Prestáva sa mi to páčiť. Naozaj. Záporné úrokové sadzby. Politiku záporných úrokových sadzieb, ktoré zaviedlo Japonsko a Európa ho nasledovala, nepovažujem vôbec za šťastnú. A to nemám na mysli problémy, s akými zápasia banky, aby sa udržali v zisku. Trpí celý bankový sektor, mnoho bánk nevyplatí dividendy, pretože ich ziskovosť klesá. Ale o tom by sa dal napísať samostatný blog.

Peniaze sa stávajú veľmi lacné a dostupné takmer všetkým. Úplným vrcholom by bolo zhadzovať ich z vrtuľníka. Bohužiaľ, aj o tejto absurdnosti sa uvažuje. Reálne by sa, samozrejme, peniaze z vrtuľníka nezhadzovali, ale každému občanovi by sa na účet pripísala určitá suma. Zadarmo, len tak. Pôžičku a hypotéku dnes dostanú firmy a aj ľudia, ktorí by ešte donedávna nemali šancu si požičať za také nízke úroky. Nemali by šancu dostať pôžičku vôbec. A tu cítim problém a určite nielen ja.

Takmer zadarmo sa budú financovať firmy, ktoré na to nemajú. Hypotéku dostane človek, ktorý ani nemá zmluvu na neurčitý čas. Mám pocit, že to nedopadne dobre. Bodaj by som sa mýlil, ale stále verím, že nie je obed zadarmo. Investori hľadajú únik z týchto nízkych sadzieb investovaním do čoraz rizikovejších aktív, aby mali aspoň ako-také zhodnotenie. Viete si predstaviť, čo bude, keď sa centrálne banky rozhodnú sadzby zvyšovať? Ak na to naberú vôbec odvahu. Firmy budú hromadne krachovať, lebo nebudú schopné splácať svoje záväzky, ale čo je ešte horšie, ľudia budú prichádzať o strechu nad hlavou, pretože sa im predraží splácanie úverov alebo rovno prídu o prácu.

Možno budem cynik, ale ja sa na to teším ako investor. To bude moja chvíľa. A ešte jedna vec je zlá, a to, že efekt lacných peňazí prestáva byť účinný. Akoby centrálne banky strácali dych.