Poklesy sú súčasťou života finančných trhov. Či už ide o korekciu, alebo výraznejší prepad, raz za čas sa vyskytnú. Treba sa poklesov báť? Alebo je lepšie tešiť sa z naskytnutej príležitosti?

V úvode skúsme malý príbeh. Jožko Mrkvička začal investovať do akcií. Na začiatok si vybral na nákup dva tituly, každý po 5-tisíc EUR. Za nejaké obdobie mu prvá akcia priniesla zhodnotenie 500 EUR a druhá investícia, naopak, stratu 500 EUR. V súčte tak bol na nule. Čo myslíte, ako vnímal túto situáciu? A ako by ste sa v jeho koži cítili vy?

Hoci v uvedenom príklade je zisk zhodný s výškou straty, nie je hanbou si priznať, že zrejme každý z nás by viac ľutoval stratu na jednom titule, ako by sa tešil z rovnako veľkého zisku na druhom. Nejde iba o môj subjektívny výmysel. Veď táto tzv. averzia k strate je jedným z najznámejších skreslení, resp. chýb pri uvažovaní, ktoré opisuje behaviorálna ekonómia v oblasti finančných trhov. Áno, ľudia pociťujú stratu intenzívnejšie ako rovnako veľké zisky. Vnímame straty a zisky asymetricky. Práve v tomto mentálnom nastavení asi možno hľadať príčinu, prečo sa mnohí (najmä menej skúsení) investori boja poklesov trhov.

Ale tak ako ekonomická recesia je pre celé hospodárstvo za určitých okolností skôr ozdravný proces (napriek negatívnym vplyvom na časť spoločnosti), tak aj pokles na finančných trhoch môže byť skôr príležitosť ako hrozba.

Navyše príležitosť, ktorá nemusí trvať dlho.

Je viac býkov alebo medveďov?

Poklesy sú súčasťou života finančných trhov a obzvlášť tých akciových. Či už ide iba o korekciu (t. j. pokles indexu od 10 % do 20 % zo svojho aktuálneho maxima), alebo o tzv. medvedí trh (t. j. prepad o viac ako 20 % od maxima). Príčiny týchto poklesov môžu byť rôzne, ale buďte si istí, že z času na čas nejaký nastane. Dokladujú to historické fakty týkajúce sa napríklad najsledovanejšieho akciového indexu na svete, a to indexu S&P 500 (uvedené údaje odrážajú vývoj ceny indexu bez efektu reinvestície dividend). Od konca druhej svetovej vojny došlo k dvanástim medvedím trhom (nerátajúc ten aktuálny v prebiehajúcom roku 2022), pri ktorých priemerný pokles dosiahol 34 % (medián, t. j. stredná hodnota poklesu, bol 31 %) a trval v priemere zhruba 12 mesiacov (medián 10 mesiacov). Okrem uvedených prepadov indexu S&P 500 o viac ako 20 % došlo po druhej svetovej vojne aj k tridsiatim korekciám akciového trhu, pričom niektoré korekcie len veľmi tesne nedosiahli úroveň medvedieho trhu (napr. pokles o 19,9 % od 16. 7. 1990 do 11. 10. 1990).

Zo štatistického hľadiska by sa dalo povedať, že k prepadom o viac ako 20 % dochádza v priemere každých zhruba 7 rokov a zároveň k poklesu aspoň o 10 % každé 2 roky.

Pomerne často, však? Záporná výkonnosť za určité obdobie je tak skutočne prirodzenou súčasťou vývoja akciových trhov. Naopak, rast bez aspoň korekcie je podozrivý jav. Hovorí sa, že kto sa bojí, nemal by ísť do lesa. Takže kto sa bojí zápornej výkonnosti investícií, nemal by investovať, musí si vystačiť s termínovaným vkladom.

