BRICS poznáme ako pôvodne neformálne zoskupenie krajín, ktoré sa zmenilo na oficiálnu medzivládnu spoluprácu. Pôvodne zahŕňalo Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku a dnes sú členmi aj Egypt, Etiópia, Irán a Spojené arabské emiráty. Niektoré ďalšie krajiny vstup zvažujú alebo oň už požiadali či nad spoluprácou uvažujú.

Samotný termín BRIC (bez s) zaviedol ekonóm americkej banky Goldman Sachs Jim O´Neill v roku 2001, keď v prostredí globalizácie videl v štyroch krajinách – v Brazílii, Indii, Rusku a Číne – veľký potenciál dobehnúť vyspelý svet. Mimochodom, Jim O´Neill vymyslel aj menej známy termín Ďalšia jedenástka (The Next Eleven) pre Bangladéš, Egypt, Indonéziu, Irán, Mexiko, Nigériu, Pakistan, Filipíny, Južnú Kóreu, Turecko a Vietnam. A aj MIKT pre Mexiko, Indonéziu, Južnú Kóreu a Turecko a MINT pre Mexiko, Indonéziu, Nigériu a Turecko. Je zaujímavé, že MIKT a MINT sa na finančnom trhu celkom uchytili, meny týchto krajín navzájom korelovali, hoci tieto krajiny nemali žiadny vzájomný vecný vzťah.

BRIC (bez s) zaviedol ekonóm americkej banky Goldman Sachs Jim O´Neill v roku 2001

Ale späť k BRIC. Prvé neformálne stretnutie mali predstavitelia týchto štyroch krajín popri zasadnutí v OSN v roku 2006, prvý samit bol v Rusku 16. júna 2009 a okrem diskusie o vtedy aktuálnej celosvetovej hospodárskej kríze sa dohodli, že posilnia pozíciu Brazílie a Indie v medzinárodných inštitúciách, napríklad v OSN. Na druhom samite v roku 2010 v Brazílii už hosťovala aj Južná Afrika a stretnutie prinieslo dohodu o spolupráci v menovej oblasti. Na treťom samite v roku 2011 v Číne už bola Južná Afrika prijatá za riadneho člena a členovia sa dohodli na ďalšej ekonomickej spolupráci vrátane vzájomného započítavania pohľadávok a záväzkov v lokálnych menách, a teda bez prostredníka – amerického dolára.

Na štvrtom stretnutí v roku 2012 v Indii nové logo vyvolalo kontroverzie svojou podobnosťou s logom americkej televíznej stanice NBC. Na návrh hostiteľskej krajiny bolo hlavnou agendou samitu vytvorenie novej rozvojovej banky na financovanie infraštruktúrnych projektov. A ďalej účastníci požadovali pre rozvojový svet pozíciu šéfa Svetovej banky. India a Čína sa dohodli na bližšej spolupráci v politickej oblasti a aj na posilnení vzájomného obchodu a investícií.

V Juhoafrickej republike sa v roku 2013 uskutočnil piaty samit, prvýkrát za účasti prezidenta Si Ťin-pchinga. Na stretnutí sa neudialo nič prevratné, ale na šiestom samite v Brazílii v roku 2014 vznikla prvá inštitúcia BRICS – Nová rozvojová banka so základným kapitálom 100 mld. USD so sídlom v čínskom Šanghaji a s pobočkami v ostatných členských krajinách. Banku promovali najmä Číňania ako vehikel, ktorý má potenciál zmeniť usporiadanie multilaterálnych vzťahov vo svete. Na tomto stretnutí Indiu prvýkrát zastupoval premiér Naréndra Módí.

Na siedmom stretnutí v roku 2015 v Rusku pozvali aj niektoré republiky bývalého Sovietskeho zväzu (Bielorusko, Arménsko, Kazachstan atď.) a napríklad aj Mongolsko, Irán, Afganistan. Na ôsmom stretnutí v Indii v roku 2016 sa dohodli na vytvorení vlastnej ratingovej agentúry. Lídri sa dohodli aj na ochrane intelektuálneho vlastníctva.

Deviate stretnutie v roku 2017 v Číne neprinieslo nič prevratné, zaujímavá bola snáď len účasť Mexika medzi hosťami. Desiaty samit v Južnej Afrike v roku 2018 sa zameral na spoluprácu v energetickej, poľnohospodárskej, priemyselnej a turistickej oblasti. Jedenásty v roku 2019 v Brazílii rozšíril fokus na boj proti praniu špinavých peňazí a na vedu a digitálnu ekonomiku.

Dvanásty samit v roku 2020 mal byť v Rusku, ale napokon bol pre covid len formou videokonferencie bez významných záverov, rovnako ako ten v roku 2021, ktorý mala hostiť India.

