Určite sa medzi Vami nájdu takí, ktorí nikdy v živote nestrávili čo i len minútu v herni a nestavili si na červenú alebo čiernu farbu. Niektorí z Vás, naopak, zažili ten adrenalín, keď niekoľko žetónov stavili na svoje obľúbené číslo. Dali ste však všetko na jedno číslo?

Niekoho zaujme výstava obrazov, ďalší má nezabudnuteľný zážitok z opery v divadle či z filmu v kine. No a mnohým z nás urobia radosť čiastkovým alebo celkovým víťazstvom Veronika Zuzulová, Peter Sagan, Marián Hossa alebo Marek Hamšík. Priznám sa, mám rád šport. Z tých najviac sledovaných športov sú moji favoriti futbalisti FC Barcelona a hokejisti Pittsburgh Penguins. Dali by ste na víťazstvo svojho obľúbeného športovca podstatnú časť svojich úspor? Pre tých kultúrne ladených − kúpili by ste za všetky svoje peniaze najkrajší obraz na svete od najuznávanejšieho umelca?

Keď premostím do sveta investičného bankovníctva − dali by ste všetky svoje peniaze do jednej akcie? Stavili by ste ALL IN ONE – všetko na jednu kartu? Na prahu milénia bola fínska NOKIA absolútnym lídrom v predaji mobilných telefónov. Jej trhový podiel bol neuveriteľných 40 %!!!

Dňa 20. 6. 2000 dosiahla akcia svoje maximum − 62 eur. V ten istý deň boli odporúčania 20 analytikov, ktorí sa venovali iba NOKII, jednoznačné: 18 ich radilo kupovať, 2 držať a 0 predať. Nikto z analytikov a málokto z odbornej verejnosti si vedel predstaviť, že v r. 2016 bude stáť akcia 5 eur (už stála aj 1,40; v júli 2012) a mobilná divízia bude už niekoľko rokov v rukách Microsoftu, ktorého trhový podiel bude iba cca 2 %.

Čo bolo dôvodom? Celý biznis bol postavený na jednom produkte, resp. na cene jedného produktu. Nikto vtedy netušil, že príde éra dotykových telefónov (smartfónov), ktoré zvalcujú tie klasické. Firma zvolila nesprávnu stratégiu, stavila na nesprávnu kartu. Uprednostnila iný operačný systém – Symbian pred Androidom. Obľúbenosť klesala, tržby tiež. Výsledok poznáte.

Poviete si, že NOKIA je z technologického sektora, ktorý je plný inovácií, a sem-tam sa takéto niečo stane. V poriadku, uvediem iný príklad. Zo sektora „utilities“, v ktorom kraľujú obrovské giganty. Veľké mená, dlhodobá história. Niektorí označovali spoločnosti z tohto sektora za perpetuum mobile. Jedným z takýchto gigantov je nemecká firma EON. Opäť ide o spoločnosť, ktorá je bytostne závislá od jedného produktu. V tomto prípade od ceny elektrickej energie. Je to smutné, ale aj EON postihol rovnaký scenár.

Keď cena elektrickej energie stúpala, stúpala aj cena akcie. Cena energie dosiahla svoje maximum 2. 7. 2008 (1 kw/h = cca 90 eur). Cena akcie dosiahla svoje maximum o 6 mesiacov skôr (10. 1. 2008 stála 51 eur). V tento deň malo 33 analytikov na akciu takýto názor: 28 ich odporúčalo akciu kúpiť, 4 držať a 1 predať. Ak chcete meno toho jedného, tak Vám ho poskytneme ;).

Tak ako začala klesať cena energie na aktuálnych cca 32,50 eura (z maxima na úrovni 90 eur), klesala aj cena akcie. Z maxima v hodnote 51 eur na dnešných cca 6,50 eura. S poklesom ceny primárneho produktu – elektriny, klesali tržby a zisky. A netreba zabúdať, že hodnota dlhov sa nezmenila. Toto je veľmi nepríjemné. Spoločnosti zo sektora „utilities“ (energetické firmy) musia veľa investovať do technológií, strojov a zariadení, požičiavajú si cudzie zdroje a ich výsledok nezávisí úplne od nich samotných. Ani najlepší manažér, ktorý rozumne spoločnosť zadlžuje, nezabráni poklesu trhovej ceny energie. Ak sa k tomu pridá politické riziko, tak je bez šance. V prípade energetických spoločností bola oným politickým rizikom masívna podpora alternatívnych foriem elektriny (solárna, veterná, biomasa, vodná atď.) a, naopak, odklon od tradičných foriem (uhoľné elektrárne, jadrové elektrárne). Napokon nemusíme chodiť ani do Nemecka, krajiny s početnou podporou strany Zelených. Stačí ísť na neďaleké Ostravsko, kde podniká česká uhoľná spoločnosť NWR, ktorá sa nedávno dostala do insolvencie. Opäť pre pokles ceny uhlia. Aby som vyvrátil české špecifikum, americká svetová uhoľná jednotka Peabody rovnako skrachovala. Nezvládla vysoké zadlženie, ktorým financovala kúpu nových a nových spoločností v čase, keď cena uhlia bola na maximách. Cena uhlia klesla a...

