Názvom som si pomohol parafrázou pamätnej vety „na západe nič nové“ z pera E. M. Remarqua v kontexte, že na Západe sa niečo nové udialo.

Commerzbank sa minulý týždeň postarala v Nemecku o poriadny rozruch, keď ako prvá domáca banka zaviedla sankčné úroky na vysoké úspory inštitucionálnych a firemných klientov. Už v piatok prišla s rovnakým krokom WGZ-Bank a ďalšie budú nasledovať. Informoval o tom denník Handelsblatt.

Mnohé finančné inštitúcie sa týmto príkladom budú riadiť. Klienti, ktorí majú na účtoch veľa peňazí, budú za to v budúcnosti platiť. Od leta totiž musia európske banky platiť poplatky vo forme akéhosi sankčného úroku, keď zaparkujú peniaze v Európskej centrálnej banke (ECB).

ECB chce týmto krokom dosiahnuť, aby na účtoch nestálo veľa peňazí, ale dostali sa do obehu. Záporné úroky majú motivovať bankových klientov k väčším výdavkom a podporiť tak slabú konjunktúru v eurozóne. ECB teda môže byť spokojná, ak súkromné banky začínajú zavádzať sankčné úroky na účty majetnejších klientov.

Najviac to postihne práve Nemcov, ktorí obľubujú vkladné knižky a tradičné spôsoby sporenia. Podľa štatistiky nemeckej centrálnej banky z júna tohto roka mali Nemci celkovo 2,082 bilióna eur na vkladných knižkách alebo bežných účtoch. Táto suma predstavuje 40 % peňažného majetku v Nemecku. V akciách bolo uložených sotva 300 miliárd eur, čiže zhruba 6 %.

Hoci úroky na tradičné formy sporenia postupne klesajú, sporiteľov prebudili až záporné úroky. Mnohí sa preto pýtajú, či sa vôbec ešte sporiť oplatí. Odborníci sa zhodujú v jednom: kto chce vyšší výnos, musí prijať väčšie riziko. Mali by zvážiť aj iné formy investovania, napríklad akcie či zlato. Varujú však pred unáhlenosťou. Ak sporiteľ staví všetko na jednu kartu, hrozia mu vysoké straty.

Nie je to blízke aj nám?