Aj v roku 2022 prebehol samit formou videokonferencie (mal byť v Číne) a tu sa účastníci dohodli na postupnom vzniku novej vzájomnej rezervnej meny na báze koša mien členských krajín. Na pätnástom samite v Južnej Afrike v roku 2023 bola hlavnou témou expanzia skupiny, pozvánku dostali Argentína, Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. A na šestnástom stretnutí v tomto roku v Rusku sa tieto krajiny okrem Argentíny a Saudskej Arábie už zúčastnili ako plnohodnotní členovia. Na bilaterálnom stretnutí sa okrem Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga stretli aj Si Ťin-pching a Naréndra Módí, prvýkrát od krvavého konfliktu čínskych a indických pohraničných vojakov pred piatimi rokmi.

Aktuálne je spoločná rozloha deviatich krajín BRICS približne 43,5 mil. km2 a je dvojnásobná oproti spoločnej rozlohe skupiny vyspelých krajín G7 (USA, Kanada, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko). BRICS tvoria 8,5 % povrchu celej Zeme a 29 % povrchu súše.

Vďaka Indii a Číne BRICS dominujú v počte obyvateľov. Obýva ich aktuálne 3,5 mld. ľudí, čo je 44 % celej populácie planéty. Na porovnanie, v G7 žije 790 mil. ľudí, necelých 10 % zemskej populácie. Najhustejšie obývanou krajinou BRICS je India, má 421 obyvateľov na km2. Najredšie je obývané Rusko, má len 9 obyvateľov na km2.

Ako sa žije obyvateľom BRICS?

Prvý, jednoduchší ukazovateľ je kvantita života. Priemerná stredná dĺžka dožitia pri narodení je aktuálne na celej Zemi asi 71 rokov pre obe pohlavia, pričom ženy sa dožívajú spravidla o niečo vyššieho veku ako muži. Spoločná miera dožitia je voči svetu nadpriemerná v Spojených arabských emirátoch a v Číne, podpriemerná je v Južnej Afrike, Etiópii a Indii, inde je viac-menej priemerná. V Rusku je celková miera dožitia mierne nadpriemerná, ale rozdiel medzi nižším dožitím mužov a vyšším dožitím žien je po Ukrajine najväčší na svete. Na porovnanie, život v krajinách G7 je oveľa dlhší – v európskych krajinách vyše 80 rokov, v Japonsku dokonca 84 rokov. Z G7 sa najkratšie dožívajú Američania.

Kvantitu života významne ovplyvňujú kvantitatívne parametre – ekonomický blahobyt, zdravotníctvo, kriminalita, životné prostredie a pod.

V HDP na obyvateľa v prepočte na paritu kúpnej sily meny boli najbohatšou krajinou BRICS Spojené arabské emiráty, ktoré boli so 74 700 USD na obyvateľa dokonca bohatšou populáciou než všetky krajiny G7 okrem USA. Na druhom mieste so 44 500 USD bolo Rusko a tretia Čína s 24 500 USD. Medzi krajinami sú veľké rozdiely, najchudobnejšia Etiópia má len 3 800 USD na obyvateľa, 5 % z toho, čo UAE.

Dôležité je aj to, ako je tento priemerný príjem rozdelený. Ďaleko najvyššiu príjmovú nerovnosť vykazuje Južná Afrika nasledovaná Brazíliou a paradoxne komunistickou Čínou. V ostatných krajinách BRICS je distribúcia príjmu rovnomernejšia a patria medzi svetový priemer. Medzi priemerné krajiny patria aj G7 s výnimkou USA a trochu aj Talianska, kde sú väčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Ale zďaleka nedosahujú úroveň Brazílie či Južnej Afriky.

Politické a občianske slobody sú v krajinách BRICS nízke, slobodnými krajinami sú Južná Afrika a Brazília a čiastočne slobodnou India. Ostatné sú nedemokratické, najhoršie na tom je Čína, a len o trochu lepšie Irán a Rusko. Každá z krajín G7 je demokratickou krajinou, najviac Kanada a Japonsko.

Aj podnikateľské slobody sú v BRICS horšie než v G7. Jedinou podnikateľsky priaznivou krajinou, ktorá dokonca prevýši aj európske krajiny G7, sú Spojené arabské emiráty. Najhoršie podnikateľské prostredie má Irán. Určite k tomu v tejto krajine prispieva aj najvyššia miera korupcie spomedzi BRICS. V tomto neslávnom parametri nasledujú Rusko, Egypt a Etiópia, ktoré majú obrovskú mieru korupcie. Naopak, v UAE je korupcia celkom nízka, nižšia ako v Taliansku.

Celková kvalita života meraná indexom ľudského rozvoja Human Development Index, ktorá kumuluje dĺžku života, vzdelanie a stredný príjem na osobu, je najvyššia v UAE, ktoré sú jedinou porovnateľnou krajinou s G7. Najhoršie sú na tom Etiópia, India, Južná Afrika a Egypt.

