Kto by chcel vlastniť najlepšiu investíciu na svete? Určite každý. A nie je ani také ťažké ju nájsť: Ak sa spýtam, aká bola najlepšia investícia v roku 2017, tak z obrovského množstva dát vieme vyfiltrovať práve tú investíciu, ktorá sa v minulom roku zhodnotila najviac. O niečo ťažšie to je vtedy, ak chcem kúpiť aktívum, ktoré bude najlepšou investíciou v roku 2018.

Samozrejme, nájde sa množstvo „analytikov“ alebo „finančných poradcov“, ktorí vám takúto najlepšiu investíciu ochotne poradia. Ale inteligentný čitateľ cíti, že honba za najlepšou investíciou skončí veľmi pravdepodobne sklamaním. Na svetových burzách sa obchodujú desiatky tisíc akcií, stovky tisíc certifikátov, nehovoriac o derivátoch, pákových produktoch. Akú máte šancu vybrať ten finančný nástroj, ktorý sa zhodnotí najviac? Samozrejme, mizivú (za predpokladu, že nemáte fungujúcu krištáľovú guľu).

Len pre zaujímavosť: V indexe S&P 500 bola najúspešnejšou akciou v roku 2017 Align Technology, Inc., zaoberajúca sa ortodonciou, teda zjednodušene – technológiami na naprávanie krivých zubov. Táto akcia sa v roku 2017 zhodnotila o 135,6 percenta. Keďže trafiť budúcich víťazov je veľmi ťažké, dnes sa zamyslíme nad tým, čo by mal vlastne hľadať rozumný investor...

Slováci a Česi sú konzervatívni, takže je typické, že hľadajú „bezpečné“ investície. Slovo „bezpečné“ je zámerne v úvodzovkách, pretože nie je jednoduché povedať, čo je vlastne bezpečná investícia. Väčšinou ľudia považujú za bezpečné také uloženie peňazí, kde nemôžu veľa stratiť. Ale už tu začínajú rôzne interpretácie: Ak som kúpil akcie a ich cena je nižšia ako nákupná, stratil som? Podľa môjho názoru nie. Ak ich predám a zrealizujem stratu, tak to už naozaj strata je. Problém je, že väčšina ľudí je nervózna aj pri nerealizovanej strate, teda pri poklese ceny investície.

V prostredí supernízkych úrokových sadzieb je pre investorov zaujímavý aj výnos 3 % p.a.

Dobre, tak skúsme najprv nájsť investíciu, ktorá bude bezpečná v tom zmysle, že jej hodnota ani dočasne nepoklesne pod investovanú sumu (alebo klesne nepatrne, v desatinách percenta). Máme na výber zhruba toto:

>  bežný účet,

>  termínovaný vklad,

>  dlhopis s veľmi krátkou splatnosťou, veľmi bezpečného emitenta (napríklad Slovenskej republiky a Nemecka),

>  vybrané peňažné podielové fondy.

Prečo nie napríklad 10-ročný dlhopis Slovenskej republiky, ktorý má podstatne vyšší výnos ako dlhopis SR so splatnosťou 6 mesiacov? Lebo jeho cena sa v čase mení podstatne viac ako cena 6-mesačného dlhopisu. V priebehu niekoľkých mesiacov môže jeho cena klesnúť aj o niekoľko percent, pričom sme si dali podmienku, že hodnota investície ani dočasne nepoklesne pod investovanú sumu (viď graf nižšie).

Keď sa pozrieme na výnosy vyššie uvedených investícií, tak zistíme, že bežné účty aj termínované vklady sa vo väčšine bánk nedostanú nad 0,5 % p.a. Dlhopisy sú na tom ešte horšie: Štátne dlhopisy Slovenska, Nemecka a iných bezpečných krajín so splatnosťou do jedného roka majú záporné výnosy. Podobne sú na tom peňažné podielové fondy, keďže investujú do krátkodobých cenných papierov a ešte si aj účtujú manažérsky poplatok – u väčšiny z nich môžete rátať so záporným výnosom.

Rozumný investor hľadá najlepší pomer medzi výnosom a rizikom

Zistili sme teda, že sa dajú nájsť aj investície, kde je prakticky isté, že dostanete naspäť investovanú sumu (pri bankových vkladoch to platí do sumy 100.000 eur, ktorá je garantovaná Fondom ochrany vkladov) a nečelíte ani dočasnému poklesu hodnoty investície. Má ale takáto investícia význam? Pri inflácii okolo 1,5 % (a ECB cieli infláciu ešte vyššie, blízko dvom percentám) vaše peniaze reálne strácajú hodnotu. Takže tento typ investícií je vhodný len na krátkodobé uloženie peňazí, napríklad v situácii, keď mám na účte 110 tisíc eur, ale viem, že o 8 mesiacov idem stavať chatu a budem ich potrebovať. V takom prípade naozaj hľadám také umiestnenie peňazí, pri ktorom neriskujem zmenu hodnoty v krátkodobom horizonte.

Predstavme si, že máme peniaze k dispozícii na dlhšie obdobie a hoci sme konzervatívni, výnos 0 až 0,5 percenta sa nám zdá predsa len nízky. Musíme sa ale vzdať podmienky, že hodnota investície nesmie klesnúť o viac ako percento. Náš investičný vesmír sa významne rozšíri: Môžeme investovať do cenných papierov, ktorých hodnota síce kolíše, ale vo finále môžu priniesť lepší výnos. Zatiaľ necháme podmienku, aby investícia garantovala po uplynutí nejakého obdobia konkrétnu sumu (budeme trpieť kolísanie cien, ale chceme mať aspoň niečo garantované, jasné). V tom prípade okamžite vypadnú všetky akcie aj akciové podielové fondy, u ktorých nikdy nemôžeme konkrétne povedať, akú hodnotu budú mať o rok, o dva alebo o desať. Ostanú v zásade dlhové cenné papiere, teda dlhopisy, zmenky, niektoré investičné certifikáty.

