Už dlhšiu dobu v spoločnosti rezonuje téma, kedy a či vôbec príde v najbližšej dobe vo svete k recesii. Veľmi silným ukazovateľom je sklon výnosovej krivky štátnych dlhopisov USA. Poďme sa na situáciu pozrieť bližšie.
Výnosová krivka ukazuje, aký výnos majú dlhopisy s rôznou lehotou do splatnosti v konkrétnom okamihu na trhu. Výnosová krivka má obvykle rastúci tvar – dlhopisy s kratšou lehotou do splatnosti prinášajú nižší výnos a naopak, dlhopisy s dlhšou lehotou do splatnosti prinášajú vyšší výnos. Vo výnosoch dlhopisov s dlhšou lehotou do splatnosti sa odráža časová prirážka – v dlhšom časovom horizonte je totiž vyššia pravdepodobnosť zmeny úrokotvorných faktorov, ako sú napríklad inflácia, úrokové sadzby, či kreditné riziko emitenta.
Ľavá strana výnosovej krivky, t. j. výnosy dlhopisov s krátkou dobou do splatnosti, je veľmi úzko spojená s úrokovou sadzbou centrálnej banky tej-ktorej krajiny. V podmienkach amerického trhu vidíme, že aktuálna výnosová krivka vychádza na ľavej strane z úrovne výnosu blízko 1,75 % - t. j. horné pásmo pre úrokovú sadzbu amerického FED-u.
Pravá strana výnosovej krivky, t. j. výnosy dlhopisov s dlhšou dobou do splatnosti, vychádza najmä z dlhodobých očakávaní o stave ekonomiky. Najdôležitejším faktorom sú inflačné očakávania, nakoľko inflácia je pre dlhopisový trh nepriateľom číslo jeden.
Výnosová krivka amerických štátnych dlhopisov v priebehu uplynulého roka zaznamenala tzv. sploštenie. Výnosy na dvojročnom štátnom dlhopise sa zvýšili o 127 bázických bodov, zatiaľ čo výnosy na desaťročných štátnych dlhopisoch sa medziročne zvýšili len o 78 bázických bodov. Spread medzi výnosom dvojročných a desaťročných štátnych dlhopisov sa teda zúžil o 49 bázických bodov.
Aké sú príčiny splošťovania výnosovej krivky a aké hrozby tento jav prináša?
Vo všeobecnosti prichádza k splošťovaniu výnosovej krivky, ak sa ekonomika približuje k vrcholu ekonomického cyklu – ekonomické podmienky sú priaznivé, úrokové sadzby relatívne vysoké a dlhopisoví investori sa pripravujú na spomalenie ekonomiky – nakupujú dlhopisy s dlhšou lehotou do splatnosti, aby profitovali z očakávaného zníženia úrokových sadzieb centrálnou bankou.
Hrozbou splošťovania výnosovej krivky je teda možná recesia v ekonomike – tá však nastane iba vtedy, ak splošťovanie výnosovej krivky prejde do inverznej výnosovej krivky. Inverzná výnosová krivka znamená, že dlhopisy s krátkou lehotou do splatnosti prinášajú vyšší výnos ako dlhopisy s dlhšou lehotou splatnosti. V tomto okamihu prichádza k zastaveniu úverovania v ekonomike. Banky ako základný spôsob financovania používajú krátkodobé zdroje a naopak, úvery poskytujú so splatnosťou niekoľkých rokov. Bude banka poskytovať úvery, ak si bude ona sama zdroje požičiavať za sadzbu vyššiu, než poskytne úver? Samozrejme, že nie.
Vývoj spreadu medzi desaťročným a dvojročným americkým štátnym dlhopisom ukazuje, že vždy, keď tento spread dosiahol zápornú úroveň, USA zasiahla recesia (červené pásmo na grafe). Aktuálne je spread výnosov desaťročných dlhopisov oproti dvojročným necelých 48 bázických bodov. V 90.-tych rokoch fungovala ekonomika USA s podobným (alebo nižším) spreadom niekoľko rokov, netreba teda hneď podliehať panike. Proces splošťovania výnosovej krivky v USA však nemôžeme brať na ľahkú váhu a je možné očakávať ďalšie zužovanie spreadu, nakoľko kotva krátkodobých výnosov (úroková sadzba FED-u) podľa očakávaní v júni porastie o 25 bázických bodov. Ak sa rast úrokovej sadzby neprejaví pozdĺž celej krivky, môžeme očakávať zúženie spreadu až na 23 bázických bodov.
Autor: Eva Labašová, produktový manažér, Odbor treasury