Pred rokom sme v podobne zameranom komentári („Do rovnakej rieky v roku 2014 nevstúpiš") predpovedali pokračovanie menových a fiškálnych stimulov po celom svete. Úrokové sadzby najmä vo vyspelých krajinách mali zostať veľmi nízko. Výnosy na bezpečných štátnych dlhopisoch mali stagnovať alebo rásť len veľmi mierne. Akcie mali rásť, ale pomalšie ako doposiaľ a s vyššou volatilitou. Veľkou neznámou mala zostať Čína. Investori mali zostať naďalej opatrní.

A skutočnosť?

Úrokové sadzby stagnovali a menové stimulácie pokračovali.

Z vyspelých krajín zvyšoval v roku 2014 úrokové sadzby len Nový Zéland. V Európe centrálne banky, naopak, sadzby poväčšine znižovali ‒ najviac v severských krajinách (Švédsko, Island, Nórsko), ale aj vo Švajčiarsku a v eurozóne. A ak ich neznižovali, držali ich aspoň extrémne nízko – v USA na 0,25 %, v UK na 0,50 %. Hlavnú sadzbu vyššiu ako 2 % mali z vyspelých krajín ku koncu roka len Island, Austrália a Nový Zéland.

V USA pokračoval program tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania. Hoci bol v októbri ukončený, centrálna banka stihla nakúpiť v roku 2014 štátne dlhopisy za 250 mld. USD a hypotekárne záložné listy takmer za 200 mld. USD (spolu 450 mld. USD). Európska centrálna banka vyhlásila v júni program lacných strednodobých pôžičiek pre komerčné banky a v septembri ho doplnila programom výkupu cenných papierov krytých hypotékami a podnikateľskými úvermi.

Úrokové sadzby na rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch (emerging markets) celkovo veľmi mierne vzrástli. Často to však nebol odraz lepšej konjunktúry, ale, naopak, snaha zabrániť odlivu kapitálu a stabilizovať menový kurz práve v dôsledku zhoršenia očakávaní. Sadzby rástli najmä v Rusku, na Ukrajine, vo Venezuele. V strednej Európe sa skôr znižovali. V Latinskej Amerike bol pohyb zmiešaný, ale v najväčšej ekonomike, v Brazílii, sadzby rástli. Aj v Ázii bol pohyb zmiešaný, ale tu, naopak, v najväčšej ekonomike, v Číne, sadzby klesli.

Na trhu dlhopisov ‒ ak porovnáme 10-ročné výnosy na štátnych dlhopisoch na začiatku a na konci roku 2014 -  vo všetkých vyspelých krajinách s výnimkou Grécka klesli, vo väčšine prípadov o 1 až 2 percentuálne body. Ešte viac však klesli v Taliansku, Írsku, Španielsku a Portugalsku a na druhej strane menej klesli v USA, Kanade, Švajčiarsku a Japonsku. Výnosy klesali najmä na konci roku, ovplyvnené klesajúcou cenou ropy, a teda nižšími inflačnými očakávaniami.

A tak, ak porovnáme priemerné výnosy v roku 2013 s priemernými výnosmi v roku 2014, pokles nebol až taký výrazný. V Európe klesala väčšina výnosov o menej ako 1 percentuálny bod, na jej periférii o niečo viac. V USA, vo Veľkej Británii a na Novom Zélande výnosy 10-ročných dlhopisov dokonca o 15 bodov vzrástli.

Desaťročné štátne výnosy klesali v priebehu roka aj vo veľkej väčšine emerging markets – v strednej Európe približne o 2 percentuálne body. V Číne a Indii klesli približne o 1 percentuálny bod a v Brazílii, naopak, o 0,5 percentuálneho bodu vzrástli. Ak porovnáme priemery rokov 2013 a 2014, potom výnosy približne tretiny sledovaných EM klesli a dvoch tretín EM vzrástli vrátane Číny a Indie.

A teda zhrnúc, 10-ročné výnosy v priebehu roka po celom svete klesli približne o 1 percentuálny bod (aritmetický priemer 40 likvidných krajín), ale ak porovnáme priemery rokov 2013 a 2014, tak klesli len o štvrtinu percentuálneho bodu.

Svetové akcie (merané indexom MSCI World) v roku 2014 vzrástli o 2,1 %. Je to výrazne menej ako v roku 2012 (+13,4 %) či 2013 (+20,3 %). Akcie vo vyspelých krajinách (MSCI Developed Markets) vzrástli takmer o 3 % a akcie v rozvojových krajinách (MSCI EM) klesli približne o 5 %. Hoci celkovo akcie zažili niekoľko významných korekcií (pričom jedna z nich bola najvýraznejšia od roku 2012), volatilita nebola vyššia ako v predchádzajúcom roku. Naopak, bola mierne nižšia. Z pohľadu kontinentov bol vývoj v EM „heterogénny" – v Európe a Latinskej Amerike akcie klesali a, naopak, v Ázii rástli.

Takmer zo stovky sledovaných národných akciových indexov najviac, až o 60 %, zhodnotil argentínsky Merval a o 53 % zhodnotil čínsky Šanghaj. Z vyspelých krajín je až na konci pätnástky najvyššie dánsky akciový index OMX Copenhagen 20 s rastom takmer 21 %. Nad 10 % rástli vo vyspelých krajinách akcie aj v Slovinsku, Írsku, Belgicku, USA a na Islande. Naopak, najviac sa nedarilo akciám Portugalska a Grécka, ktoré klesli o 21 % a 29 %. Ak porovnáme priemernú hodnotu indexov v roku 2014 s priemerom za rok 2013, venezuelský IBVC predstihol argentínsky Merval a oba vzrástli o viac ako 100 %. Naopak, najhoršie dopadol jamajský index, klesol o 12 %. Poznamenávame, že na každý index sa treba pozerať individuálne s prihliadnutím na domácu infláciu, na pohyb domácej meny a pod.

Zhrnúc, akcie v súlade s predpokladmi rástli, a to pomalšie ako v predchádzajúcich rokoch. Predpoklad vyššej volatility sa nepotvrdil.

Vývoj cien ropy bol najväčším prekvapením roku. Na jeho začiatku stál barel európskej ropy Brent takmer 108 USD a v polovici roku dokonca viac ako 115 USD. Potom však cena začala klesať, v septembri sa dostala pod 100 USD, v decembri pod 60 USD. Podobný vývoj zaznamenala aj americká ropa WTI.

Celkovo ceny energií merané indexom RICI Energy zaznamenali v roku 2014 pokles o 43 %, priemyselné kovy (RICI Industrial Metals) o 6,5 %, drahé kovy (RICI Precious Metals) o 10,2 % a potraviny (RICI Agriculture) o 6,9 %. Rok 2014 nebol pre komodity dobrým rokom.

V roku 2014 euro posilnilo voči približne 20 % mien sveta a voči 80 % oslabilo. Euro posilňovalo najmä voči iným európskym menám (česká, nórska koruna a pod.). Najviac posilnilo voči ukrajinskej hrivne o 41 % a voči ruskému rubľu o 39 %.

Euro oslabilo najviac voči exotickým nelikvidným menám, víťazom sa stal somálsky šiling so zhodnotením 74 %. Z významných mien najviac euro oslabilo voči americkému doláru a košu mien naň nadviazanému (najmä karibské meny), o 12 %.