Pokiaľ však dlhodobý (podčiarkujem slovo dlhodobý) investor akceptuje možnosť poklesov trhov, nevníma ich ako hrozbu, ale ako príležitosť. Prečo? Lebo rast akciového trhu je oveľa častejšou črtou, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Opäť si pomôžeme historickými faktmi vo väzbe na akciový index S&P 500. Vývoj v jednotlivých kalendárnych rokoch vizuálne zobrazuje graf č. 1. Počas obdobia rokov 1945 až 2021, čo je 77 rokov, dosiahol index kladné ročné zhodnotenie 54-krát s priemerným rastom o vyše 17 % (počítaný ako aritmetický priemer) a s mediánom vyše 16 %. V dvoch prípadoch (roky 1947 a 2011) výsledná výkonnosť indexu bola v podstate nulová. Záporné zhodnotenie za tých 77 rokov nastalo iba 20-krát s priemerom aj mediánom necelých -11 %. Čo z toho plynie?

Rast akciového trhu v jednotlivých kalendárnych rokoch nastal takmer 3-krát častejšie ako pokles a zároveň priemerný rast indexu bol výrazne vyšší ako priemerný pokles.

Ešte raz, ku kladnému zhodnoteniu dochádzalo častejšie a navyše bolo v priemere vyššie. K poklesom síce dochádza, ale dlhodobý investor sa častejšie teší zo zisku.

Nemusíme sa však pozerať len na výsledky za kalendárne roky. Tak ako dochádza k medvedím trhom, dochádza aj k tzv. býčím trhom (rast indexu aspoň o 20 % od svojho dna). Od konca druhej svetovej vojny bolo zaznamenaných 13 býčích trhov s priemerným rastom až o 170 % (medián 102 %) a s priemernou dĺžkou zhruba 61 mesiacov (medián 50 mesiacov). Priemerné hodnoty sú síce formované aj extrémne silným a dlhým zhodnotením akciových trhov v rokoch 1988 – 2000, resp. 2009 – 2020, ktoré vyústili do bubliny. Ale nič to nemení na fakte, že obdobia silného rastu akciových trhov trvajú dlhšie a sú silnejšie ako obdobia a intenzita silných prepadov.

Bezpečný dlhopisový prístav v troskách

Výpredaj na akciovom trhu počas prebiehajúceho roka, ktorý sa už preklopil do medvedieho trhu, je zatiaľ pod úrovňou priemeru veľkých prepadov. Akciový index S&P 500 od 3. 1. 2022 po 12. 10. 2022 poklesol o vyše 25 % (doterajšie dno poklesu na denných hodnotách v čase písania tohto textu) a trval tak necelých 10 mesiacov. Tohtoročný vývoj je však predsa len v niečom mimoriadny. Negatívny vývoj na akciových trhoch sprevádza (a do veľkej miery spôsobuje) negatívny vývoj na dlhopisovom trhu. Na pripomenutie, nárast dlhopisových výnosov znamená zníženie ich cien, a teda straty pre dlhopisových investorov. Povesť bezpečného prístavu dlhopisových investícií (obzvlášť v prípade štátnych dlhopisov) dostala tento rok na frak. Nemožno sa čudovať. Inflačné tlaky prinútili centrálne banky opustiť svoju dlhodobo uvoľnenú menovú politiku, čo sa premietlo do vyšších, tzv. bezrizikových úrokových sadzieb (ešte nedávno záporných). No a zvyšujúce sa úrokové náklady vrhajú tieň na finančné zdravie firiem, čo zase zvyšuje rizikovú prirážku korporátnych dlhopisov. V niektorých segmentoch dlhopisového trhu bol prepad vo výkonnosti dokonca výraznejší ako v prípade akcií.

Tento mimoriadny vývoj na dlhopisovom trhu sa dá ilustrovať na súhrnnom dlhopisovom indexe Bloomberg US Aggregate Total Return Unhedged USD Bond Index, ktorý reprezentuje dlhopisy investičného stupňa v USA (zjednodušene povedané, zahŕňa štátne dlhopisy Spojených štátov, ako aj korporátne a kryté dlhopisy amerických subjektov). Ako vidno na grafe č. 2, dlhopisový trh sa tešil dlhodobo z kladnej výkonnosti v jednotlivých kalendárnych rokoch, ktorá len občas bola prerušená kozmetickým poklesom. Teda až do roku 2022. Za obdobie od začiatku roka do konca septembra 2022 tento index zaznamenal rekordnú stratu vyše 14 %. Od začiatku existencie tohto súhrnného indexu (existuje od roku 1976) sa nič také nestalo.

