Ako som už vo svojom predchádzajúcom blogu naznačil, došlo k poklesu krátkodobých termínovaných vkladov. V druhej časti by som sa chcel pozrieť na jeden zo základných investičných nástrojov, a to na dlhopisy a ich využitie na krátkodobé zhodnotenie.

Verím tomu, že si mnohí pod týmto pojmom predstavíte investičný horizont, resp. splatnosť o 3, 5, 10 rokov, a prečo to, preboha, spájam s krátkodobým termínovaným vkladom. Preto by som sa rád pozrel na dlhopis z inej optiky. Čo vieme o dlhopise:

• - má nominál
• - má vopred známu úrokovú sadzbu (odhliadnuc od tzv. float dlhopisov)
• - má vopred známu splatnosť

Keď sa zamyslím, nemá to isté aj termínovaný vklad? Samozrejme. Ako to však využiť. Dlhopisy majú spravidla vyšší kupónový (úrokový) výnos, pretože sú spravidla emitované na dlhšie časové obdobie a tým riziko premietajú do výšky svojho kupónu. Keď si však časovú os rozmeníme na drobnejšie, prídeme k veľmi zaujímavému zhodnoteniu na relatívne krátkej časovej osi.

Príklad:
Predstavte si trojročný dlhopis s pevným úročením 4 % p. a. Ak by ho kúpil klient presne 1. 1. a predal 31. 12., získal by výnos 4 % p. a. na rok, následne by ho predal ďalšiemu klientovi a ten tretiemu. Každý z nich získal úročenie 4 % p. a. na ročnom investičnom horizonte. Skvelé. A predstavte si, že sa táto zmena udeje medzi 6 klientmi. Každý získa 4 % na šesťmesačnom investičnom horizonte atď.

Ako som uviedol na príklade, na dlhopis sa len stačí pozrieť inou optikou a dostáva úplne iný investičný rámec. Nie, nevymyslel som nič prevratné na Nobelovu cenu za ekonomiku, len sa snažím priblížiť optiku veľkého investičného vesmíru. Takto funguje celý investičný svet, ktorý hľadá maximálny výnos na čo najkratšom investičnom horizonte.

Pozn.
V uvedenom príklade som kalkuloval s nákupnou a predajnou cenou za 100 % nominálu, bez dosahu rizika možného precenenia na finančných trhoch a bez zreteľa na daňovú povinnosť.