Sedemnásteho novembra tohto roku potvrdili na špeciálnom stretnutí akcionári Tesla Motors drvivou väčšinou 85 % navrhovanú akvizíciu spoločnosti SolarCity. Treba však dodať, že CEO Elon Musk a ostatní zaujatí partneri, ktorí sú zároveň aj akcionári, sa na hlasovaní nezúčastnili a nechali hlasovanie o akvizícii na slobodnom rozhodnutí ostatných nezainteresovaných akcionárov. V ten istý deň sa konalo aj hlasovanie akcionárov SolarCity. Aj tu väčšina s návrhom súhlasila. Akcionári obidvoch spoločností tak urobili predposledný krok k dokončeniu celého procesu spojenia. Tým posledným bolo získanie povolenia od regulačných inštitúcií. A tak 22. novembra 2016 bolo SolarCity oficiálne akvirované spoločnosťou Tesla Motors.

K prvotnému oznámeniu plánovaného spojenia došlo už 23. júna 2016, keď Tesla Motors navrhla SolarCity kúpu spoločnosti. Od tohto dátumu absolvovali predstavitelia oboch spoločností rokovania, na ktorých sa dohodli okrem iného aj na tom, že akvizícia prebehne prostredníctvom akcií a výmenný pomer bude 0,11 akcie Tesla za jednu akciu SolarCity pri cene 25,37 USD za akciu. Ani zďaleka nejde o najväčšiu akvizíciu tohto roka a s objemom transakcie v hodnote 2,6 miliardy USD sa len ťažko dá porovnávať napríklad s akvizíciou mediálneho konglomerátu Time Warner spoločnosťou AT&T v hodnote 85,4 miliardy USD. Ide však o ambiciózne vizionárske spojenie spoločnosti podnikajúcej v odvetví solárnej energie a výrobcu elektrických automobilov a vysoko-kapacitných batérií na domáce a priemyselné využitie.

Spoločnosť Tesla Motors netreba azda ani bližšie predstavovať. Veď úspechy jej inovatívnych produktov hovoria samy za seba. Predstavme si však bližšie donedávna menej známu firmu SolarCity. Jej začiatky siahajú do roku 2006, keď túto spoločnosť založili bratia Peter a Lyndon Rive. Elon Musk je pritom ich bratranec a stál pri zrode SolarCity už od začiatku, odkedy zastáva funkciu predsedu. Spoločnosť sa od začiatku zameriava na produkovanie solárnej energie pre domácnosti, firmy, školy, neziskové organizácie a vládne organizácie za nižšiu cenu ako pri výrobe spaľovaním fosílnych palív, akými sú uhlie, ropa alebo zemný plyn. V súčasnosti je SolarCity najväčším americkým poskytovateľom služieb solárnej energie. Svojim zákazníkom poskytuje služby pri návrhu, financovaní, predaji, inštalácii, udržiavaní a monitorovaní solárnych energetických systémov. Portfólio spoločnosti predstavujú v súčasnosti solárne panely, vysokokapacitné batérie a solárne strešné krytiny. Ponúkané batérie sú pritom produktom Tesla Motors a solárne strešné krytiny vznikli práve spoluprácou týchto dvoch spoločností ešte pred samotným oznámením akvizície. SolarCity momentálne pôsobí v 27 štátoch USA a netají sa ďalšími expanzívnymi cieľmi. Kvôli rýchlejšiemu prechodu zákazníkov na solárnu energiu ponúka spoločnosť okrem predaja solárneho systému na začiatku užívania aj možnosť nainštalovania systému, pričom zákazník si môže vybrať následne z viacerých možností financovania, a to buď formou úveru, prenájmu, alebo platieb vypočítaných na základe vyprodukovanej energie.

