Už ste počuli o recesii? Nemyslím tým recesiu, ktorú spustil pád investičnej banky Lehman Brothers pred desiatimi rokmi, ale o recesii rozvíjajúcich sa ekonomík roztrúsených po celom svete. Som si takmer istý, že kuvičie hlasy predpovedajúce globálnu recesiu si už našli svoju cestu do masmédií stredného prúdu a po ôsmich rokoch rastu svetovej ekonomiky sa začína opäť hovoriť o jej poklese či spomalení.

Ono to nie je celkom neopodstatnené, pretože kým si veľká časť vyspelého sveta užíva hospodársky rast sprevádzaný rastom hodnoty domov, bytov, akcií a blahobytu vo všeobecnosti, peniaze z niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík miznú. Áno, veľké či menšie fondy z rozvíjajúcich sa trhov tečú spätným chodom späť do krajín s lepšou reputáciou či ekonomickou stabilitou. A hlavným príjemcom sú Spojené štáty americké, ktoré ako prvé začali v dôsledku vyššej očakávanej inflácie zvyšovať úrokové sadzby.

Americká ekonomika totiž zažíva boom. Napriek tomu, že americká centrálna banka opakovane zvýšila úrokové sadzby, a pravdepodobne tak urobí ešte niekoľkokrát tento aj budúci rok, ceny akcií aj hodnota amerického dolára rastú. Americká ekonomika sa tak stáva investičným rajom pre globálnych, ako aj lokálnych investorov.

Rast úrokových sadzieb v USA tak podnecuje posilňovanie amerického dolára a jeho rastúca hodnota zaťažuje globálny obchod aj v oblastiach, ktoré takmer vôbec nesúvisia s USA. Globálna ekonomika zaznamenala v posledných rokoch skutočne silný rast, ale vrchol ekonomického cyklu môže byť blízko.

Uvediem len niekoľko príkladov toho, čo je sprievodným javom rastúcich úrokových sadzieb v USA v globálnom meradle. Tak napríklad indická rupia (INR) padla voči americkému doláru na historické minimum. Čínsky jüan vláda v Pekingu devalvuje denne. Argentína vyzvala Medzinárodný menový fond (MMF), aby jej pomohol zabrániť pádu miestnej meny peso. Toto sú len tri príklady dôsledkov odlevu peňazí z rozvíjajúcich sa trhov.

Vyššie úrokové sadzby a obchodné záujmy spôsobujú odlev peňazí

Pre pohyb peňazí existujú rôzne dôvody. Americká federálna banka pokračuje vo zvyšovaní úrokových sadzieb a navyše naznačuje, že úroky pôjdu ešte vyššie. Pre medzinárodný kapitál preto neexistuje dôvod, prečo by mal investovať v rizikovejších destináciách. Prečo akceptovať menej príťažlivé riziká súvisiace s investíciami v zahraničí, keď môže byť ich návratnosť vyššia v USA? Navyše, úvery denominované v amerických dolároch sú menej atraktívne ako predtým. Preto sa čerpá aj menej pôžičiek denominovaných v amerických dolároch, a naopak, viac sa ich spláca.

Ďalším dôležitým aspektom sú nové clá a tarify v medzinárodnom obchode, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump. Tie takisto prispievajú k odlevu peňazí z rozvíjajúcich sa trhov. Zatiaľ čo v médiách najviac rezonujú obchodné spory USA, spory s Kanadou, Mexikom, Európskou úniou či Čínou, ovplyvnené sú aj iné krajiny. Menšie rozvíjajúce sa trhy sú súčasťou globálneho dodávateľského reťazca. Ak čínska spoločnosť exportujúca do USA získava subdodávky napríklad z Vietnamu, tak aj vietnamská továreň trpí. Očakávania rastúcich prekážok v medzinárodnom obchode už dnes ovplyvňujú investičné rozhodnutia. Oveľa skôr, ako boli clá či tarify uvalené.

Rastúca hodnota amerického dolára a obchodné bariéry majú na rozvíjajúce sa ekonomiky taktiež nepriaznivý vplyv. Americký dolár je svetovou rezervnou menou a používa sa aj pri transakciách medzi krajinami, ktoré inak doláre nepoužívajú. Tak napríklad brazílsky dovozca argentínskeho tovaru dostane faktúru v amerických dolároch namiesto argentínskeho pesa či brazílskeho reálu. Akýkoľvek nárast hodnoty zahraničného obchodu spôsobuje, že obchod medzi oboma juhoamerickými krajinami je drahší, a teda sa znižuje. To isté však platí aj pre obchod medzi ázijskými krajinami a pre globálny obchod vo všeobecnosti.