Posledným príkladom je akcia talianskej futbalovej modly – JUVENTUSU TURÍN. Akcia je obchodovaná na burze od r. 2002. Začínala na cene 1,30 eura. Po korupčnej afére v r. 2006 bol taliansky gigant, na potupu jeho fanúšikov, preradený do 2. ligy. Ihneď sa však vrátil do Serie A. Napriek tomu, že sa za posledných 5 rokov stal 5-krát majstrom Talianska a poslednú sezónu hral finále Ligy majstrov, jeho cena sa nachádza na hodnote cca 0,31 eura. Predstavte si to... verní fanúšikovia – akcionári − platia nie lacné lístky za to, aby mohli na vlastné oči sledovať svojich obľúbencov, tešia sa z ich športových a komerčných úspechov a... a ako akcionári smútia.

Samozrejme, že príklady, čo som uviedol, nie sú ojedinelé. Pri akciách zo sektora „utilities“ by som mohol vyberať naslepo a nepomýlil by som sa. RWE, ČEZ atď. Rovnako pri športových kluboch. Podobný neslaný-nemastný priebeh majú za sebou akcie Manchestru United či Borussie Dortmund. No a pri technologických tituloch ani nehovorím. Desiatky firiem dnes nie že majú nízku hodnotu, ale už neexistujú!!!

Všetci investori veria, že ich nákup konkrétnej akcie dopadne ako pri americkej spoločnosti PRICELINE, ktorá vznikla na prahu milénia pri tvorení technologickej bubliny. Bola aukčnou platformou na spájanie dopytu a ponuky (čiastočne dnešný eBAY) na množstvo tovaru s marginálnymi doplnkovými službami. Na trhu debutovala 31. 3. 1999 s cenou 414 USD. Po mesiaci obchodovania nadšenci všetkého, čo bolo len trochu spojené s internetom, vyhnali cenu na 974 USD. Za mesiac nárast o 135 %!

Po vytriezvení sa v októbri 2002 cena prepadla na historické dno – 6,60 USD. Dnešnou optikou sme mali všetci nakupovať, však? Zopár odvážlivcov tak urobilo, hoci netušilo, že firma zmení predmet podnikania a v r. 2016 bude vlastniť úspešný dovolenkový vyhľadávač booking. com alebo stránky prenajímateľa áut rentalcars.com. Len vďaka tomu sa firme začalo postupne dariť. A treba zvýrazniť, že krásny zajtrajšok neprišiel lusknutím prstov. Ešte 6 – 7 rokov firma dýchala iba vďaka kyslíkovým prístrojom, živorila. Až prelom rokov 2008 − 2009 priniesol prvé stránky úspešného príbehu. Jej dnešná cena 1 460 USD je obrovským happy endom.

Mimochodom, viete, aké sú súčasné odporúčania analytikov na akciu PRICELINE? Dvadsaťosem ich radí dnes kupovať, 6 by akciu držalo a 0 analytikov by predávalo. Slovom NULA. Som zvedavý, aký bude ďalší vývoj ceny akcie. Aj Vy?

Môže sa Vám zdať ako stereotyp, že na to stále upozorňujem, ale jediná cesta, ako sa vyhnúť cenovým výkyvom, je cez diverzifikáciu. Viem, že atraktívnejšie znie vlastníctvo akcií Coca Coly, Danone, BMW alebo IBM, a nie niečo nehmatateľné, ako napr. iShares S&P 500 ETF alebo Vanguard FTSE Emerging Markets ETF. Moja rada však znie: nekupovať jednu akciu, nech znie jej príbeh a budúcnosť akokoľvek dobre. Nekupovať EON alebo RWE, ale nemecký akciový index DAX. Nekupovať NOKIU či APPLE, ale technologický index NASDAQ. Zrejme sa tým pripravíte o adrenalín (čo keď tá moja akcia vystrelí) a nedosiahnete výkonnosť najlepšej akcie z indexu. Ale ani najhoršej. A veľmi dôležitým faktorom je to, že ak je cenovo zasiahnutá akcia, ktorú vlastníte, Vaša strata môže byť aj v desiatkach percent, napr. 30 %. Alternatívne, ak vlastníte index, ktorého je táto akcia súčasťou (v indexe má podiel 5 %), Vaša strata bude iba 1,5% (20-násobne nižšia).

Chcete vidieť grafy, ako sa vyvíjajú indexy voči jednotlivým akciám? Vypýtajte si ich od privátneho bankára.