Nepanikáriť ani netriafať dno

Keď kapitálové trhy prinášajú investorom negatívne zhodnotenie ich investícií, nemožno sa až tak čudovať dezilúzii mnohých z nich či dokonca strachu zo zväčšovania strát. Lenže po každom poklese, bez ohľadu na jeho dĺžku a intenzitu, zatiaľ vždy došlo na vyspelých trhoch k obnoveniu rastu akciových indexov. Hovoríme však o obnovení rastu trhu ako celku. To neznamená, že niektoré individuálne akcie, resp. firmy nemôžu skončiť na prepadlisku dejín.

Rast akciových trhov v princípe odráža najmä očakávaný rast ziskov korporátnej sféry a tie sa vždy dokázali vzchopiť. Práve súčasný pokles tak na akciovom, ako aj dlhopisovom trhu vytvára príležitosti k nákupom v mnohých prípadoch za atraktívne ohodnotenie. Časovanie trhu síce intuitívne láka, ale praktické podanie zvyčajne úspech neprinesie. Dno trafíte iba ak náhodou, resp. svojej vysnívanej úrovni dna sa dočkať ani nemusíte, príležitosť utečie medzi prsty. O zväčša neúspešnom aktívnom výbere akciových titulov v porovnaní s držaním diverzifikovaného ETF na dlhom období sme na našom blogu písali už viackrát. Kto čítal, vie, že nákup diverzifikovaného ETF prináša na dlhodobom horizonte zväčša vyššie zisky ako triafanie sa do akciových šampiónov.

Takže ako sa pri poklesoch zachovať? Nepanikárte, majte na zreteli dlhodobý horizont. Nesledujte dennodenne hodnotu svojho portfólia (teda pokiaľ ste investor a nie krátkodobý špekulant, pre ktorého je práve volatilita jeho denným chlebom). Nie je až také dôležité, či hodnota portfólia napr. z pondelka na utorok alebo zo štvrtka na piatok poklesla alebo narástla o 1 percento. Dôležitý je vývoj na oveľa dlhšom horizonte. Prínos dlhodobého horizontu možno ilustrovať na kĺzavej výkonnosti indexu S&P 500 (bez vplyvu dividend, poplatkov a daní), ako vidno na grafe č. 3 (zhodnotenie vždy za 1 rok), resp. grafe č. 4 (zhodnotenie vždy za 10 rokov) od roku 1956 až po súčasnosť. Pri držbe na 12 mesiacov by investor dosahoval pomerne volatilné výsledky. Ale čím dlhší horizont, tým vyšší a trvácnejší zisk.

Okrem dôležitého časového horizontu sú aj ďalšie princípy, ktoré je dobré sledovať. Nemárnite čas premýšľaním, čo by bolo, keby ste vtedy a vtedy urobili to či ono. Minulosť nezmeníte, z minulosti sa treba poučiť. Pri spätnom pohľade sa síce dá určiť, kedy bolo dobré byť 100-percentne zainvestovaný a kedy, naopak, byť 100 percent „v cashi“, ale pri investovaní v reálnom čase nikto nevie, kde bude trh o mesiac či rok. Držte sa stratégie, ktorú ste si zvolili (ak žiadnu nemáte, tak asi bude chyba aj tu...). Pokiaľ investujete častejšie, presné dno a vrchol síce sotva trafíte, ale ak sú trhy fundamentálne predražené (ako to bolo napríklad na prelome 2021 a 2022), treba byť opatrný v navyšovaní svojich investícií. A, naopak, ak sa trhy javia z historického pohľadu lacné (momentálne to neplatí plošne), nebude zrejme ideálnou stratégiou obavami poháňaný predaj pozícií, ale, naopak, skôr selektívne nákupy. Teda žiadna predajná ani nákupná mánia, ale premyslený a systematický prístup.

Autor: Ing. Pavol Ondriska, produktový manažér