V uplynulých týždňoch a hlavne v tom minulom akciový trh zachvátila panika. Americký S&P 500 klesol za pár dní o vyše 10 %, nemecký DAX za rovnaký čas až o vyše 15 %, potom svoje straty korigovali. Hlavným spúšťačom sa stal vývoj v Číne.
Po niekoľkomesačnom období strmého rastu sa v polovici júna tamojší akciový trh zasekol a začal klesať. Panika sa prehĺbila hlavne po tom, keď sa čínskym úradom nepodarilo počiatočný prepad zastaviť. Investori si totiž za posledné roky zvykli, že hlavnými faktormi pohybov na trhu nie sú firmy s ich dobrými alebo zlými podnikateľskými rozhodnutiami, ale vlády a centrálne banky. A keď intervencie nefungujú, stres sa zvyšuje. A tak keď nepomohli ani priame nákupy štátneho úradu na podporu finančného trhu China Securities Finance Corporation, vybaveného 500 mld. USD, nepomohla ani devalvácia čínskeho jüanu a ani ďalšie opatrenia, akcie prudko padali dole. To vyvolávalo ďalšie snaženie úradov − hoci je akciový trh v Číne relatívne malý, významnú časť investorov tvoria drobní akcionári, a preto je jeho stabilizácia v „záujme silnej domácej spotreby" žiaduca. Svetové akcie okrem Číny vyrušovalo aj očakávanie skorého zvyšovania úrokových sadzieb v USA.
Paniku umocňoval klasický efekt davovej psychózy – investori mali (iracionálny) pocit, že nevedia niečo, čo vedia ostatní, a predávali akcie bez toho, aby to vedeli „vedecky" zdôvodniť. Úlohu zohrali aj automatizované systémy na nákup a predaj akcií a menej obchodníkov na trhu v čase letných dovoleniek. Pritom sa však v priebehu týždňa nič nezmenilo. Čína nezverejnila žiadne nové významné údaje, ani svoju politiku nezmenila. Len sa jednoducho finančný trh takto rozhodol.
Samozrejme, tvrdiť, že Čína nemá problémy, by bolo neprezieravé. Čínske vedenie sa už dlhší čas usiluje udržať vysoké tempo rastu, ale zároveň chce zmeniť jeho štruktúru. Doterajší rast bol založený hlavne na masívnej výstavbe (fixných investíciách) a na lacnej pracovnej sile vo výrobe pre západné trhy. Podiel spotreby domácností na HDP bol napríklad oproti USA polovičný. A teraz sa novým cieľom stalo tento podiel domácností zvýšiť a postupne utlmovať vplyv investícií. A pritom stále udržať aspoň 7-percentný celkový rast, aby podľa čínskych predstaviteľov ekonomika vytvárala dostatok pracovných miest. Spojiť tieto viacnásobné ciele sa však stalo príliš ambiciózne1.
Rast podielu domácností si vyžaduje rýchly rast miezd a to je problém. Na vidieku je stále dostatok lacnej pracovnej sily, kde mzda rýchlo nerastie. A v mestách hlavne na východe je pracovná sila už pridrahá a znižuje konkurencieschopnosť tamojšej produkcie na svetových trhoch. Zrýchliť rast miezd sa nedarí. Čínske domácnosti vytvárajú vysokú mieru úspor, ale presmerovať ich do spotreby je beh na dlhé trate. A tak sa zdá, že zvýšiť podiel domácností bude možné len tak, že sa zníži podiel ostatných zložiek HDP, predovšetkým investícií. Ale potom by sa muselo spomaliť aj celkové tempo rastu čínskej ekonomiky prinajlepšom na 5 – 6 %. Problém je aj v samotných investíciách − často sú alokované ideologicky, nie ekonomicky. Krajinu zaťažujú vysoká miera korupcie, zlé podmienky na drobné podnikanie. A ďalej, úverové vzťahy sú „neštandardné" a rast úverov je veľmi dynamický. A navyše slabne aj ďalší pilier čínskej ekonomiky – zahraničný dopyt. Pomôcť mala devalvácia, ale napríklad aj tak je dnes čínsky jüan voči japonskému jenu raz tak silný ako pred tromi rokmi. Japonsko je pritom jeden z najväčších obchodných partnerov Číny.
