23. júna takmer 17 a pol milióna Britov rozhodlo, že krajina odchádza z EÚ. Referendum nemá automaticky vykonateľný účinok, ale všeobecne sa očakáva, že parlament zahlasuje v súlade s vôľou voličov.
Finančný trh ráno, ešte pred otvorením hlavných búrz, prudko zareagoval. Výnosy bezpečných štátnych dlhopisov klesli na celej splatnosti o 0.10 – 0.20 perc. bodov, výnosy štátnych dlhopisov na európskej periférii vzrástli o 0.10 – 0.15 perc. bodov. Indikácie na akcie klesli od 5 % v USA po vyše 10 % v Európe, japonský Nikkei o 8 %. Cena ropy klesla o 5 %, cena zlata vzrástla o 5 %. Britská libra oslabila voči USD takmer o10 % a voči euru o vyše 5 %. Posilnili japonský jen, dolár a švajčiarsky frank. Po otvorení búrz sa však situácia čiastočne upokojila – výnosy dlhopisov na periférii klesli a akcie otvorili na vyšších úrovniach. V priebehu dňa sa sentiment zase mierne zhoršil. Trh, prirodzene, odhaduje, čo bude ďalej.
Z pohľadu stabilizácie trhu je situácia zatiaľ dobrá. Britský premiér David Cameron síce rezignoval (čo je v tejto situácii prirodzené a žiaduce), ale až od októbra, aby v najbližších mesiacoch krajinu stabilizoval. Britská centrálna banka Bank of England oznámila, že hoci Brexit neočakávala, je naň pripravená vrátane napríklad extra fondov v sume 250 mld. GBP „nachystaných" na prípadné problémy domácich bánk. A napríklad japonský guvernér CB Haruhiko Kuroda oznámil, že centrálne banky vo svete sú pripravené prípadné turbulencie na svetovom finančnom trhu riešiť.
Dnešný výsledok využili mnohí „separatisti" − v Severnom Írsku a Škótsku od Anglicka a Walesu alebo v Holandsku či Českej republike od Európskej únie − na presadzovanie svojich návrhov. To je však prirodzené, lebo treba kuť železo zahorúca. Riziko ďalších pohybov sa zvýšilo, ale možno mu efektívne čeliť. EÚ nesmie zareagovať ďalšou centralizáciou moci v Bruseli smerom k politickej únii a musí nájsť krehkú rovnováhu medzi dostatočnou slobodou pre národné štáty a dostatočnou garanciou kredibility niektorých štátov s vysokou nerovnováhou.
Okrem „stabilizácie zhora" bude v najbližších týždňoch kľúčové, aké správy budú prichádzať od jednotlivých podnikov, bánk. Ako budú na Brexit reagovať – či budú presúvať pobočky do kontinentálnej Európy, či budú investovať vo Veľkej Británii alebo v Európe a pod. Finančný trh to bude veľmi sledovať a na tieto správy intenzívne reagovať.
Británia má dva roky na to, aby sa z Európskej únie „odzmluvnila". Ale zároveň sa bude, samozrejme, aj „nanovo zazmluvňovať". Firmy (a aj finančný trh) budú veľmi citlivo reagovať na signály, akým spôsobom sa budúce vzťahy medzi Britániou a EÚ usporiadajú. Či sa slobodný obchod zachová, alebo nie. Nateraz však bude pretrvávať neistota. Treba sa pripraviť na vysokú volatilitu. V najbližších mesiacoch budú v rámci HDP klesať hlavne firemné investície, ktoré sú jeho najcitlivejšou zložkou. Tlaku sa nevyhnú ani ďalšie krajiny najmä v EÚ − na periférii (je citlivá na hrozbu rozpadu EÚ), ale i v bezpečných krajinách EÚ (ktoré zase majú vyšší podiel obchodu s Britániou). Závisieť bude aj od reakcie akciového trhu – ak by akciové turbulencie trvali dlho, pokles investícií by bol silnejší. Britská ekonomika by sa mala v ďalšom roku dostať do stagnácie alebo recesie, spomaliť by mala aj eurozóna.
Politika centrálnych bánk by mala byť naďalej veľmi expanzívna. Bank of England môže znížiť sadzby, americký FED odložiť zvyšovanie sadzieb až do ďalšieho roku. Výnosy dlhopisov už skorigovali, hrozí však rast výnosov na rizikovejších štátnych dlhopisoch (Taliansko, Španielsko) a na rizikovejších korporátnych dlhopisoch (tzv. high- yieldoch). Akcie zatiaľ reagovali pomerne slabo, ale testovanie tohtoročných miním je vcelku pravdepodobné. Pred prudším poklesom ich chráni to, že na programe dňa nie je tak ako vo februári stav americkej ekonomiky. Hľadanie dna bude volatilné a závisieť bude od toho, do akej miery sa podarí vykresliť obraz budúcich vzťahov Británie s EÚ. Libra môže ešte oslabiť, ak by Bank of England znížila úrokové sadzby a klesol by tok kapitálu do krajiny. Postupne sa však situácia upokojí.