Bankovníctvo založené na zhodnocovaní úspor sa objavuje už v Babylone a je evidentné, že sporenie je blízke ľuďom oddávna a vytváranie si finančných rezerv na účely budúcich investícií alebo v prípade neočakávaných udalostí je prirodzenou súčasťou rodinného rozpočtu už od nepamäti.
Typickými produktmi sporenia (investovania) v moderných dejinách sú:
- Vkladné knižky
- Sporožírové účty
- Termínované vklady
- Stavebné sporenie
- Podielové fondy (kolektívne investovanie)
- Dlhopisy
- Akcie
- Štruktúrované produkty
Pre priaznivcov klasického spôsobu sporenia je v ponuke bánk vkladná knižka – buď bez výpovednej lehoty, alebo s výpovednou lehotou. Obľúbená bola najmä u staršej generácie, ktorá si mohla svoje nasporené prostriedky a úroky kontrolovať v papierovej knižke. Ale dnes je tento typ produktu skôr v útlme.
Sporožíro ako kombinácia sporenia a bežného účtu súviselo so zavedením bezhotovostného platobného styku v 40. rokoch minulého storočia a u nás sa rozšírilo najmä po zavedení bezhotovostného vyplácania miezd.
Najpopulárnejším sporiacim produktom je termínovaný vklad. Je to produkt bánk, ktorý umožňuje zhodnotiť peňažné prostriedky počas pevne stanoveného obdobia. Úroková sadzba počas tohto obdobia zostáva nezmenená. Nevýhodou termínovaného vkladu môžu byť sankcie pri predčasnomzrušení vkladu uplatňované zo strany bánk. Sankcie znižujú výnosnosť vkladu až natoľko, že klient prichádza o časť úrokov, celý úrok alebo dokonca aj časť istiny. Na druhej strane výhodou je,že v rámci platnej legislatívy sú tieto chránené (do určitej výšky) Fondom na ochranu vkladov.
Stavebné sporenie sa väčšinou využíva ako produkt, prostredníctvom ktorého sa nielen sporí, ale neskôr aj získava prístup k stavebnému úveru. Za „kolísku" tohto nápadu sa považuje Anglicko, konkrétne Birmingham, kde bolo v roku 1775 založené združenie Ketley's Building Society, ktoré fungovalo jednoduchým spôsobom, a to vkladaním menších súm na vytvorenie tzv. kapitálového fondu, z ktorého bolo možné získať pôžičku na výstavbu vlastného bývania. Veľký rozvoj tohto sporenia s podporou štátu nastal po druhej svetovej vojne, keď sa zvýšil dopyt po výstavbe nových domov. V Slovenskej republike ako v prvej krajine východného bloku sa začalo stavebné sporenie rozvíjať začiatkom 90. rokov po páde železnej opony a stretlo sa s obrovským záujmom zo strany občanov.
Rozvoj kolektívneho investovania na Slovensku je neodmysliteľne spätý s kupónovou privatizáciou a jej dvoma vlnami, ktoré sa „prehnali" v rokoch 1992 – 1994. Svoj najväčší rozmach zažil tento typ investovania až po krachu nebankoviek, keď sa začali rozvíjať štandardné podielové fondy, a to aj v súvislosti so vstupom zahraničných subjektov do bankového sektora. Súčasne s investovaním do podielových fondov sa čoraz viac investorov orientovalo v problematike investovania a sporenia prostredníctvom cenných papierov a svoje voľné prostriedky investovali do dlhopisov (najmä štátnych), akcií, štruktúrovaných produktov, a využili priaznivé výnosy v období do r. 2008.
Po finančnej kríze, v prostredí tlaku na znižovanie verejného zadlženia, nízkeho rastu ekonomík a nízkych úrokových sadzieb, sa hľadanie investorov po dlhodobých výnosoch zintenzívňuje. Témou dňa je aj starnutie populácie a tým i hľadanie dlhodobých príjmov, ktoré by mohli zabezpečiť kvalitnejší život v období po produktívnom veku. Rastie význam investovania do akcií generujúcich príjem. Dividendové akcie sa výrazne zotavili a dosiahli nové hodnoty. Dividendové výnosy sú dnes na väčšine trhov nad 15-ročným priemerom. Výnosy z akcií sú vyššie v porovnaní s výnosmi z dlhopisov, pri ktorých je jasné, že výnosy naprieč kreditným spektrom v pokrízovom období podstatne klesli. Napríklad v prípade Európy zostáva podiel spoločností, ktorých dividendové výnosy sú vyššie ako výnosy z podnikových dlhopisov, blízko rekordného maxima.
Investori hľadajúci atraktívny a udržateľný príjem v tejto súvislosti čoraz viac uplatňujú dynamický prístup založený na diverzifikovaných portfóliách generujúcich príjem.Tieto portfóliá sú zvyčajne zložené tak, aby diverzifikovali rôzne rizikové a výnosové faktory s cieľom znížiť celkovú volatilitu a zlepšiť stabilitu príjmov so zachovaním primeraného stupňa rizika. Dlhodobé sporenie sa zmenilo na dlhodobé investovanie, ale s cieľom „sporiť"na horšie časy.