Na druhej strane je tu niekoľko optimistických bodov. Predovšetkým, HDP na hlavu je stále nízke, v prepočte na paritu tvorí štvrtinu až tretinu z amerického, nemeckého či japonského HDP. Pri súčasných podnikateľských podmienkach krajina nemôže mať ani len ambíciu dobehnúť vyspelé krajiny, ale stále má kam rásť. Pomôcť by mohla aj urbanizácia – tá sa za posledných mnoho rokov zvyšovala, ale aj tak je stále nižšia ako v Európe, v Japonsku alebo v Južnej Kórei. Ďalej, je pravda, že úvery rastú rýchlo a získavajú čoraz väčší podiel na HDP. Ale − podiel vkladov je ešte vyšší. Číne by mali uľahčiť situáciu aj nižšie ceny ropy priemyselných kovov a ropy – domácnosti by tak mohli získať vyššie disponibilné príjmy a firmy vyššie marže. A hlavne, hoci veľkú časť inovácií Čína preberá zo Západu a skracuje si tak vývoj, samotná domáca miera inovácie na 1 000 obyvateľov je vysoká a krajina patrí v tomto spolu s Japonskom, Kóreou, Nemeckom a Holandskom na popredné priečky na svete.
A tak by bolo najvhodnejšie zmieriť sa s pomalším, ale zdravším rastom. Veď napríklad Japonsko rástlo v 70. a 80. rokoch menej ako 4% priemerným ročným tempom, a aj tak sa na konci tohto obdobia považovalo za najvyspelejšiu krajinu sveta. A podobne ako Čína, aj Južná Kórea už 25 rokov postupne spomaľuje tempo rastu z 10 % na 3 %, a aj tak sa dnes stala jednou z najvyspelejších ekonomík sveta, a to dokonca bez bublín a nerovnováh.
Kým sa však so spomalením čínskej ekonomiky zmieri aj finančný svet, turbulencie na akciovom trhu môžu pokračovať. Primárne by sa však mali týkať najmä lokálneho akciového trhu. Problémy môžu mať tie krajiny, ktoré do Číny vyvážajú, špeciálne tie, ktoré nemajú konkurencieschopné ekonomiky. Čína je veľký dovozca priemyselných kovov − prostredníctvom nižších cien kovov môžu mať aj krajiny s vysokým podielom ťažby nerastných surovín na HDP. Fundamentálne je však vplyv Číny, kým sa krajina nestane veľkou bohatou spotrebnou ekonomikou, na svetové akcie obmedzený.
Samotným čínskym akciám by mohlo pomôcť, že dnes patria vo vzťahu k ziskom medzi najlacnejšie vo svete. A napríklad aj to, že centrálna banka ešte má priestor na znižovanie sadzieb a na ďalšie opatrenia. A tak sa napokon ani len lokálne turbulencie nateraz konať nemusia. V strednom a dlhšom časovom horizonte, kým sa trh nepripraví na spomalenie čínskeho rastu, však turbulencie s veľkou pravdepodobnosťou budú.
Pokiaľ ide o druhý faktor paniky na trhu – o strach zo zvyšovania sadzieb v USA –, ten je iracionálny. Banková rada FED-u sa totiž rozhoduje na základe aktuálnych údajov. Je vysoko pravdepodobné, že by sadzby nezvyšovala, ak by bol hospodársky vývoj a tým inflačný predpoklad slabý. Banka by nezvyšovala sadzby ani vtedy, ak by boli na finančných trhoch turbulencie. Pokles hodnoty akcií totiž pre domácnosti znamená oslabenie ich bohatstva a spomalenie spotreby. To si banka neželá. Pre firmy to zase znamená pokles dôvery v budúcnosť a tým oslabenie ich investičného apetítu. Ani to si banka neželá. A tak hoci stále považujeme decembrový scenár začiatku zvyšovania sadzieb za pravdepodobný, nepovažujeme ho za hrozbu.
Vo všeobecnosti je na finančnom trhu výhodné nepanikáriť, a ešte výhodnejšie je nepanikáriť vtedy, keď panikária iní. Fundament sa za pár týždňov nezmenil, len sa zmenili ceny. Ako keď prídete do obchodu a tovar, ktorý ste si chceli dávno kúpiť, je v zľave.
Preto tento pokles na akciovom trhu považujeme za príležitosť na doplnenie akciovej pozície za priaznivú cenu.
__________________________________________________________________________________
1 Bližšie pozri článok v Privatbanka Magazine z jari 2014 pod názvom „Hľadá sa čínsky spotrebiteľ", http://www.privatbanka.sk/sk/o-nas/privatbanka-magazine