Zdroj: www.tesla.com

Spojením Tesla Motors a SolarCity vznikne jediná vertikálne integrovaná spoločnosť pôsobiaca v oblasti trvalo udržateľnej energie na svete. Svojim zákazníkom bude ponúkať kompletné riešenie od výroby čistej energie cez jej skladovanie až po jej využitie v domácnosti alebo na dopravu. Na priloženom obrázku je znázornený koncept, ktorý 28. októbra predstavil Elon Musk verejnosti. Ide o spojenie strešnej krytiny, vysokokapacitných batérií a elektrických automobilov. „Solárna strecha", ktorá obsahuje fotovoltaické články, má pomocou vnútorného fotoelektrického javu vyrábať elektrickú energiu. Táto krytina má byť vyrábaná z tvrdeného skla, v čom spočíva aj jej niekoľko výhod. Prostredníctvom priehľadného skla bude prepúšťať slnečné žiarenie. Vyznačuje sa vyššou odolnosťou ako napr. tradičné keramické alebo cementové krytiny. Ďalšou výhodou je aj jej nižšia hmotnosť. V porovnaní s tradičnými typmi je to zhruba 1/3 až 1/5 hmotnosti. Záleží na konkrétnom type a materiáli porovnávanej krytiny. Nemenej dôležité je aj to, že solárna krytina je estetickejšia, pričom fotovoltaické články nie sú pohľadom zdola voľným okom vidieť. Tým hlavným argumentom však je, že solárna krytina má byť lacnejšia ako tradičné typy krytín, a to dokonca aj bez toho, aby sme do úvahy zobrali vyrobenú energiu. Elon Musk sa vyjadril, že nižšie dopravné náklady a efektívnejšie distribučné cesty im dovolia stanoviť nižšiu predajnú cenu ako pri tradičných krytinách. Toto všetko sú argumenty, prečo nevidí dôvod, aby sa niekto nerozhodol nainštalovať si solárnu strechu, ktorá je estetickejšia, odolnejšia, lacnejšia ako tradičná a navyše vyrába elektrickú energiu.

Prečo sa však tieto spoločnosti rozhodli ísť spoločnou cestou, a nie ako dve spolupracujúce samostatné podniky? Tým hlavným dôvodom sú synergické efekty, ktorých výsledkom má byť už v prvom roku ušetrených 150 miliónov amerických dolárov priamych nákladov v dôsledku nižšej nákladovosti, efektívnejších predajných a marketingových kanálov. Nižšie náklady majú dosiahnuť vďaka krížovému predaju (tzv. cross-selling), odstráneniu duplicitných nákladov na vedu a výskum a vývoj nových produktov, vďaka zníženiu režijných nákladov. Očakávajú, že SolarCity pridá v priebehu nasledujúcich 3 rokov viac ako pol miliardy dolárov hotovosti do súvahy Tesla Motors. Kombinovaná spoločnosť chce využiť pokrytie, ktoré poskytujú predajne Tesla spoločne so silným pokrytím SolarCity, a ponúkať kompletné riešenie. Zo strany SolarCity je to predovšetkým fakt, že biznis model, ktorý spoločnosť prevádzkovala, nebol doteraz úspešný v generovaní kladného výsledku hospodárenia, a tak sa možno spoločnosť pod krídlami Tesla vyhne tomu najhoršiemu.

Zdroj: Bloomberg

Ako možno vidieť z horného grafu, cena oboch akcií spoločností vzrástla po oznámení plánovanej akvizície dňa 23. júna 2016. Akcie SolarCity sa 25. júla obchodovali za 27,50 USD. Od tohto dátumu však zaznamenali klesajúci trend s menšími korekciami. Cena sa 9. septembra nachádzala na úrovni 16,77 USD, čo bolo zároveň aj lokálne minimum za sledované obdobie. Podobný klesajúci priebeh do začiatku septembra možno vidieť aj na vývoji ceny Tesla Motors. Na rozdiel od akcií SolarCity, ktoré sa od dna odrazili, akcie Tesla po raste opäť zamierili nadol a 14. novembra zaznamenali lokálne minimum na úrovni 181,45 USD. Žeby ďalší pokles akcií Tesla a obchodovanie akcií SolarCity pod dohodnutú cenu akvizície 25,37 USD za akciu vyjadrovali nie príliš optimistické očakávania investora ohľadom kombinácie týchto dvoch podnikov?

Pozrime sa však bližšie na finančnú situáciu týchto podnikov. Obidve spoločnosti mali dlhodobo problém s dosahovaním kladného výsledku hospodárenia. Na nižšie priloženom grafe je znázornený vývoj ukazovateľa zisk na akciu (EPS) v obidvoch spoločnostiach v jednotlivých kvartáloch za posledných päť rokov. Ako možno vidieť, SolarCity má dlhodobo problém s dosahovaním zisku a strata na akciu sa za posledné obdobie ešte viac prehĺbila, keď priemerná strata za kvartál dosiahla v tomto roku 2,38 USD. Tomuto zodpovedá aj pozvoľný pokles zisku pred zdanením, úrokmi a odpismi, tzv. EBITDA, ktorý klesá a jeho vývoj je znázornený v grafe č. 2. Spoločnosť pôsobí v investične náročnom odvetví a na dosiahnutie budúcich príjmov je potrebné vynaložiť pomerne vysoké počiatočné náklady, ktoré zatiaľ v každom roku prevýšili výnosy. SolarCity financuje tieto aktivity prevažne z cudzích zdrojov, čomu zodpovedá štruktúra zdrojov. K celkovému majetku 8,7 miliardy pripadá 6,7 miliardy cudzích zdrojov. Súvisia hlavne s financovaním inštalácie solárnych systémov prostredníctvom úveru, prenájmu alebo platieb vypočítaných na základe vyprodukovanej energie. Spoločnosť však očakáva, že podiel takto financovaných inštalácií bude klesať a, naopak, bude sa zvyšovať v prospech predaja systémov na začiatku používania. Okrem generovania straty má SolarCity ešte jeden podstatný problém. A to je generovanie záporného cash flow. Čo znamená, že existuje nesúlad medzi príjmami a výdavkami v jednotlivých účtovných obdobiach a spoločnosť tak postupne odčerpáva pohotové peňažné prostriedky.

Graf č. 1: Vývoj ukazovateľa EPS

Zdroj: Bloomberg

Graf č. 2: Vývoj ukazovateľa EBITDA

Zdroj: Bloomberg

Graf č. 3: Vývoj Cash Flow

Zdroj: Bloomberg

Rovnaké problémy trápili donedávna aj ovládajúcu spoločnosť Tesla Motors. Z pohľadu vývoja zisku na akciu (EPS) vidno, že výrobca elektromobilov sa takisto dlhšie obdobie trápil so záporným výsledkom hospodárenia. Konkrétne od posledného kvartálu 2014. Zlom nastal až v poslednom kvartáli, keď spoločnosť dosiahla vďaka rekordnej úrovni produkcie, dodávok a príjmov zisk. Takisto sa podarilo spoločnosti po 10 kvartáloch dosiahnuť pozitívny cash flow. Ako vidno z grafu č. 3, podnik väčšinu kvartálov generoval negatívny peňažný tok. Rovnako ako SolarCity, aj Tesla Motors potrebuje na svoje rozsiahle investičné aktivity okrem vlastných aj cudzie zdroje. Podľa poslednej účtovnej závierky za Q3 2016 predstavuje celkový majetok spoločnosti 12,59 miliardy USD, ktorý financujú z 9,90 miliardy USD cudzie zdroje. Veľká časť investícií putuje do výstavby výrobných liniek modelu 3 a továrne Gigafactory, ktorá bude po dokončení v roku 2018 najväčšou budovou na svete a okrem staničných batérií bude vyrábať aj batérie do spomínaného modelu. To má spoločnosti zabezpečiť potrebnú kapacitu na dosiahnutie jej cieľa, výroby 500-tisíc kusov automobilov ročne do konca tohto desaťročia.

Ako vidieť, obidve spoločnosti sa snažia o postupné pretransformovanie využívania tradične vyrábanej energie k trvalo udržateľnej energii pochádzajúcej zo slnečného žiarenia. Tento inovatívny spôsob produkovania čistej energie si však v obidvoch spoločnostiach vyžiadal výrazné investície, čo viedlo k vyššiemu zadlženiu. Úspech kombinovanej spoločnosti bude preto záležať na prísnej nákladovej disciplíne, generovaní pozitívneho cash flow a vyrovnaní sa s dlhovými záväzkami. Problém však môže predstavovať aj nadchádzajúca Trumpova administratíva, ktorá sa v súčasnosti javí, že nebude príliš „zeleno" orientovaná. Američania majú momentálne možnosť uplatniť si odpočet 7 500 USD pri kúpe elektrického automobilu a 30 % z vynaložených nákladov pri prechode na solárnu energiu z daňového základu. Ďalšie dotácie záležia už na konkrétnom štáte. Prípadné zníženie alebo, nebodaj, zrušenie týchto dotácií by sa mohlo prejaviť na dopyte po produktoch spoločnosti, čo by malo za následok pokles príjmov a ohrozenie dlhovej služby spoločnosti.