Takmer tri desaťročia po Nežnej revolúcii a začiatku slobodného podnikania u nás sme svedkami fenoménu, ktorý sme doposiaľ poznali len zo západnej Európy. Obracajú sa na nás prví „podnikateľskí pionieri", ktorí po dekádach strávených budovaním svojho biznisu začínajú uvažovať, ako s ním naložiť v budúcnosti. Niekomu sa to môže zdať ako príjemná starosť, často je však opak pravdou. S odovzdaním majetku sa totiž nespája len budúcnosť vlastnej rodiny a firmy, ktorú títo podnikatelia založili, ale aj budúcnosť ľudí, ktorých zamestnávajú, ich rodín a širšej komunity, ktorej rozvoj od ich biznisu do veľkej miery závisí.

Majetok je určite veľmi dobrý sluha, ale rovnako môže byť aj zlý pán. Dnešní rodičia − zakladatelia − boli pri zrode prvých slovenských súkromných firiem. Niektoré z nich tu o desať rokov už nebudú, niektoré však dostanú šancu a prežijú nielen prvú, ale aj nasledujúce generácie. Sme presvedčení, že jedným z podstatných rozdielov medzi úspešnou a neúspešnou firemnou ságou bude to, ako sa rodičia zakladatelia popasujú s budúcim fungovaním rodinného majetku. Základným leitmotívom, ktorý sa vinie celým procesom firemného nástupníctva, je zachovanie pokoja v rodine a v jej bezprostrednom okolí, a to aj po tom, ako pôvodní zakladatelia odídu. To možno dosiahnuť len vtedy, keď bude rodinný majetok rozumne riadený v prospech novoprichádzajúcich generácií.

Veľký majetok priťahuje veľa záujmov, a zo skúsenosti môžeme potvrdiť, že tieto záujmy nemusia byť nevyhnutne pre tento majetok prospešné. S týmto faktom preto treba počítať vopred a v procese nastavovania prechodu majetku na ďalšie pokolenie zohľadniť všetky − aj latentné − riziká. Keď hovoríme o ochrane majetku, vždy totiž súčasne hovoríme aj o ochrane dotknutej rodiny.

Konsolidácia  rodinného majetku

Predovšetkým treba definovať základný cieľ celého snaženia. Všetky kroky, ktoré rodina podnikne, vedú k zachovaniu jej harmónie. Tá je nevyhnutne spojená s rodinným majetkom a jeho budúcnosťou. Konsolidácia rodinného majetku je jedným zo základných predpokladov jeho ochrany pred externými, ako aj internými hrozbami. Treba si uvedomiť, že rodinný majetok je najzraniteľnejší v čase, keď prechádza akoukoľvek zmenou, v tomto prípade jednou z najväčších − medzigeneračnou.

Nástrojom na konsolidáciu majetku je takzvaný rodinný holding. Prostredníctvom neho bude rodina svoj majetok v budúcnosti vlastniť a spravovať. Vytvorenie rodinného holdingu môže veľmi efektívne eliminovať budúce problémy okolo dedenia, presunu práv a povinností a spravodlivého rozdeľovania budúcich výnosov.

Čo však, keď zakladatelia otázku nástupníctva neriešia?

Nepekným príkladom absencie rodinného holdingu a negatívneho vplyvu na fungovanie rodinnej firmy môže byť úmrtie otca zakladateľa a následné dedičské konanie. Dedičské konanie je jedným z najväčších rizík, ktoré ohrozujú rodinný majetok. Do jeho priebehu totiž môže vstupovať množstvo vnútorných a vonkajších aktérov, ktorí nemajú vždy priateľské úmysly. Ak má firma navyše výnimočné postavenie na trhu, dedičské konanie je pre konkurenciu mimoriadnou príležitosťou, ako jej skomplikovať život.

Nepripravené dedičstvo

V rodine je spravidla veľa vyvolených, ale len málo skutočne povolaných na to, aby zvládli firmu naozaj riadiť. Ak nie sú tieto očakávania správne nastavené, môžu nespokojní rodinní príslušníci podľahnúť tlaku a svoje podiely vo firme predať. Ak sa to stane, cesta k znehodnoteniu rodinného majetku je otvorená, keďže spätné nadobudnutie stopercentnej kontroly býva mimoriadne drahé a komplikované.

