Posledná, ostrá fáza obchodnej vojny medzi USA a Čínou, trvá už rok a pol. Hoci ide predovšetkým o vzájomný súboj dvoch veľmocí o prvé miesto v globálnej ekonomike, dôsledky sú celosvetové. Jednak obe krajiny sú najväčšími ekonomikami s najväčším podielom na svetovom obchode, a jednak celkovo za posledné desiatky rokov prudko stúpol význam medzinárodného obchodu. Firmy sú prepojené a nerovnováhy sa presúvajú cez dodávateľsko-odberateľské siete po celom svete.

Colná vojna sa priamo týka len tovarov (služieb len okrajovo), a preto je zasiahnutý najmä medzinárodný trh tovarov. V roku 2018 sa medzinárodne zobchodoval tovar za približne 18 bil. USD a jeho skladba bola veľmi diverzifikovaná (podľa štatistiky Svetovej obchodnej organizácie tvoria rozličné neklasifikované položky takmer polovicu). Dominantným hráčom je Čína nasledovaná USA a Nemeckom, veľmi významné podiely má aj Japonsko, Holandsko, Južná Kórea, Hong Kong, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia.

Pre porovnanie, globálny trh služieb je tretinový, v roku 2018 dosahoval približne 6 bil. USD. Je tiež diverzifikovaný, asi polovicu z neho tvoria ostatné komerčné služby, najmä poplatky za intelektuálne vlastníctvo. Štvrtinu svetového trhu služieb tvorí cestovný ruch a štvrtinu poplatky za dopravu osôb a tovarov. V službách je svetovou jednotkou USA nasledované Čínou a Nemeckom.

Miera dopadu

Obchodná vojna narúša hlavne priemysel, lebo ten tovary vyrába. Problémy sú celosvetové, snáď nie je krajina, ktorá by nebola zasiahnutá. Miera dopadu sa ale významne líši.

Spomedzi najväčších ekonomík trpia najviac Japonsko a Nemecko, tamojšia priemyselná produkcia klesá aktuálne medziročne o 4 a viac percent. Okolo 2 percentný pokles hlásia Brazília, Taliansko a Veľká Británia. Francúzsko a India spomaľujú o čosi pomalšie, pokles je tam niečo vyše 1 percento. Priemyselná produkcia klesá v USA veľmi mierne, o 0.1 %. Naopak, v Rusku, rastie o 3 % a v Číne až o takmer 6 %.

Čo bude ďalej?

Ďalší vývoj v priemysle naznačujú predovšetkým objednávky, viaceré indikátory dôvery a aj ceny producentov. Čísla hovoria jasne – čaká nás ďalší pokles. Najhoršia situácia je v Európe, ale na spomalenie majú našliapnuté aj v USA, Japonsku a Rusku, „menej dramatický“ vývoj sľubujú čísla v Indii a Brazílii (pomerne uzavreté ekonomiky). V Číne už dávno nie je súčasný, stále silný rast priemyselnej produkcie konzistentný s ďalšími zverejňovanými parametrami, možno tak predpokladať, že je umelo nafúknutý. 

Problémy teda budú ešte nejaký čas trvať, ale nezasiahnu každú krajinu rovnako. Priemyselná produkcia je totižto dôležitou súčasťou takmer každej ekonomiky, ale nie je ani zďaleka jedinou určujúcou. Hlavne vo vyspelých krajinách dominujú služby, a tie sú nateraz voči poklesu pomerne odolné.

Podiel priemyselnej produkcie

Veľmi vysoký podiel služieb, nad 70 % HDP, je v USA, a potom aj vo Veľkej Británii a vo Francúzsku. Tieto krajiny sú najviac odolné voči súčasným globálnym turbulenciám v priemysle. A keďže americký akciový index S&P 500 vcelku verne kopíruje štrukturálne zloženie tamojšej ekonomiky, aj tí investori, ktorí sa obávajú dôsledkov prípadnej ďalšej eskalácie obchodnej vojny, by mali uprednostniť práve tento index – napriek tomu, že USA sú priamym účastníkom tohto konfliktu. Podobne takúto výhodu  získava aj francúzsky a britský index. Samozrejme, teraz ide len o potenciálny vplyv negatívneho vývoja priemyselnej produkcie na ekonomiky a na akciové indexy a sú aj ďalšie faktory – napríklad v prípade Veľkej Británie brexit.

