Ľudia, ktorí svoje úspory neinvestujú na akciovom trhu, zvyčajne poukazujú na veľkú rizikovosť akcií a obavu zo straty investovaného kapitálu. Je takýto postoj odôvodnený?
Na úvod tohto článku sa skúste zamyslieť nad nasledujúcou otázkou: Koľko poznáte milionárov, ktorí zbohatli ukladaním úspor do termínovaných vkladov alebo dlhopisov? Táto otázka je parafrázou citácie Roberta G. Allena, známeho amerického investičného poradcu, ktorá poukazuje na fakt, že keď už máte vyriešenú finančnú rezervu, musíte investovať. Musíte investovať, lebo (ak dáme bokom dedičstvo alebo iné „náhody“) len podstúpenie rizika môže priniesť vyššie zhodnotenie majetku. Iste, občas dochádza k negatívnemu trhovému vývoju. Ale v tomto zmysle môžeme pokračovať citáciou Warrena Buffetta, legendárneho investora a jedného z najbohatších ľudí sveta, ktorý povedal: „Poklesy trhov nás neznepokojujú. Je to príležitosť na zvýšenie nášho vlastníctva úžasných spoločností s úžasným manažmentom za dobrú cenu.“
Späť do našej reality, resp. do strednej Európy. V našich končinách má väčšina (aj bohatých) ľudí obavu pred investovaním do akcií. Samozrejme, nikto nemôže spochybňovať, že akciová investícia je investíciou rizikovou. Či už pod pojmom riziko chápete volatilitu cien akcií, alebo stratu investovaného kapitálu, takéto riziko je prirodzenou súčasťou (nielen) akciového trhu. Ale je dobré sa preto báť investovať? Záleží na prístupe.
Mieru podstúpeného rizika, na rozdiel od dosiahnutého výnosu, má do veľkej miery pod kontrolou sám investor. Ten rozhoduje o tom, čo a kedy kúpi, a teda aká je následne skladba celého portfólia.
Primárny prístup, ako podstupované riziko minimalizovať, spočíva v diverzifikácii portfólia a dlhom časovom horizonte.
Na upresnenie, ide o prístup investora, lebo „trader“ či nebodaj „gambler“ má inú východiskovú pozíciu, iný časový horizont, iné očakávania...
Predĺženie časového horizontu znižuje riziko
Najskôr k časovému hľadisku. Odporúčaný investičný horizont pri akciách (t. j. minimálne 5 rokov, ale skôr 10 rokov) nie je len frázou investičných poradcov. Čas držania príslušnej investície ovplyvňuje riziko možnej straty. V priebehu dní či týždňov sa môže trh vydať kdekoľvek, ale ak investujete na naozaj dlhé obdobie, riziko straty sa postupne zmenšuje. Akciový trh má dlhodobú tendenciu rásť a pravdepodobnosť dosiahnutia zisku tak rastie. Historické fakty hovoria jasnou rečou. Dôkaz môže poskytnúť vývoj indexu S&P 500, ktorý zahŕňa 500 najlikvidnejších akciových titulov v USA.
Graf č. 1 zobrazuje zhodnotenie denných hodnôt akciového indexu S&P 500 vždy na ročnom horizonte, t. j. ide o medziročnú zmenu. Graf sa tak konkrétne začína na hodnote -11,8 % ako zmena hodnoty indexu k 1. 1. 1963 voči hodnote k 1. 1. 1962. Kvôli úplnosti treba dodať, že keďže ide o stratégiu kúp a drž, poplatky za transakciu nezohrávajú dôležitú rolu a nie sú ani brané do úvahy. Ako vidno, vývoj je značne volatilný, keď ročná návratnosť investície sa zväčša pohybuje medzi -20 % až +30 %, pričom občas sa dočasne preskočí aj cez tieto hranice. Napriek tejto oscilácii je prevažná časť medziročného zhodnotenia v kladných číslach (až tri štvrtiny všetkých denných pozorovaní za 60 rokov). Ak by sme k tomu pripočítali ešte dividendový výnos indexu S&P 500, ktorý sa historicky pohyboval zhruba medzi 2 % a 5 % ročne (a v súčasnosti je skôr pod dvoma percentami), výsledky by boli ešte lepšie.
Zásadný posun však nastane, ak predĺžime držanie investície do indexu S&P 500 vždy na 10 rokov. V tomto prípade sa tak graf č. 2 začína na úrovni 137 % ako zmena hodnoty indexu k 1. 1. 1963 voči hodnote k 1. 1. 1953. Aký je výsledok predĺženia horizontu na 10 rokov? Ako to zobrazuje graf č. 2, volatilita výkonnosti investície sa viditeľne zmiernila. Zároveň sa výrazne zvýšila tak výška kladného zhodnotenia, ako aj početnosť dní, keď 10-ročné zhodnotenie bolo kladné (zhruba 92 % všetkých denných pozorovaní za dané obdobie). Záporné zhodnotenie na 10-ročnom horizonte tak bolo iba veľmi zriedkavou epizódkou a pozorovateľnou najmä počas finančnej krízy v 2009. Netreba zabúdať, že finálny výsledok by bol ešte lepší, ak by sme opäť zarátali aj vyplatené dividendy počas príslušných desiatich rokov. Ale aj bez dividend jasne prevažujú kladné zhodnotenia investície. Zväčša dosahovali úroveň 100 až 200 percent, pričom vo výnimočných prípadoch (a teda ideálnom načasovaní vstupu) presahovali 300 percent.
Kombinované portfólio
Bojíte sa akcií napriek dlhému časovému horizontu investície? Ale veď netreba mať v akciových investíciách celý svoj majetok. Aj relatívne menšia časť portfólia alokovaná v akciových investíciách môže podporiť celkové zhodnotenie bez neúmerného zvýšenia rizika. Zoberme si kombináciu dvoch štandardných zložiek, čiže dlhopisov a akcií, v rámci jedného portfólia systémom nakúp a drž. Aký výsledok ukazujú historické dáta?
Najprv zopár technických detailov. Aby sme sa čo najviac priblížili realite typického klienta privátneho bankovníctva Privatbanky, dlhopisovú zložku budú zastupovať dlhopisy skupiny Penta. Na akciovú zložku, keďže žijeme a míňame peniaze v Európe, použijeme index Stoxx Europe 600 Net Total Return EUR, ktorý zahŕňa 600 najlikvidnejších akcií kótovaných v západnej Európe. Použijeme podobu indexu s reinvestovanou dividendou, pričom táto dividenda bola očistená o zrážkovú daň z dividend podľa sídla firmy. Obdobne pri dlhopisoch je uplatnená zrážková daň z kupónov. Výsledok je tak v čistom vyjadrení po zdanení. Výpočet abstrahuje od poplatkov za nákup a držbu, keďže tie sa líšia u každého investora podľa realizovaného objemu a pri dlhšom časovom horizonte sú relatívne zanedbateľné.
Zámer prezentovať dlhý časový horizont nám trocha komplikuje skutočnosť , že Privatbanka aranžuje vydávanie korporátnych dlhopisov skupiny Penta iba zhruba posledných 15 rokov. A to by na objektívne posúdenie aj akciových trhov bolo málo. Časový rozsah by mal zahŕňať viacero fáz vývoja akciových trhov, čiže tak rast, ako aj pokles. Ale už povedzme tridsaťročná história by mala byť dostatočná. V prípade dlhopisov si tak musíme pomôcť predpokladom, že rovnaký priemerný výnos z dlhopisov Penta za roky 2007 až 2022 na úrovni 4,8 % (ide o priemerný kupón vážený objemom bez rozlíšenia splatností, ktorý po uplatnení zrážkovej dane dáva 3,9 %) by investor dosiahol aj za roky 1993 až 2007. V súčasnosti síce je možné upísať dlhopisy skupiny Penta s vyšším výnosom (až 8,0 % p. a.), ale táto situácia nepotrvá večne, preto je historický priemer na nižšej úrovni primeranejší.
Hľadanie optimálneho portfólia
Po trocha nudnom, ale nutnom technickom úvode sa dostávame k podstate veci. Graf číslo 3 zobrazuje 4 parametre kombinovaného portfólia za sledované obdobie rokov 1993 až 2022 – priemernú ročnú výkonnosť (krúžok), volatilitu (trojuholník), ako aj najlepší a najhorší ročný výsledok portfólia (stĺpce). Akciová zložka v portfóliu je na osi x odstupňovaná po 10 percentách od 0 % (čiže žiadne akcie, iba dlhopisy) až po 100 % (iba akcie, žiadne dlhopisy).