Ak chcete svoj majetok efektívne využívať a spravovať, musíte mať istotu, že ho máte plne pod kontrolou. Darmo budete vlastniť majetok v hodnote desiatok miliónov eur, ak nebudete schopní z neho získať adekvátny výnos. Mnoho rodín sa na transgeneračný proces pozerá tak, že majetok rozdelí rovnakým dielom medzi svojich členov. Rodičia sa zachovajú spravodlivo a každý z budúcich dedičov bude so svojou časťou narábať tak, ako uzná za vhodné. Na prvý pohľad ide o rozumný krok, v konečnom dôsledku sa to však končí dramatickým znížením hodnoty rodinného majetku.

Po práci na viacerých projektoch medzigeneračného nástupníctva sme nadobudli presvedčenie, že len presunúť podiel vo firme na mladších členov rodiny nemusí byť napriek dobrému úmyslu postačujúce, ale priamo môže spôsobiť veľké problémy v budúcnosti. Odporúčame pridať aj pravidlá, ako s majetkom v budúcnosti pracovať.

Pravidlá nástupníctva v  rodine

Možno sa pýtate, prečo treba tieto pravidlá vôbec definovať, veď rodinný majetok bude v konečnom dôsledku patriť budúcej generácii tak či tak a tá bude mať právo s ním slobodne nakladať. To je, samozrejme, pravda, avšak...

Prvá generácia predstavuje povedzme dvoch ľudí – mamu a otca zakladateľov. Ak majú dve deti, v druhom pokolení hovoríme o šiestich ľuďoch, ktorí budú majetok používať. V tretej generácii to už môže byť násobne viac. Každý jedinec, ktorý je súčasťou rodiny, môže mať svoje vlastné predstavy, ako s majetkom naložiť. Ak budú tieto ciele nad záujmami rodiny, je len veľmi malá šanca, že sa plnohodnotného úžitku z majetku dočká ďalšia generácia.

Naši klienti sa nás často pýtajú práve na túto tému a spolu nastavujeme spôsob komunikácie pravidiel v rámci rodiny. Domnievame sa, že rodinný majetok by z dlhodobého hľadiska nemal mať konkrétneho majiteľa, ale svojho zodpovedného správcu. Ten bude zodpovedný za odovzdanie rodinného majetku svojmu nasledovníkovi – správcovi − a v ideálnom prípade to takto pôjde ďalej aj v budúcnosti.

Rozumné nastavenie pravidiel užívania majetku teda zjednocuje individuálne pohľady členov rodiny a zamedzuje jeho zneužívaniu v budúcnosti. Rodinný majetok potom rodinu stmelí, povzbudí zdravú motiváciu ďalej ho rozvíjať, môže pomôcť financovať nadštandardné vzdelanie a v prípade starších členov rodiny zasa zaplatiť napríklad zdravotnú starostlivosť.

Záver

V žiadnom prípade, samozrejme, s výnimkou mimoriadnych situácií, by rodinný majetok nemal dlhodobo financovať bežný život jednotlivých členov rodiny. To by viedlo k jej degenerácii.

Veľmi podstatným faktorom je neustála komunikácia v rodine. Zárodky budúcich sporov totiž bývajú veľmi často v maličkostiach. Ako vo všetkých oblastiach, aj tu platí základné pravidlo otvorenej komunikácie a zachovania spravodlivosti. Rodičia sa často domnievajú, že právo na majetok je ovplyvnené špecifickými, napríklad manažérskymi schopnosťami. Náš názor je odlišný. Sme presvedčení, že majetok má byť rozdelený spravodlivo, rovnakým dielom medzi jednotlivých zúčastnených. Ak sa jedno z detí angažuje vo firme, malo by byť adekvátne ohodnotené na rovnakej úrovni, ako keby pracovalo pre akúkoľvek inú spoločnosť.

Autorom blogu je Michal Šubín zo spoločnosti RSM TACOMA Family Office, poradenskej spoločnosti, ktorá sa špecializuje na poradenstvo v oblasti správy rodinného majetku.