Naopak, veľmi vysoký podiel priemyselnej produkcie v Nemecku a Japonsku by mal nateraz viesť opatrného investora k zdržanlivosti pri investovaní do lokálnych akciových indexov. Problémy môže mať aj Taliansko. Hoci podiel priemyslu tam nie je tak vysoký ako v Nemecku, dopyt po talianskych tovaroch zo zahraničia je jedným z mála ťahúňov tejto južanskej ekonomiky, a tak môže zásadne narušiť jej krehký rast. Opätovne treba zdôrazniť, že stále hovoríme len o aktuálnom vplyve recesie v priemysle a Nemecko aj Japonsko patria medzi najkonkurencieschopnejšie ekonomiky sveta a ich kvalita sa časom prejaví. 

Vysoký podiel priemyslu na HDP má aj Rusko, ale tam dominuje hlavne nevýrobná časť priemyslu (ťažba, dodávka  elektriny, plynu a vody a stavebníctvo) a samotná priemyselná výroba, o ktorú teraz ide, nemá vysoký podiel na tamojšom HDP. Rusko tak globálne problémy v priemysle veľmi neovplyvňujú a kľúčovú úlohu tam naďalej zohráva cena surovín, najmä ropy.

Špeciálnu pozornosť si zaslúži Čína. Podiel priemyslu je extrémne vysoký, dosahuje 40 % HDP. Z toho podiel samotnej priemyselnej výroby je až 30 %, trojnásobok toho, čo USA. V skutočnosti je Čína spomedzi veľkých ekonomík poklesom svetovej priemyselnej produkcie zasiahnutá najviac, napokon je aj priamym účastníkom obchodnej vojny. Napriek tomu jej štatistický úrad reportuje za september medziročný rast priemyselnej produkcie o 5.8 %, ďaleko od čísel zvyšku sveta a pravdepodobne aj ďaleko od pravdy. Tlak na uzavretie dohody s USA musí byť dosť silný

Autor: Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky

Kontakt: Richard Tóth, Hlavný ekonóm. Tel. +421 2  3226 6531. Fax: +421 2 3226 6910. E-mail: research@privatbanka.sk, toth@privatbanka.sk. Web: www.privatbanka.sk.

Upozornenie: Vyjadrené názory a pohľady sú stanoviskom autora v čase písania správy. Táto správa vyjadruje len všeobecné stanovisko. Žiadna informácia alebo názor nepredstavuje ponuku na nákup alebo predaj cenného papiera alebo iného finančného nástroja. Správa nie je určená na poskytovanie osobného investičného poradenstva a neberie do úvahy špecifické investičné ciele, finančnú situáciu a osobné záujmy kohokoľvek, kto by mohol túto správu prijať. Hoci sú informácie v správe považované za spoľahlivé, nie je možné zaručiť ich správnosť. Právo meniť akúkoľvek formuláciu kedykoľvek a bez upozornenia vopred je vyhradené. Hodnota cenného papiera alebo iného finančného aktíva a príslušného výnosu môže stúpať alebo klesať a návratnosť investície nie je zaručená. Výkonnosť cenného papiera alebo iného fin. nástroja v minulosti nie je zárukou alebo indikátorom výkonnosti v budúcnosti. Investície na trhoch rýchlo sa rozvíjajúcich krajín sú spravidla kvôli vyššej politickej a ekonomickej nestabilite a nerozvinutému trhu a systému rizikovejšie. Zmeny výmenných kurzov a daňový režim vplývajú na hodnotu, cenu alebo výnos cenného papiera alebo iného finančného nástroja.