Nie je nás dokopy ani dvadsať.  Pred vstupom do budovy nás čaká rýchla bezpečnostná previerka, podobná tej na letisku. Prečo je nás tak málo a pracujeme tak skoro ráno, netypicky pre novinársky job? Vstupujeme totiž do tzv. lock-upu, kde má akreditovaný prístup len niekoľko informačných agentúr z celého sveta.

Rýchlo si sadáme, zapínam obrazovku počítača, ktorý je pridelený našej tlačovej agentúre, a po tom, čo prehodím pár slov s kolegami z Bloombergu či agentúry Reuters, nás tlačový komisár britskej centrálnej banky informuje o formalitách. „Toto je zápis z rokovania bankovej rady Bank of England v dňoch 7. a 8. decembra 2014..." formálne sumarizuje komisár a zopakuje bezpečnostné predpisy. Žiadne mobily či notebooky s wi-fi pripojením. Prečo toľká ostražitosť, pýtate sa? Lebo toto je lock-up!

Zápis z rokovania centrálnej banky, obzvlášť britskej centrálnej banky, sa totiž považuje za mimoriadne citlivú informáciu, ktorá má tendenciu významne ovplyvniť dianie na svetových finančných trhoch. Británia sa totiž v priebehu roka 2014 dostala z nelichotivej ekonomicko-finančnej situácie na výslnie svetového ekonomického diania.

Miera nezamestnanosti v Británii začala prudko klesať a s posilnením britskej libry sa výrazne utlmili aj možné inflačné tlaky v britskej ekonomike. Očakávania rastúcich úrokových sadzieb boli preto prirodzeným výsledkom týchto trendov.

Navyše, už od augusta 2014 začali dvaja z deviatich členov bankovej rady hlasovať za zvýšenie úrokových sadzieb, čím síce väčšinu v rade nedosiahli, ale finančným trhom vysielajú jasný odkaz. Úrokové sadzby v Británii sú na dne, ich ďalšie smerovanie je jednoznačne nahor. Je len otázkou času, kedy širšie ekonomické podmienky presvedčia ostatných členov, aby konali rovnako.

Prvých 5 minút sme napojení na počítače aj s internetovým pripojením. Naštartujeme si svoje softvérové aplikácie, do ktorých si napojíme predpripravené texty s opisom ekonomiky alebo s citátmi od analytikov z bánk, ktoré sme získali ešte včera. Presne 30 minút pred oficiálnym časom zverejnenia správy však tlačový komisár zavrie ťažké dvere na miestnosti v podzemí centrály britskej centrálnej banky a v priebehu sekúnd sme všetci off.

Žiaden internet, žiaden telefonický signál. Sedíme v útrobách starej dámy z ihlo-niťovej ulice, ako familiárne nazývajú finančníci celého sveta práve budovu Bank of England na Threadneedle Street v Londýne, a čakáme, kým nám komisári rozdajú papierové kópie zápiskov z rokovania bankovej rady.

V miestnosti to medzi novinármi zašumí... Áno, je to oprávnené! Po piatich mesiacoch sa totiž hlasovanie v bankovej rade zjednocuje, všetci jej členovia sú za ponechanie úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni. A to je tá zmena!

Hneď po prečítaní druhého odseku je mi asné, že toto bude pecka. Zmena hlasovania totiž znamená, že aj páni Martin Weale a Ian McCafferty z bankovej rady britskej centrálnej banky, ktorí doteraz päť mesiacov hlasovali za ich zvýšenie, sa pridávajú k väčšine, a tak zmena úrokových sadzieb v dohľadnom čase nie je na programe dňa.

To je zásadná zmena postoja a už teraz viem, že vyvolá prudkú zmenu na finančnom trhu.

Rýchlo si s kolegom prebehneme celý zápis z rokovania Bank of England, ktorý má štruktúrovanú podobu. Sleduje infláciu ako hlavný menovo-politický cieľ banky, ale tiež dynamiku a štruktúru ekonomického rastu, trh práce a, samozrejme, monitoruje dianie vo vonkajšom ekonomickom prostredí a vývoj na finančných trhoch.

Väčšina odsekov je podobná tým z predošlých rokovaní. Zápis odhaľuje, že členovia bankovej rady kladú väčší dôraz na infláciu a rast miezd ako predtým. Ja čítam a kolega zapisuje celé odseky ako citáty zo správy. Potom spolu rýchlo prebehneme štruktúru a doplníme súvisiace makroekonomické okolnosti. Výsledkom musí byť jednoliaty text, ktorý dáva zmysel a má čo najpútavejší nadpis. Ten je totiž to niečo, čo náš článok odlíši od ostatných. Na samotný nadpis si nechávame posledných päť minút.

Poslednú minútu pred zverejnením už len obaja skenujeme napísanú správu, ktorá je pripravená v odosielacom móde v systéme. Atómové hodiny na stene neľútostne približujú čas presne k 8:30:00, keď sa do počítačov všetkých tlačových agentúr automaticky napojí internet a správa letí do sveta.

Britská libra, ktorú devízové trhy vymieňajú za americký dolár v pomere jedna ku 1,514 ešte 5 minút pred vyhlásením zápisnice z rokovania bankovej rady Bank of England, sa v priebehu troch sekúnd prepadne. Jej kurz je razom už len 1,504 amerického dolára za libru. To je prudká reakcia, ktorá okamžite odzrkadľuje to, nakoľko si finančný trh váži britskú libru potom, čo vyhliadky na jej vyššie úročenie prestanú mať v bankovej rade podporu.

Pre devízových špekulantov je však takáto reakcia trhu niečo, na čo čakajú. Sú to hráči, ktorí sú ochotní staviť zlomok miliónových obchodov práve na tieto náhle zmeny. V prípade, že predali 1 milión libier, im takýto náhly pokles kurzu prinesie v priebehu niekoľkých minút niečo viac ako šesť a pol tisíc dolárov.

Zisk zo špekulácie na britskú libru by tak priniesol necelých 0,7 %. Možno si poviete, že to nie je bohviečo. Ale ten zisk sa realizoval v priebehu pár minút. Navyše existujú stávky, pri ktorých špekulanti v skutočnosti použijú len jednu stotinu vlastných peňazí a vtedy je ich zisk stonásobkom vlastných peňazí, teda nie 0,7 %, ale neuveriteľných 70 % za 5 minút.

Pozor! Toto nie je návod na to, ako zarobiť. Ľahko nadobudnutý zisk by sa pri stávke na opačnú stranu mohol stať rovnako ľahko nadobudnutou stratou. Toto je len spôsob, akým sa svet dozvedá o tom, čo sa deje za zavretými dverami najmocnejších centrálnych bánk sveta, a zároveň opis skutočnej udalosti tak, ako sa stala dnes, 21. januára 2015. Lebo takto sa to naozaj stalo.

Mário Blaščák, šéfredaktor WBP Online, pripievateľ do Privatbanka Magazine-u