Túto otázku často počúvam pri prvých stretnutiach s potenciálnymi klientmi banky, ktorí za názvom Privatbanka a za službou Privátne bankovníctvo vidia niečo, čo sa zdá príliš vzdialené, luxusné, určené len „horným 10 000“, nedosiahnuteľné, a vnímajú túto službu ako niečo, čo im neprináleží.
Dokonca nikdy ani neuvažovali o tom, že by služby takejto banky, ktorá ponúka privátne bankovníctvo, využívali.
Schopnosť rozumne nakladať a manažovať svoj rodinný majetok považujú za samozrejmosť, tak ako pravidelne alebo menej pravidelne tráviť čas v pobočke niektorej z bánk a byť jedným z množstva zákazníkov, ktorí si počas otváracích hodín filiálky podávajú kľučky.
Mať telefónne číslo svojho lekára, poistného poradcu, daňového poradcu, realitného makléra vo svojom mobilnom telefóne je už bežné, ale mať svojho privátneho bankára?
Z rozhovorov s potenciálnymi klientmi je viac-menej zrejmé, že ich majetok je približne v tejto štruktúre: Rodinný dom (resp. byt), byt na prenájom (resp. pozemok ako investícia, víkendová chalupa), dve osobné autá a finančný majetok v banke. Popritom majú obvykle ešte svoju prácu, ktorá generuje prostriedky na bežný život a aj na istý nadštandard (dovolenky, umenie, šperky a pod.). Úvery sú málokedy  aktuálnou témou. Na účte v banke majú finančný majetok v nie presne definovanom objeme, ktorý považujú za pohotovostný a pre privátne bankovníctvo nezaujímavý.
Položila som si otázku: 
Ak si klient ponechá na účte v banke „len časť“ svojho majetku, lebo zvyšok postupne investoval do nehnuteľného a hnuteľného majetku, čiže rozumne rozložil svoj majetok tak, aby sa zabezpečil do budúcnosti aj pre prípady nepredvídaných životných udalostí, mohol by sa zaujímať o privátne bankovníctvo? Odpoveď je - mal by.
Čo tým môže získať?
Môže presunúť manažovanie svojich voľných prostriedkov na bankovú inštitúciu, ktorá hľadá preňho v danom čase najvhodnejšiu alternatívu ako si rozložiť prostriedky medzi okamžite likvidné na bežnom účte a tie, ktoré by mohli byť ešte viazané a môžu priniesť aj výnosovú prémiu.
Môže mať svojho privátneho bankára, tak ako má svojho lekára, poistného poradcu, daňového poradcu a pod., ktorý je tu preňho, ak má nejaký problém, a nemusí to byť problém len z oblasti financií.
Môže si byť istý, že privátny bankár nemá úradné hodiny vyvesené na dverách, na ktoré by márne klopal po ich skončení. Niekto by oponoval, že môže predsa zavolať na call centrum... ale to neprestal byť jedným z množstva zákazníkov, ktorí si počas otváracích hodín filiálok podávajú kľučky.

Odpoveď na otázku v nadpise teda je: Ste, len si to pripustite.