Napríklad pri nulovej alokácii do akcií je priemerný ročný výnos portfólia (3,9 % p. a.) logicky zhodný s priemerným výnosom z dlhopisov a zároveň aj s najlepším i najhorším výsledkom za rok. Keďže je zmena ceny dlhopisov skupiny Penta počas ich životnosti minimálna (keďže nie sú obchodované na trhu), výnos je zhodný s výškou kupónu. Postupné navyšovanie akciovej zložky zvyšuje dosiahnutý priemerný výnos portfólia, ale i najvyšší ročný zisk, ako aj najvyššiu stratu. Pri 10 % váhe akciovej zložky sa priemerný ročný výnos celého portfólia posunul na 4,2 % p. a., odrážajúc vyšší priemerný výnos akcií voči dlhopisom. Zároveň pre akcie v najlepšom roku za celé 30-ročné obdobie (41 % v 1997) by kombinované portfólio s 10 % podielom akcií zarobilo zhruba až dvojnásobok zisku ako iba z dlhopisovej investície (7,6 % verzus 3,9 %). A v najhoršom roku pre akcie (-44 % v 2008) by takéto kombinované portfólio stratilo iba zanedbateľné 1 %.
Pri 100 % alokácii do akcií je priemerné zhodnotenie portfólia prirodzene rovné zhodnoteniu akciového indexu, t. j. 7,7 % p. a. Ale krízový rok 2008 sa v tomto prípade odrazil v takmer 44 % prepade a, naopak, vyše 41 % rast priniesol rok 1997. Len málo investorov by zostalo „v pohode“ pri prepade celého portfólia o vyše 40 % za rok, preto portfólio iba z akcií má málokto. Na druhej strane, ani portfólio zložené iba z dlhopisov nie je práve optimálna voľba, lebo investor sa ukracuje o potenciál výnosu.
Volatilita nemusí byť problém
Bežní investori sa obávajú zvýšenej volatility cien akcií. Graf tiež opisuje, že zväčšovaním akciovej zložky síce kolísavosť výsledku portfólia skutočne stúpa, avšak pri relatívnej veľkosti akciovej zložky 10 % či 20 % je celková volatilita stále nízka. Nulová expozícia na akcie v našom prípade znamená takmer nulovú volatilitu. Zaradenie akcií vo výške 10 % celkovej investície zdvihne kolísavosť na 3,8 %. Akciový podiel na úrovni 20 % celkovej investície posunie volatilitu na 5,6 %. Takéto nízke jednociferné číslo nie je úroveň volatility, ktorá by mala odrádzať od investovania do akcií. Až ďalšie zvyšovanie akciovej zložky posúva túto kategóriu nahor až na úroveň zhruba 20 % pri portfóliu zloženého iba z akcií.
Možno tak záverom konštatovať, že už aj mierne primiešanie akciovej zložky k dlhopisovým investíciám zvyšuje celkový výnos portfólia (resp. dlhodobý priemer). Zvyšuje sa síce aj riziko straty a volatilita ceny portfólia, ale veľkosť tohto nárastu je spočiatku akceptovateľná aj pre konzervatívnych investorov. Alebo považujete volatilitu na úrovni 4 % za neprekonateľnú? Hovoríme o celom portfóliu, lebo pri investovaní nie je dobré sledovať jednotlivé pozície individuálne, ale iba v kontexte celého portfólia.
Aj konzervatívny investor môže mať časť majeku v akciách. Môže investovať, ale nie hazardovať.
Takže treba sa báť akcií ako rizikovej investície? Nie, lebo iba málokedy je dobré stáť úplne mimo trhov. I keď ani bezhlavý prístup nie je namieste. Ak máte investičnú stratégiu, disciplínu ju dodržiavať a záujem o finančné trhy, môžete sa do budovania portfólia pustiť aj cez aktívny výber individuálnych akcií. Ale bez znalostí a stratégie to bude len gambling a prípadný počiatočný úspech iba šťastie či náhoda. Pokiaľ nemáte čas na sledovanie trhov, je tu aj pasívny prístup k investovaniu v podobe jednoduchej kúpy a dlhodobej držby diverzifikovaných a nízko nákladových ETF titulov. Čím dlhší časový horizont, tým väčšia pravdepodobnosť, že práve takýto prístup prinesie lepšie výsledky ako aktívny výber individuálnych akcií. Alebo je tu ešte možnosť pre tých, ktorí nemajú čas ani chuť sa investíciám venovať. V takom prípade zverte svoje finančné prostriedky profesionálom, ktorí zabezpečia správu portfólia.
Autor: Ing. Pavol Ondriska, produktový manažér