Existujú tiež fondy alebo štruktúrované produkty, ktoré garantujú výplatu konkrétnej sumy po uplynutí určitého obdobia, ale v súčasnom období extrémne nízkych úrokových sadzieb je takmer nemožné skonštruovať zaujímavý produkt s plnou garanciou vloženej sumy. Zvyčajne je táto garancia nastavená na 90 alebo 95 percent počiatočnej hodnoty. S takýmito produktmi sú však vo väčšine bánk spojené dosť vysoké poplatky (bežne 2 – 3 percentá vstupný poplatok). Takže sa rozhodneme, že zatiaľ ostaneme pri dlhopisoch. Peniaze môžeme pokojne investovať aj na šesť rokov a urobíme si filter z desiatok tisícok dlhopisov obchodovaných v mene euro. A rozbolí nás hlava, lebo sa ukáže, že dlhopisov so splatnosťou do 6 rokov, v mene euro, sú stále tisíce. Tak ich preletíme očami a zopár z nich nám niečo hovorí:

Dostaví sa sklamanie, lebo výnosy sú nižšie, ako som očakával. Dlhopis maďarského MOL-u, ktorý vlastní náš Slovnaft, so splatnosťou takmer 5 rokov, má výnos len 0,92 % p.a.? To myslia vážne? Ale potom si všimnem dlhopis Takko Group s výnosom takmer 7 percent! Veď je to známa firma, predávajú oblečenie (tričká, košele, nohavice,...), videl som ich na Slovensku aj v Rakúsku, tú firmu predsa poznám. A tak si ten dlhopis kúpim.

Zdravá firma dokáže umiestniť dlhopisy aj s nižším výnosom

A to je práve kameň úrazu. Výraz „tú firmu poznám“ často znamená, že poznám jej názov, značku. Ale poznám, ako hospodári? Viem, či dosahuje pravidelne zisky alebo sa naopak už piaty rok trápi v stratách? Viem, aké má záväzky a aký má majetok? Čo ak tie záväzky z roka na rok narastajú a zisk naopak klesá? Prečo asi je výnos dlhopisu takmer 7 percent? Ak by tá firma bola zdravá, asi by dokázala predať dlhopisy aj s nižším výnosom. Veď v prostredí supernízkych úrokových sadzieb je pre investorov zaujímavý aj výnos 3 % p.a.

Ja napríklad poznám firmu Air Berlin, letel som touto nízkonákladovou aerolinkou do Helsínk na majstrovstvá sveta v hokeji. Ale dlhopisy tejto spoločnosti by som si nikdy nekúpil. Ako ste asi zachytili, táto firma pred pár mesiacmi zbankrotovala. Nebezpečné – a bohužiaľ časté – je tiež nasledujúce uvažovanie: Je to známa firma, nič negatívne som o nej nepočul, všetky dlhopisy, ktoré som mal doteraz, vyplácala bez problémov... a predsa do roka (napríklad v situácii, že kupujem ročný dlhopis) určite neskrachuje. Schladím Vás: Drvivá väčšina emitentov, ktorí zbankrotovali, vyplácali výnosy riadne a včas – až do momentu bankrotu. Tí, ktorí vlastnili ich dlhopisy, si tiež mysleli, že takíto emitenti nemôžu do roka zbankrotovať...

Inteligentný investor uvažuje inak: Pravidelne si aktualizuje informácie o emitentovi a ak vidí, že jeho dlh neúmerne stúpa (v porovnaní s čistým cash flow, ktorý firma generuje), radšej dlhopis predá.    

Pravé umenie investovania spočíva v hľadaní najlepšieho pomeru medzi výnosom a rizikom

Uvediem ešte príklad zo sveta akciových investícií. Niektorí klienti si sami vyberajú akcie, čo je úplne legitímne. Ale predstavme si, že klient Ján Tvrdohlavý má tri obľúbené akcie, ktorým verí a je presvedčený, že svojou výkonnosťou výrazne prekonajú trh. Očakáva, že ich cena porastie o viac ako 100 percent v najbližších troch rokoch. Keď cena jednej z nich prudko klesne, dokupuje, lebo im predsa verí. Klesne aj cena druhej, ale tieto akcie „majú budúcnosť“, opäť dokúpim. Postupom času má v týchto troch akciách 60 percent svojho finančného majetku. Ak nejde o geniálneho portfólio manažéra, očakávaný výnos tohto miniportfólia je v najlepšom prípade na úrovni priemerného výnosu akcií v danom regióne, ale riziko je oveľa vyššie ako v prípade investície do diverzifikovaného fondu, ktorý má v portfóliu 100 akcií z rôznych sektorov.

Takže v stručnosti sa dá odpovedať na otázku zo začiatku nášho článku takto: Rozumný investor nehľadá ani maximálne „bezpečnú“ investíciu (pretože v súčasnosti takéto investície nezarobia ani na infláciu), ani sa nesnaží za každú cenu o čo najvyšší výnos.

Autor: RNDr. Miron Zelina, CSc., člen predstavenstva