Silnejší dolár preto poškodzuje medzinárodný obchod, aj keď transakcie nemajú s USA vôbec nič spoločné.

Rozvinuté krajiny Západu zaznamenali v posledných rokoch výrazný rast. Veľká Británia a krajiny eurozóny ako Slovensko zaznamenali v prvom štvrťroku tohto roku spomalenie, aj keď zdá sa len dočasné. Americká ekonomika ide plnou parou vpred a ukazovatele trhu práce lámu rekordy zo začiatku 70. rokov minulého storočia či dokonca ešte skôr. Kanade sa tiež darí a Austrália netrpela hospodárskou recesiou od začiatku 90. rokov.

Pre pracujúcich v krajinách Západu to znamená veľký posun. Už nemusia hľadať prácu, ale môžu sa sústrediť na získanie slušnej mzdy. A to je oveľa lepšia situácia ako pred desiatimi rokmi.

Je to však naozaj také dobré ako sa len dá?

Prípad Turecka

Turecko možno pokojne zaradiť na zoznam krajín, ktoré trpia odlevom peňazí a ekonomickým poklesom. V prípade Turecka však už nehovoríme o vzdialených krajinách kdesi na druhom konci sveta, ale o krajine, ktorá sa už desaťročia snaží stať členskou krajinou Európskej únie a je strategickým partnerom Slovenska v NATO. Navyše, ekonomické prepojenie Turecka s Európou je oveľa intenzívnejšie, ako je to v prípade iných krajín.

Turecko sa už od začiatku roka nachádza v ekonomických problémoch, sankcie však ekonomickú krízu v Turecku ešte prehĺbili. Turecká líra sa tento rok prepadla o tretinu svojej hodnoty a v krajine zúri 16-percentná inflácia. Turecká vláda hospodári s trvalým deficitom, ktorý sa ešte zvyšuje. Jednoducho povedané – klasická špirála smerom nadol.

Dôvod uvalenia ekonomických sankcií USA na Turecko je jednoduchý. Od pokusu o prevrat v Turecku, ktorý prezident Erdogan odvrátil prostredníctvom videohovoru priamo do vysielania celonárodnej televízie, sa život v Turecku zmenil. Pod rúškom odhalenia pučistov a skoncovania s islamistami si Erdogan naklonil na svoju stranu väčšinu v parlamente a rozšírené právomoci využil na posilnenie svojho mocenského vplyvu a celonárodné čistky.

Medzi zatknutými je aj americký pastor Andrew Brunson, o ktorého prepustenie z väzby sa už dlhodobo Spojené štáty neúspešne usilujú. Turecko obviňuje amerického kňaza zo špionáže a podpory terorizmu a USA diplomatickú roztržku eskalovali uvalením sankcií.

Po uvalení sankcií sa kríza v Turecku vystupňovala. Prepad tureckej líry sa totiž prejavil cez dovážaný tovar ako mimoriadne dynamické zdražovanie, teda inflácia. V takom prípade by mala zasiahnuť centrálna banka zvyšovaním úrokových sadzieb, ale bezprostredne vo víre udalostí nedokázala odolať politickému tlaku zo strany tureckého prezidenta Erdogana, ktorý je dlhodobým odporcom zvyšovania úrokov. Ani úroky vo výške 17,75 % však nedokázali situáciu na menovom trhu s tureckou lírou stabilizovať, a tak ju čakal ďalší prepad.

Prezident Erdogan a jeho zať, ktorého si vymenoval za ministra financií, a ktorý o sebe vyhlasuje, že oslobodil svoju krajinu od poroby Medzinárodného menového fondu, vyššie úrokové sadzby odmietajú s odôvodnením, že zvýšenie úrokových sadzieb by mohlo spôsobiť prepad tureckej ekonomiky.

Tureckí centrálni bankári sa najprv v júli zaviazali úrokové sadzby ďalej nezvyšovať, aby napokon koncom septembra zvýšili úroky o drastických 6,25 percenta na neuveriteľných 24 percent.

