Za mesiac spadol americký S&P 500 o 4 %, európsky akciový index Stoxx 600 o 7 % a nemecký akciový index DAX až o 10 %. Ide len o korekciu, alebo začiatok negatívneho trendu?
Negatívna nálada sa začala v druhom júlovom týždni. Najprv trhy vystrašila portugalská Banco Espirito Santo, ktorej dve sestry v skupine oznámili platobnú neschopnosť. Táto „kostra v skrini“ obnovila už zabudnuté obavy o celý bankový sektor v eurozóne, ktorý je sám osebe obrovský a krehký. V strede júla v zostrelenom malajzijskom lietadle na Ukrajine zahynulo 298 ľudí. Západná verejnosť pripísala zodpovednosť proruským separatistom a uvoľnila tak ruky západným politikom na stanovenie sankcií proti Rusku. Firmy začali počítať škody a akcie klesali ďalej. Aktuálne negatívne čísla z nemeckého priemyslu už išli na vrub Ruska, hoci reálne ani nemohli - sú za jún. Celkovú nepriaznivú atmosféru dotvára stav na Blízkom východe.
Situáciu komplikuje niekoľko faktorov. Je evidentné, že ak by Rusko separatistov na Ukrajine podporovať prestalo, atmosféra by sa upokojila v priebehu niekoľkých dní. Jednoducho separatisti nemajú vlastnú ekonomiku s tvorbou zdrojov a výdavkami na zbrojenie a môžu prežiť len vďaka pomoci z východu. Konflikt je teda de facto „na najvyššej úrovni“ medzi Ruskom a Západom. On prebieha v podstate neustále dlhé roky, ale doteraz latentná forma je už „oficiálna“.
Dnes je už jasné, že ruský režim sa neuspokojí s anexiou Krymu, ale napätie bude ďalej eskalovať, aby udržal domáce obyvateľstvo „v pracovnej teplote“. Cieľom je zrejme anexia časti Ukrajiny po vzore Južného Osetska a zároveň udržanie trvalého vplyvu na smerovanie Ukrajiny. Rusko bude v reakcii na sankcie Západu prijímať protisankcie, ktoré tiež omedzujú export tovarov do krajiny. Západné firmy dostanú dvojitý zásah, vplyv na hodnotu ich akcií bude negatívny.
Dĺžka konfliktu a jeho neurčitá sila nie sú jedinými negatívnymi faktormi – problémom môže byť aj eskalácia napätia medzi samotnými krajinami Západu pre rozličný vplyv sankcií na ne a pre umiestňovanie prebytkov. Rozširovanie voľného trhu, ktorý je najlepšou odpoveďou na nerovnováhy, sa môže pozastaviť.
Na druhej strane sa však vplyv tohto konfliktu na globálnu ekonomiku a globálne akcie preceňuje. Rusko je síce dôležitým hráčom na komoditnom trhu (čo aj využíva), ale nie je globálne systémová krajina. Jeho HDP je menej ako 3 % svetového HDP. Aj keď môžu mať reštrikcie silný dosah na niektoré firmy či krajiny alebo sektory, celkovo nebudú tieto vplyvy fatálne.
V dnešnom globalizovanom svete sa môžu výpadky obchodu kompenzovať vývozom do krajín, ktoré z ruských sankcií profitujú. V zmysle hesla kde sa dva bijú, tretí víťazí získavajú tieto krajiny strategickú výhodu nielen voči Rusku, ale aj voči krajinám, ktoré sú sankciami zasiahnuté. Príkladom môže byť Čína, ktorá sa po 10-ročnom rokovaní okamžite dohodla o novom plynovode. A zároveň, nemecké automobilky sa ponáhľali vyhovieť Číne v oblasti znižovania ceny súčiastok na opravy áut.
Ďalej, niektoré tovary ani nemožno nahradiť – lada nie je ferrari, porsche či lexus. Tam bude ruský režim zvažovať svoje kroky pravdepodobne veľmi citlivo. A napokon, časť exportu do Ruska je vysoko-konkurencieschopná a bude si hľadať cestu, aby sa na ruský trh dostala.
A tak je pravdepodobné, že sa svet zľakol ruských sankcií až príliš. Napríklad akcia Volkswagenu padla o takmer 15 %, čo sa môže aj po započítaní hrozby pokuty v Číne zdať veľa – v Rusku predáva len necelé 3 % svojej produkcie, aj keď s vyššou pridanou hodnotou a väčším ziskom. Samozrejme, otázka, či cena akcie pred poklesom nebola nadhodnotená, je otvorená.
Európska ekonomika je slabá, odkázaná na zahraničný dopyt a sankcie ju zasiahnu. Môže sa opätovne dostať do recesie, ale aj bez sankcií by od recesie nebola ďaleko.
Globálne pre akcie zostáva naďalej dôležitým vývoj najmä v USA a aj v Číne. Ich spoločný HDP je 12-násobok ruského HDP alebo, naopak, Rusko tvorí 8 % ich spoločného výkonu. O globálnom akciovom trhu sa dnes nerozhoduje v Rusku, ale najmä v USA a Číne.
Obe ekonomiky svoju dynamiku nateraz nezmierňujú. Podľa údajov z aktuálnej výsledkovej sezóny rastú zisky podnikov v americkom S&P 500 medziročne o 10 %, v čínskom Shanghai Composite o 14 %. Pomer ceny k akciám (tzv. price to earnings ratio) je len v USA mierne vyšší než 5-ročný či 10-ročný priemer, v Číne a napríklad aj v nemeckom indexe DAX sú aktuálne akcie v porovnaní s obomi priemermi lacnejšie. Americké a čínske, ale aj nemecké, britské či kanadské firmy patria vo svetovom meradle voči svojmu majetku či vlastnému imaniu medzi menej zadlžené, disponujú dostatočným voľným cashom. A hlavne, investori ani nemajú alternatívu. Trh komodít je malý, trh mien volatilný, trh derivátov nezrozumiteľný. Jedinou alternatívou je dlhopisový trh, a ten ovládli extrémne nízke výnosy, vo viacerých prípadoch najnižšie v histórii.
A tak bude pokračujúca neistota okolo rusko-západného konfliktu naďalej zožierať ako hrdza akciové trhy, a to veľmi dlho. Najväčší vplyv to bude mať v Európe. Euro môže oslabiť, ale deflačné tendencie zastaviť nemusí, lebo sankcie budú znižovať podnikové marže. Európska centrálna banka bude možno donútená k ďalším likvidným opatreniam. Na akcie bude pôsobiť aj konflikt na Blízkom východe a ďalšie udalosti. Ale ak bude hospodárstvo USA a Číny aj ďalej rásť v terajšej dynamike – čo je pravdepodobné -, globálny akciový trh zostane zaujímavým miestom na investície, hoci s vyššou volatilitou. Veď akcie na Západe rástli napríklad aj v 80. rokoch, keď sa s Ruskom obchodovalo minimálne. V tomto zmysle chápeme aktuálnu situáciu na akciovom trhu ako korekciu, nie ako zmenu trendu.