V nadväznosti na môj predchádzajúci článok sa Vám dnes pokúsim priblížiť môj pohľad na kreditné riziko. V praxi som sa stretol s jeho viacerými pomenovaniami , ako napríklad riziko klienta, úverové riziko alebo riziko emitenta. Ide však stále o to isté, t. j. o riziko, či mi môj dlžník bude schopný vrátiť istinu alebo emitent splatiť späť menovitú hodnotu dlhopisov.

Z rôznych definícií sa mi celkom páči nasledovná: Kreditné riziko môžeme definovať ako riziko nesplatenia záväzkov zo strany dlžníka v celkovej výške a v termíne jeho splatnosti podľa vopred dohodnutých podmienok. Tieto záväzky vznikajú z úverových aktivít, obchodných a investičných aktivít, z platobného styku a vyrovnania cenných papierov pri obchodovaní na vlastný aj cudzí účet.

Pri obchodovaní s dlhopismi alebo pri úveroch sa často môžete stretnúť aj s pojmom riziková prirážka alebo kreditný spread. Táto hodnota vyjadruje rizikovú prémiu, ktorú klient alebo emitent musí zaplatiť s porovnaním s „bezrizikovou“ investíciou. Uznávam, že dnes je už ťažké vôbec predstaviť si, čo by takáto bezriziková investícia mala byť, ale vo všeobecnosti sa pod ňou chápe investícia do štátneho dlhopisu s rovnakou dobou splatnosti, akú má porovnávaný úver alebo dlhopis. Pri stanovovaní kreditného spreadu platia dve základné pravidlá:

1. Čím je klient v lepšej finančnej kondícii, t. j. čím má menej dlhov, čím má vyšší príjem, čím väčší majetok vlastní, tým bude jeho kreditná prirážka menšia. Z toho vyplýva, že tí bonitnejší sa môžu financovať oproti tým menej solventným za lacnejšie. Prečo je to tak je jednoduché vysvetliť napríklad na nasledujúcej situácii. Je omnoho väčšia pravdepodobnosť, že bohatý bude mať z čoho platiť svoj úver aj v prípade, že by napríklad prišiel o prácu, takže veriteľ podstupuje menšie riziko, že sa mu nevráti späť jeho pôžička. Toto je presne to, čo vyjadruje kreditný spread. Je to ohodnotenie pravdepodobnosti, že dlžník si splní svoj záväzok voči veriteľovi.
2. Čím dlhší je úver alebo dlhopis, tým je riziková prirážka vyššia. Aj toto má jednoduché logické zdôvodnenie. Za kratší čas je menšia pravdepodobnosť, že sa stane niečo, čo ovplyvní klientovu schopnosť splatiť svoj záväzok.

Určite stojí za spomenutie aj pojem rating, ktorý je úzko spätý s kreditným rizikom. V jednoduchosti by sa dalo povedať, že rating je v podstate meter, pomocou ktorého by sa mali dať porovnať dvaja dlžníci a určiť, ktorý z nich má väčšiu pravdepodobnosť, že nakoniec svoj záväzok (istinu z úveru alebo menovitú hodnotu dlhopisu) splatí veriteľovi. Ratingové ohodnotenia si vytvárajú aj samotné banky na základe vlastných modelov, ale na trhu sú aj nadnárodné spoločnosti, ktorých služby využívajú sami klienti, totižto pri získaní dobrého ratingu od týchto spoločností je veľká pravdepodobnosť, že sa klient bude môcť lacnejšie financovať.

Čiže ak pri obchodovaní s dlhopismi bude mať emitent pridelený rating, tak bude platiť nasledujúce: čím lepší rating to je, tým je väčšia pravdepodobnosť, že v čase splatnosti dlhopisu emitent splatí svoj záväzok (splatí menovitú hodnotu dlhopisu) a tým pádom bude mať aj nižšiu rizikovú prirážku a jeho dlhopisy sa budú obchodovať s nižšími výnosmi.

Určite by sa táto téma o kreditnom riziku dala rozšíriť napríklad o dopad kreditného rizika na kapitálovú primeranosť, o výpočet pravdepodobnosti zlyhania úveru a podobne, ale to sú podľa mňa pre bežného človeka nepodstatné veci. Podstatné je, aby ste si vždy pri investovaní uvedomili, že to najväčšie riziko, ktoré podstupujete, je práve to kreditné.