Zlato, zlato... Tzv. asset-pickeri, ktorí hľadajú svoju tutovku (jednu akciu, jednu komoditu, jednu menu), sú z neho tento rok nadšení. Od začiatku roka prinieslo jeho držiteľom vyše 17 %. Za 14 týždňov.  Vývoj jeho ceny za r. 2016 možno sledovať na tomto grafe.

Graf sleduje zmenu ceny zlata a akciového indexu S&P 500 v závislosti od počtu týždňov, počas ktorých investor drží obe podkladové aktíva.  Zľava doprava teda narastá počet týždňov. Napr. ak investor drží zlato 4 týždne, tak má výkonnosť mínus 1 %. Pri akciovom indexe je za rovnaké obdobie výkonnosť plus 1 %. Ak predĺžim čas držby na posledných 8 týždňov, pri zlate je investor na nule, pri akciách je návratnosť plus 10 %. A takto sa dá pokračovať až do horizontu 14 týždňov, čím je pokryté obdobie od začiatku roka po dnešok.

Investor s ultrakrátkym investičným horizontom na základe uvedeného môže považovať zlato za geniálnu investíciu. Pri investícii za cca 1. štvrťrok má nerealizovaný zisk + 17 %, anualizovane 68 %.  Americké akcie sú po výpredajoch zo začiatku roka bez zmeny.

Investovanie však nie je na 14 týždňov, dokonca ani na 2-3 roky.  Ako teda vyzerá zlato na dlhom investičnom horizonte, povedzme 50 rokov? A porovnávacím aktívom nech zostane akciový index S&P 500. Opäť zľava doprava narastá počet rokov, počas ktorých investor drží obe podkladové aktíva.

Z grafu je zrejmé, že pri dlhom investičnom horizonte (50 rokov) prinášajú obe aktíva investorovi famózne zhodnotenie (2.400, resp . 2.900 percent). Žeby predsa len dlhý investičný horizont pomáhal výkonnosti akýchkoľvek podkladových aktív?

Vidieť, že zlato malo svoje najlepšie obdobie v 70. rokoch minulého storočia, keď skokovo vzrástlo. Potom už dynamika rastu poklesla, dokonca v posledných 5 rokoch sa jeho držiteľ stretáva aj s nerealizovanou stratou.

Akcie majú tiež pomerne silný trend posilňovania, avšak jeho intenzita je rovnomernejšie rozdelená do dlhšieho časového obdobia. Za zmienku stojí, že pri S&P 500 je investor držiaci tento index k ultimu roku 2015 v nerealizovanom zisku pri akomkoľvek období (medziročná zmena). Napriek prasknutiu internetovej bubliny v r. 2000, pádu dvojičiek v New Yorku v r. 2001  a krachu investičnej banky Lehman Brothers v r. 2008.

Netreba zabúdať na dividendy. Pri akciovom indexe boli v priemere v rozmedzí 2-3 % ročne, pri zlate je to NULA. Ako hovorí Warren Buffett:

a) „Najhoršie je totiž to, že zlato je bezcenné nie v zmysle toho, koľko sme ochotní zaň zaplatiť, ale tým, že nevytvára žiadnu ďalšiu hodnotu."

b) „Svetové zásoby zlata sú 170-tisíc ton. Ak by sa všetko zlato roztavilo a dalo dohromady, vznikol by kváder s hranou 22 metrov. Jeho hodnota by pri cene 1 220 USD za uncu bola 10,4 bilióna USD. Tento kváder nazveme kopa A. A potom vytvoríme kopu B s rovnakou hodnotou. Za tieto peniaze si môžeme kúpiť všetku poľnohospodársku pôdu v USA a 16-krát spoločnosť ExxonMobil. Po všetkých týchto nákupoch nám zostane ešte viac ako 1 bilión dolárov. Viete si predstaviť investora, ktorý by si radšej kúpil kopu A skôr ako kopu B?"

Volatilita ceny zlata je na takom dlhom investičnom horizonte desiatok rokov mierne vyššia ako pri akciovom indexe. Korelácia ceny medzi oboma aktívami je cca 0,70, čo je bližšie k 1 ako k 0, takže ceny pri oboch aktívach sa menia nadpriemerne (nie identicky rovnako).  Samozrejme, jedna vec je zmena ceny a druhá smer ;).

RESUMÉ:

Nevravím, že zlato nemá miesto v portfóliu. Aj keď za mňa skôr nie. Jeho cena je menej predvídateľná, resp. je často v rukách manažérov hedge fondov. A to už nehovorím o dividende. Ak budem na akciovom indexe 10 rokov v nerealizovanej strate, cez dividendy sa aspoň čiastočne „zahojím". Tak ako nebudem velebiť akciový index za vybranú ziskovú periódu, neprestanem dýchať pre nerealizovaný zisk na zlate počas krátkej periódy, napr. za 1. kvartál roku 2016.  Pri investovaní je nevyhnutný dlhý investičný horizont a „helicopter view" – pozriem sa na to z viacerých pohľadov a z nadhľadu.