Problém s Gréckom sa vraj vyriešil. Hovoria optimisti. Pesimisti alebo realisti tvrdia skôr o jeho oddialení. Prečo to spomínam? Pretože pri čítaní článkov s nadpisom „Portugalsko čelí kvôli navrhovaným úsporným opatreniam štrajkom“ mi okamžite napadá paralela s krajinou olív a lodiarstva.
Na jar 2010 sa na titulné stránky európskych denníkov dostávali články o štrajkoch a nepokojoch v gréckych mestách. Toto si pamätajú takmer všetci. Menšia skupina čitateľov, resp. investorskej verejnosti, si však vybaví, ako na tom boli v tom čase výnosy gréckych dlhopisov. Preto prikladám graf gréckej výnosovej krivky z obdobia pred dvomi rokmi.

Na jar 2010 bola grécka výnosová krivka (prerušovaná čiara) pomerne ploská a výnosy boli v intervale 4 – 6 %. Po štrajkoch a hlavne po zhoršení makroekonomických ukazovateľov sa výnosy (plná čiara) už dostali do pásma 11 – 14 %, čo je pre akýkoľvek štát odkázaný na externé financovanie likvidačné, a preto sa všetky európske autority zapojili do programu pomoci. Napriek nadľudskej snahe vieme, ako to dopadlo. Výnosy gréckych dlhopisov dosahovali na jeseň roku 2011 pri niektorých splatnostiach aj trojciferné číslo a súkromní investori „dobrovoľne“ súhlasili s ich reštrukturalizáciou, čím prišli v priemere o cca 74 % ich hodnoty.
Mám taký pocit, že Portugalci majú buď investičnú amnéziu, alebo proste zneužívajú „grécky precedens“. Len na pochopenie súvislostí prikladám výnosovú krivku portugalských dlhopisov. Ide o porovnanie dvoch dátumov – jar 2010 v. jar 2012. Z grafu je zrejmé, že napriek rovnako intenzívnej pomoci krajine portského sa výnosy dostali na úroveň, keď by, bez netrhovo určenej úrokovej sadzby na čerpanú pôžičku z európskych inštitúcií a mechanizmov, aj Portugalsko smerovalo k bankrotu. Riadenému alebo neriadenému. Výnosy sa z intervalu 1 – 5 % dostali do pásma 3 – 15 %. Len si dovolím pripomenúť všeobecne platnú axiómu, že dlhodobé financovanie štátu s úrokom nad 5 % spôsobuje akémukoľvek štátnemu rozpočtu enormné problémy.

Myslím si, že by všetky portugalské televízie mali každý deň začať svoje spravodajské relácie s týmito grafmi. Aby si obyvatelia uvedomili, že aby sa mali niekedy lepšie, najprv sa musia mať horšie. Štrajky a menej pracovitosti im nepomôžu k ničomu. Snáď aj euroúradníci poučení z gréckeho vývoja budú mať iný prístup k riešeniu problému tejto južanskej krajiny. Ak nie, tak o chvíľu nastavia svoju maxiruku Španieli.
Déjà vu... V americkom filme s rovnakým názvom dokázal Denzel Washington zmeniť nedávnu minulosť, pretože zažil a vedel, čo sa stane. V tomto vidím paralelu. Všetci vedia, čo sa stalo s Gréckom, preto môžu pri Portugalsku postupovať inak, poznajúc svoje chyby z nedávnej minulosti.