Income perpetual opportunity (príležitosť na neustály príjem)? Bohužiaľ, nie. Initial public offering (úvodná verejná ponuka). Momentálne veľmi frekventovaná skratka IPO.
Určite ste zaznamenali, že v máji tohto roka prebehlo z hľadiska objemu najväčšie IPO v histórii. Bolo to IPO, ktoré sa týkalo spoločenského fenoménu spoločnosti Facebook.
Čo to vlastne je, to IPO?
Akciová spoločnosť môže získať nový kapitál tromi spôsobmi: klasickým bankovým úverom, emisiou nových akcií alebo emisiou dlhopisov. Pri dlhopisoch má emitent povinnosť ich majiteľom vyplácať pravidelný kupón a pri splatnosti aj celú istinu. Zjednodušene sa dá povedať, že ide o pôžičku. Pri akciách o pôžičku nejde. Motiváciou byť akcionárom nejakej spoločnosti je presvedčenie, že cena akcií v určitom časovom horizonte porastie a akcionár ich predajom zaknihuje zisk. Za 1, 3, 5 alebo 10 rokov. Čerešničkou na torte je, že investor v prípade dobrého hospodárenia emitenta môže inkasovať dividendy, čo je taká obdoba kupónu.
Aby som sa vrátil k tomu IPO... Ide teda o ponuku na predaj akcií danej spoločnosti. Väčšinou pomerne novej spoločnosti s aspoň krátkou a presvedčivou históriou, ktorá je okorenená dobrým príbehom a potenciálom. Spoločnosti týmto spôsobom získavajú nový (alebo dodatočný) kapitál na rozvoj svojho podnikania, resp. je to spôsob, ako existujúci akcionári môžu výhodne speňažiť svoj akcionársky podiel (napr. časť akcií predal zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg). Investori, najmä od obdobia technologickej internetovej revolúcie na prelome tisícročia, sa zúčastňujú na IPO s vierou zopakovania takéhoto scenára: kúpim akcie v rámci IPO za cenu x. Keďže nie každý má tú možnosť kúpiť lacno v rámci IPO, tak v prvý deň a aj neskôr prídu na trh tí, na ktorých sa nedostalo, a pretlak ich dopytu akciu vyženie na cenu 1,5x alebo 3x, čím zarobím netto 50 %, resp. 200 %. Za deň! Toto sa dialo v období 1995 – 2000. O 12 rokov neskôr môžem poznamenať, že cca 90 % firiem, ktoré prišli na trh s novými akciami v uvedenom období, už neexistuje a prežili len tie, ktorých podnikanie malo a má myšlienku a hlavne čísla.
Množstvo investorov si chce kúpiť akciu v rámci IPO bez toho, že by vedeli, čomu presne sa daná spoločnosť venuje. A už vôbec nehovorím o tom, že by vedeli, či je valuácia (ohodnotenie) spoločnosti v racionálnej rovine. Akcie Google stoja 610 USD. Takže ak Facebook ponúkajú za 38 USD, tak to je výhodné, nie? NEVIEM. IPO prebieha tak, že spoločnosť poverí nejakú investičnú banku, ktorá za pomerne peknú províziu zorganizuje všetko. Najprv si urobí analýzu spoločnosti a na základe krátkej histórie, biznis modelu a jeho pravdepodobnosti udržania či rozvíjania určí cenu. Cena môže byť určená ako násobok budúcich ziskov či tržieb. Napríklad manažér IPO stanoví, že cena akcie bude 50 USD, čo pri zisku na akciu vo výške 1 USD znamená, že veľmi sledovaný pomerový ukazovateľ P/E (price/earnings) je 50. Takto ohodnotenú spoločnosť považuje pre budúcich investorov za atraktívnu. Samozrejme, že manažér emisie (platený emitentom) chce oceniť akciu čo najdrahšie (výhodne pre emitenta akcií), na druhej strane chcú investori, aby bola akcia ocenená čo najlacnejšie. Potom zorganizuje roadshow a množstvo mítingov s potenciálnymi investormi, ktoré dajú manažérovi IPO spätný ohlas, či akciu ohodnotili správne, alebo nie. Zároveň manažér získa predstavu o predpokladanom objeme dopytu. Na základe týchto informácií môže cenové pásmo pre IPO posunúť. Nahor alebo nadol. Napríklad keď mala IPO spoločnosť Google, tak pôvodné cenové pásmo sa znížilo. Pôvodne stanovené 108 – 135 USD sa posunulo na 85 – 95 USD. Naopak, pri Facebooku došlo k opačnej úprave. Z pásma 28 – 35 USD sa posunulo na 34 – 38 USD. Prvý deň obchodovania je spojený s obrovským humbugom. No a ďalej sa cena akcie novej spoločnosti veľmi senzitívne vyvíja podľa toho, či spoločnosť potvrdzuje, prekonáva, alebo nedosahuje pôvodné stanovené prognózy.
Miesto slov čísla...
Ak pri IPO rátajú investori (kupujúci), že ročné tržby spoločnosti budú 3 mld. USD, zisk bude 1,50 USD na 1 akciu a po prvom štvrťroku spoločnosť povie, že skutočnosť bude iná, tak na to akcia veľmi zareaguje. Musím poznamenať, že pri klasických veľkých spoločnostiach typu Coca-Cola alebo Danone je akcia zaujímavá, ak je jej ukazovateľ P/E (cena akcie/zisk na 1 akciu) v pásme 10 – 15. Ak je nižšie (napr. 8), tak je podhodnotená a zrelá na nákup. Ak je 22, tak je nadhodnotená a mala by sa skôr predať. Pri technologických akciách typu Microsoft, Intel, IBM je správna úroveň tohto ukazovateľa P/E vyššia. Môže byť 15 – 25. No a nakoniec pri nových akciách (v rámci IPO) sú investori ochotní akceptovať tento pomer ešte vyššie. Dajme tomu, že si kúpi akciu v rámci IPO, hoci je P/E v pásme 30 – 100. O to nemilosrdnejšie (ako som už načrtol) sa správajú, ak spoločnosť po prvom štvrťroku oznámi, že tržby, resp. zisk, ostanú za očakávaním. Zjednodušene povedané: v rámci IPO si investor „kupuje“ nakreslené, budúce čísla. Uverí biznis plánu spoločnosti, resp. verí, že prognózu prekonajú. No a jednotlivé zverejnenia hospodárskych výsledkov a nových prognóz sú pre investora vysvedčením. Buď sa jeho dôvera (zhmotnená do kúpy akcie v rámci IPO) ukáže opodstatnená a správna, alebo nie. Kým prejdem k jednotlivým spoločnostiam, ako sa vyvíjali po IPO, ešte by som z hľadiska stratégie rozdelil investorov na tých, ktorí sa chcú zúčastniť na IPO s cieľom predať akcie v prvý obchodný deň, a tých, ktorí veria, že kúpiť akciu v rámci IPO je vhodná príležitosť, pretože daný segment biznisu je veľmi perspektívny, takže akcia bude hlavne rásť.
Ako vidieť, nie je všetko zlato, čo sa blyští. O tom, ktoré IPO môžeme dnes hodnotiť ako úspešné alebo neúspešné, si môže urobiť názor každý sám.