BRICS zaostávajú za G7 takmer vo všetkých kľúčových parametroch, v čom však BRICS G7 predstihujú, je hospodársky rast

Za posledných 10 rokov rástli priemerne raz tak rýchlo ako krajiny G7, zaostávali len Rusko a Južná Afrika. Najrýchlejšie rástla Etiópia nasledovaná Indiou a Čínou. Spolu dosiahli HDP na úrovni 27,3 bil. USD, čo je takmer HDP USA (27,7 bil. USD) alebo 58 % celého G7. Aktuálne je najväčšou ekonomikou BRICS s HDP 17,8 bil. USD Čína, najmenšou Etiópia s HDP 160 mil. USD. Celkovo ekonomiky BRICS tvoria 26 % svetového HDP, pričom ekonomiky štátov G7 tvoria 45 % HDP sveta.

V BRICS za posledných 10 rokov dynamicky rástol aj export, o tretinu rýchlejšie než v G7. V Indii a v Číne bol export tiež rýchly, ale vnútorný dopyt tu rástol ešte rýchlejšie. Pokiaľ ide o vzájomný obchod, Čína je najväčším obchodným partnerom pre všetky krajiny BRICS okrem Indie a samotnej Číny, kde najväčším obchodným partnerom sú USA. V platobnej bilancii sú medzi krajinami veľké rozdiely, UAE a Rusko majú veľké prebytky, Etiópia a Egypt veľké schodky. India má mierny schodok a Čína mierny prebytok.

Zaujímavé je aj porovnanie verejných rozpočtov. Extrémne malý verejný sektor majú Etiópia a Irán, cez verejné financie prerozdeľujú len 11, resp. 14 % HDP. Celkovo BRICS verejne prerozdeľujú málo a oproti G7, hlavne z Európy, je ich verejný sektor veľmi malý. Napríklad USA prerozdeľujú tretinu HDP, Francúzi viac ako polovicu. Majú však rovnako ako vyspelé krajiny veľmi deficitné rozpočty. Verejné zadlženie majú zatiaľ pomerne nízke, ale napríklad podľa prognózy MMF bude čínsky verejný dlh na HDP, dnes na úrovni okolo 84 %, rásť v najbližších rokoch takmer najrýchlejšie na svete.

Rýchlejší hospodársky rast BRICS v porovnaní s vyspelými krajinami je z niekoľkých dôvodov celkom prirodzený.

Po prvé, rastú z nižšieho základu. Len malá pozitívna zmena v nastavení hospodárskych parametrov, len ich malá normalizácia vie priniesť zrýchlenie hospodárskeho rastu.

Po druhé, krajiny BRICS majú lepšiu demografiu než G7. Jednak sa tam s výnimkou Číny a Ruska rodí viac detí a jednak je tam vyššia šanca, že sa stredná dĺžka života predĺži, lebo vyspelé krajiny napriek vyspelému zdravotníctvu už narážajú na limity ľudskej prirodzenosti.

A po tretie, krajiny BRICS môžu rásť extenzívne, pomocou štátnych investícií alebo štátom podporovaných súkromných investícií. V nedemokratických režimoch – a to krajiny BRICS sú – je jednoduchšie postaviť povedzme infraštruktúrne projekty bez ohľadu na vlastnícke práva. A v chudobnejších ekonomikách sú infraštruktúrne projekty významným faktorom hospodárskeho rastu. To platí aj pre ťažbu surovín, na ktorú platia nižšie environmentálne požiadavky než vo vyspelých krajinách (Čína). Samotná ťažba surovín patrí v Rusku a UAE k ekonomickým pilierom.

Preto ešte nejaký čas môžu tieto krajiny rásť rýchlejšie než G7 a získavať väčší podiel na svetovej ekonomike. Ale môže BRICS dobehnúť vyspelé ekonomiky?

Nuž, možno o tom pochybovať. Krajiny G7 vyrástli na spoločných pozitívnych hodnotách politických, občianskych a ekonomických slobôd, kde viac-menej férová ekonomická súťaž, odrážajúca štrukturálne zmeny v spoločnosti, generuje víťazov, ktorí tlačia produktivitu práce dopredu a s tým celý hospodársky rast. Pre dlhodobý a udržateľný hospodársky rast je kľúčová existencia dobrého podnikateľského prostredia, garážových firiem, slobodných podnikateľských nápadov a neustálej reinvencie. A to krajinám BRICS chýba, takéto prostredie nevedia zabezpečiť.

Lídri, ktorí sú dlho pri moci, sa budú snažiť zariadiť stále solídny hospodársky rast, tak ako pred rokmi, keď svoju kariéru začínali. To však nebude možné, lebo maturujúce ekonomiky rastú pomalšie a ambície týchto lídrov budú v čoraz väčšom rozpore s prirodzeným stavom ekonomík. Chyby a nerovnováhy sa budú kopiť. A navyše lídri môžu postupne naraziť aj na rozdielne záujmy svojej konkurencie, lebo – hoci sa poznajú roky rokúce – sú len priateľmi z rozumu.

Spoločenské zmeny smerom k demokratizácii sú v týchto krajinách veľmi nepravdepodobné a bez nich nemajú šancu dobehnúť Západ. Ich jedinou šancou je stiahnuť vyspelé krajiny na svoju úroveň.

Ing. Mgr. Richard Tóth, PhD.
hlavný ekonóm