Turecká centrálna banka rozhoduje za dramatických okolností

Dva dni pred septembrovým zasadnutím tureckej centrálnej banky vystúpil prezident Erdogan s prejavom a zopakoval svoj dlhodobý odpor proti vyšším úrokovým sadzbám. Jeho neortodoxné názory spôsobili pád tureckej líry a strach investorov.

Centrálna banka napokon odolala politickým vplyvom a zvýšila úrokové sadzby, dokonca o 2 % viac, ako očakávali analytici a menový trh. Tým dopomohla k tomu, že hodnota tureckej líry v bezprostrednej reakcii na rozhodnutie centrálnej banky stúpla o takmer 5 %.

Prekvapivé zvýšenie úrokov zo strany tureckej centrálnej banky na 24 % dočasne stabilizovalo líru, ale zdá sa, že to bola tá ľahšia časť úlohy. Pre stabilitu ekonomického prostredia bude musieť turecká centrálna banka presvedčiť trh, že je skutočne nezávislá od prezidenta Erdogana.

A presvedčiť finančný trh nie je jednoduché.

Dokonca aj euro voči americkému doláru mierne posilnilo po rozhodnutí tureckej centrálnej banky zvýšiť úroky napriek politickému tlaku prezidenta. Tri veľké európske banky majú v Turecku svoje pobočky a významné postavenie na tureckom trhu a krajina, ktorá sa rozprestiera naprieč Áziou a Európou, má úzke obchodné vzťahy s eurozónou.

Argentína sa pozerá

Rozhodnutie tureckej centrálnej banky má však aj medzinárodný kontext, najmä na rozvíjajúce sa krajiny. Na rozdiel od Turecka centrálna banka v Argentíne počas celého obdobia ekonomickej krízy „hrá podľa pravidiel“ a úrokové sadzby zvýšila na neuveriteľných 60 %. To pomohlo stabilizovať argentínsku menu, peso. Niekto v Buenos Aires však pozorne sleduje udalosti, ktoré sa odohrávajú v Ankare.

V Turecku turecká líra posilnila a centrálne banky v Argentíne, ale aj všade inde na rozvíjajúcich sa trhoch, môžu podniknúť ďalšie kroky a tlačiť sadzby ešte vyššie.

Ak však Turecko zíde z nastúpenej cesty, ostatné krajiny môžu jeho príklad nasledovať. Načo dusiť vlastnú ekonomiku v snahe posilniť svoju menu, keď to ani Turecku stabilizáciu neprinieslo?

Aj stratégia zvyšovania úrokových sadzieb môže zlyhať, pretože presvedčiť trhy a medzinárodných investorov nie je také jednoduché, najmä v prípade, že centrálna banka nie je úplne nezávislá. Navyše, inflácia môže zostať vysoká dlhší čas, a tak môžu vzniknúť ďalšie problémy.

Po rokoch lacných úrokov a poskytovania lacných úverov zasiahlo zvyšovanie úrokov v USA rozvíjajúce sa krajiny, a vlna poklesu môže zasiahnuť aj brehy vyspelých ekonomík. Súčasný zvrat v menovej politike Turecka je preto dôležitou kapitolou súčasnej krízy. Pokiaľ však americká centrálna banka (Fed) zvyšuje sadzby, ešte sme ďaleko od konca príbehu.

Sme na vrchole?

Aj keď sú ekonomiky rozvinutých krajín Západu, vrátane Slovenska, vo výbornej forme, nemusí to znamenať, že budú naďalej pokračovať v raste. Je celkom možné, že svoj vrchol už dosiahli a z vrcholu je ľahšie padnúť dole.

Globalizácia spravila náš svet menším. Dodávateľské reťazce sa rozšírili na miesta, ktoré boli len pred pár desiatkami rokov totálne vzdialené. Svetové akciové trhy dnes môžeme obchodovať v lepšom prípade z pohodlia vlastnej obývačky či pracovne. V tom horšom prípade tak robia naše deti s kryptomenami z tabletov či mobilov.

Z hľadiska ekonomickej relevancie môže byť Západu a krajinám rozvinutého sveta jedno, čo sa deje v krajinách akými sú Kambodža alebo Bolívia. Aj v prípade, že sa ekonomický pokles rozšíri do krajín akými sú Indonézia či Brazília, bude rast a svetový obchod pravdepodobne pokračovať tak, ako doteraz. Ale čo sa stane, keď sa India a Čína pripoja k zoznamu problémových krajín?

Mário Blaščák
Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch.