Európska centrálna banka vo štvrtok 3. decembra prijala niekoľko opatrení na zvýšenie slabej inflácie: 1. Znižuje úrokovú sadzbu na vklady komerčných bánk do centrálnej banky z -0,20 % na -0,30 %; 2. Predlžuje predpokladané ukončenie programu nákupu cenných papierov zo septembra 2016 na marec 2017; 3. Rozširuje tento program o reinvestície zo zmaturovaných cenných papierov (podrobnosti oznámi neskôr); 4. Rozširuje zoznam emitentov, ktorých papiere vykupuje, o nižšie úrovne verejnej správy; 5. Dopyt komerčných bánk po pôžičkách z centrálnej banky bude zabezpečovať v plnom rozsahu.

Banka sa podujala urobiť tieto kroky preto, lebo bola nespokojná nielen so súčasnou nízkou infláciou (v októbri medziročne o  0,1 %), ale hlavne bola nespokojná s inflačným výhľadom. Podľa pôvodnej vlastnej projekcie ECB sa mala inflácia v roku 2016 dostať len na 1,0 %, v roku 2017 mala mierne zrýchliť na 1,6 %. To je výrazne pod inflačným cielením na úrovni 2 %. Teraz, po nových opatreniach, už banka očakáva, že sa inflácia k inflačnému cieleniu priblíži.

Reakcia trhu bola čudná jednak v sile pohybov a jednak v smere pohybov. Okamžite po prvých výstupoch z ECB euro prudko posilnilo, nemecký DAX prudko oslabil a výnosy dlhopisov po celej eurozóne vzrástli. To je v presnom protiklade k tomu, čo možno očakávať pri politike menového uvoľňovania.

Trh bol vraj prekvapený, že ECB urobila pre zvýšenie inflácie tak málo. Časť trhu očakávala zníženie depozitnej sadzby na -0,40 %, predĺženie programu nie o pol roka, ale až o rok a trh očakával aj zvýšenie mesačne vykupovaného objemu cenných papierov zo 60 mld. až na 75 mld. EUR.

Pritom však takéto niečo nik nesignalizoval. Len niekoľko členov bankovej rady pred niekoľkými týždňami avizovalo, že uvažujú o znížení depozitnej sadzby na -0,30 %. To bolo všetko.

A vie vôbec trh vypočítať, aký veľký a aký dlhý program odkupovania cenných papierov a aká depozitná sadzba by musela byť, aby sa ekonomika dostala do solídneho rastu? Asi nie. Napokon, o mesiac a pol bude zasadať ECB opäť.

Navyše, Európska centrálna banka aj tak teraz nevie významne ovplyvniť infláciu. Hlavné dva nezávislé (externé) faktory – energie a potraviny, budú ďalej celkovú infláciu znižovať. Napriek tomu, že cena ropy klesá už od leta 2014, aj tak je teraz v decembri o takmer 40 % nižšia ako pred rokom a postupne sa ešte len prejaví v cenách palív, tovarov. Celosvetové ceny potravín klesajú neustále už od roku 2013.

Externú infláciu významne ovplyvňuje kurz eura. Ten je však dominantne ovplyvnený úrokovou politikou americkej centrálnej banky. FED má tak teraz možno vyšší vplyv na euro ako ECB.

Pokiaľ ide o  „vnútornú" (jadrovú) infláciu, je ovplyvnená predovšetkým domácim dopytom. Ten síce rastie, ale len veľmi opatrne. A faktory, ktoré ovplyvňujú jeho budúcnosť, sú nateraz vlažné. Predovšetkým vo všetkých veľkých krajinách eurozóny je producentská inflácia záporná. To vytvára tlak na ziskovosť podnikov, na rast miezd. Okrem Nemecka vo všetkých veľkých krajinách rastú mzdy veľmi pomaly, pomalšie ako doposiaľ. To bude mať vplyv na domáci dopyt v budúcnosti. Nižšia cena ropy síce zvyšuje marže pre domácnosti a firmy, ale to prejaví neskôr.

Guvernér Mario Draghi vo svojom príhovore opäť vyzval na pokračovanie štrukturálnych reforiem. Samotná centrálna banka si tak uvedomuje, že jej menová politika nie je garantom hospodárskeho rastu v eurozóne. A mal by si to uvedomiť aj trh.