V poslednom čase sa všade píše o kryptomenách – bitcoine, ethereu a mnohých ďalších. Kým kedysi boli kryptomeny doménou zopár nadšencov a zasvätenej komunity, dnes sa o nich bavia bežní ľudia: „Počul si, že na bitcoine si mohol zarobiť 200 percent za necelý rok?“ „To fakt? Tak si ho musím kúpiť!“

Na jednej strane je to fajn, že sa zvyšuje povedomie ľudí o nových technológiách, revolučných vynálezoch, na druhej strane to môže byť aj nebezpečné. Ak sa niekto neskúsený pustí do obchodovania s bitcoinom len preto, že je to hit, môže na to dosť škaredo doplatiť.

Čo sú to vlastne kryptomeny? Najprv oficiálna definícia: Kryptomeny sú digitálne aktíva, určené na to, aby slúžili ako prostriedok výmeny, využívajúce kryptografiu na zabezpečenie transakcií a na kontrolu vytvárania nových jednotiek meny.

Teraz to skúsim vysvetliť po lopate: digitálne aktíva sú také, ktoré neexistujú fyzicky, ale len ako elektronický záznam v počítačoch, tabletoch, mobiloch. Klasické peniaze – eurá, doláre alebo forinty – existujú aj fyzicky, v podobe bankoviek alebo mincí. Treba ale povedať, že aj väčšina klasických peňazí je už v elektronickej podobe a hotovosť sa používa čoraz menej. Vývoj, najmä v severských krajinách, smeruje k úplnému nahradeniu fyzických peňazí, bankoviek a mincí, elektronickými peniazmi. (Na odľahčenie: Keď som bol v júni na Islande, tak sa dalo kartou platiť úplne všade, aj na WC, ktoré bolo v pustatine, 20 km od najbližšieho ľudského sídla.)

Prostriedok výmeny – treba si uvedomiť, že peniaze samy osebe nemajú hodnotu – mali ju možno kedysi, keď boli kryté zlatom. Peniaze sú len všeobecne akceptovaným prostriedkom výmeny. Ak sa chcem dať oholiť, idem ku holičovi, ktorý je odborník na holenie. Čo mu však ponúknem? Pokosím mu trávnik v záhrade? To by bolo nepraktické. Ja dostávam plat (peniaze) od svojho zamestnávateľa za to, že pre neho vykonávam prácu a tie potom vymieňam za tovary a služby, ktoré potrebujem. Takže holičovi zaplatím peniazmi a ten ich potom vymení napríklad za dobrý hotdog s kečupom. Nič viac, nič menej.

Čiže základnou vlastnosťou dobrých peňazí je to, že sú všeobecne akceptované, platby prebiehajú rýchlo, lacno a spoľahlivo. Toto v zásade klasické peniaze spĺňajú, pričom majú aj nejaké nevýhody, o ktorých si povieme neskôr.

Kryptografia

A napokon kryptografia. Tá sa nedá vysvetliť dvoma­troma vetami, ale pokúsim sa o čo najlepšie priblíženie. Predstavte si, že chcete vytvoriť peniaze, ktoré budú používať ľudia a nebude ich regulovať žiadna centrálna banka. V tomto systéme bude chcieť Alica poslať Bobovi 5 jednotiek danej meny. Keby to urobila jednoducho, tak oznámi účastníkom systému: „Ja, Alica, posielam Bobovi 5 jednotiek,“ tak sa ľahko ukáže, že takáto cesta je nespoľahlivá, zneužiteľná. Ako? Veľmi jednoducho. Povedzme, že útočník Cyril tiež pošle do siete správu: „Ja, Alica, posielam Bobovi 5 jednotiek.“ Ak by bol systém veľmi dôverčivý, bez kryptografie, tak by takejto správe uveril a transakcia by bola spracovaná. Takže na účte Alice by ubudlo 5 jednotiek a Bobovi by pribudlo 5 jednotiek. Na druhý deň Alica zistí, že má menej peňazí a pritom nikomu nič neposielala. Preto digitálne meny používajú kryptografiu: Alica podpíše svojím elektronickým podpisom danú transakciu a tým je zabezpečené, že jedine ona môže poslať peniaze iným účastníkom systému. Pre predstavu, takto vyzerá skutočná transakcia s bitcoinom:

Ten prvý reťazec je identifikácia odosielateľa, nie je to však jeho meno, ale adresa, čosi ako číslo účtu. Jeden človek môže mať desiatky aj stovky takýchto adries. Predstavme si to tak, že Jožo Mrkvička má účty v troch bankách, A, B aj C a ak chce, aby mu niekto poslal peniaze, tak mu dá číslo niektorého zo svojich účtov. Presne tak je to aj tu. Adresa 17HqMZE9dy8TFHx97zta9yP5g4z4kzFcMX patrí konkrétnemu užívateľovi, takže vyššie uvedenú transakciu si môžete preložiť do ľudskej reči takto: užívateľ, ktorý má číslo účtu 17HqMZE9dy8TFHx97zta9yP5g4z4kzFcMX presúva 0,31861715 bitcoinu užívateľovi, ktorý má číslo účtu 1JuSu1fTqNcgf1kgZvktv7wAwAUaQFYzGj.

Jednoduché? Zdanlivo. To je len začiatok. Genialita bitcoinu a ďalších kryptomien spočíva v blockchain technológii, ktorá sa považuje za jeden z najrevolučnejších objavov za posledných 20 rokov. Systém je totiž navrhnutý tak, aby fungoval bez akejkoľvek centrálnej autority (centrálnej banky, komerčných bánk, kartových spoločností a podobne) a pritom fungoval bezpečne a spoľahlivo. Ešte raz to zdôrazním. Neexistuje žiadna centrála, žiadny kontrolór, ktorý by kontroloval transakcie, odsúhlasoval, evidoval, tak ako to dnes robia banky, centrálne depozitáre a podobne. Systém zvláda všetko sám. Hocipodrobné vysvetlenie by zabralo desiatky strán textu, myšlienka je natoľko geniálna, že ju aspoň naznačím. Pre jednoduchosť sa budeme baviť o (momentálne!) najpopulárnejšej kryptomene, bitcoine. Ako sme videli vyššie, už vieme zabezpečiť to, že ak vidíme správu „Alica posiela 5 bit­ coinov Bobovi“, tak ich naozaj posiela Alica. Ale čo ak sa v systéme objavia dve správy:

1. „Alica posiela 5 bitcoinov Bobovi“ a

2. „Alica posiela 5 bitcoinov Hubertovi,“ pričom Alica má len 5 bitcoinov?

Logicky by sa mala vykonať len jedna transakcia a tá druhá bude zamietnutá, lebo stav na účte Alice klesne na nulu. Tento problém sa nazýva „double spending problem“, teda voľne preložené „problém dvojnásobného minutia jednej mince“. Myslíte si, že to je jednoduché – vykoná sa tá transakcia, ktorá bola zadaná do systému ako prvá. Treba si ale uvedomiť, že systém je celosvetový, vznikajú tisíce transakcií, drobné omeškania v systéme, takže určiť poradie transakcií je kľúčové.

Preto sú transakcie spracúvané v blokoch a tom si viac povieme v nasledujúcom blogu. Taktiež zhrnieme výhody a nevýhody momentálne najpopulárnejšej kryptomeny, bitcoinu.

Autor: Miron Zelina