V poslednom čase sa veľa hovorí o korporátnych dlhopisoch. Čomu sa to pripisuje, prečo naberajú podnikové dlhopisy na popularite? Zorientujme sa v investíciách a prezraďme si viac o možnostiach efektívneho investovania.

V posledných rokoch objem investícií do korporátnych dlhopisov rastie rýchlym tempom, aj počet tých, ktorí vydávajú dlhopisy rastie doslova ako huby po daždi. Slováci zisťujú, že okrem bankových vkladov a klasických podielových fondov existuje aj iná forma investovania. Tento trend si už všimla aj Národná banka Slovenska a upozornila ľudí na najdôležitejšie faktory, ktoré je potrebné si všímať pri investícii do korporátnych dlhopisov.

Prečo začínajú byť korporátne dlhopisy také populrárne?

Je to kombinácia viacerých faktorov: v prvom rade, v celej Eurozóne máme extrémne nízke úrokové sadzby, konkrétne úrokové sadzby na bežných účtoch aj na termínovaných vkladoch sú blízke nule. Aj pri dlhších viazanostiach sa ťažko dostanete na 1% p.a. Korporátne dlhopisy ponúkajú podstatne vyššie výnosy: 4%, 6%, ale napríklad aj 12% p.a. Je logické, že takýto výnos láka. Druhým faktorom je podľa mňa fixný (pevný) výnos: v klasických akciových podielových fondoch výnos kolíše – jeden rok sa akciám darí a fond zaznamená zhodnotenie 18%, ďalší rok je pokles o 14%. Kolísanie cien (odborne volatilita) je prirodzené  a je daňou za potenciálne vyšší výnos. Ale bežní ľudia ťažko znášajú výraznejšie poklesy cien, majú pocit, že utrpeli stratu. Takže tento typ investorov potom hľadá investíciu, kde má “istý výnos”.

A je ten výnos naozaj istý?

No práve. Treba si uvedomiť, čo je najpodstatnejšie pri dlhopisoch. Firemný dlhopis nie je nič iné ako pôžička tej-ktorej firme. Už ten názov to evokuje: dlho-pis alebo dlžný úpis. Teda firma je dlžníkom a investor je veriteľom (verí, že požičané peniaze sa mu naozaj vrátia). A tu je  hlavný kameň úrazu: už človek % s absolvovanou základnou školou vie, že 7% je viac ako 4%. Teda výnos posúdi veľmi ľahko. Oveľa ťažšie sa posudzuje riziko: mám naozaj istotu, že mi dlžník vráti povedzme o 5 rokov všetky peniaze, ktoré som mu požičal?? Výrazne varujem pred tým, aby hlavným rozhodovacím kritérium pri investícii do korporátneho dlhopisu bol výnos!

Skúste nejaký príklad, neviem, či rozumiem…

Veľmi jednoduchý príklad: predstavte si, že si chce od Vás požičať na 3 roky  sumu 30.000 EUR Jano Prelietavý, ktorý býva v podnájme, nevlastní byt, neviete o tom, že by mal iný hodnotný majetok a pracuje ako živnostník s nepravidelným príjmom. Ponúkne Vám úrok 6% p.a. Čo čert nechce, ešte v ten istý večer sa za Vami zastaví Milan Stabilný, Váš sused, tiež si chce požičať 30.000 EUR. Ponúkne Vám 3% p.a. a sľúbi, že ich vráti do 3 rokov. Lenže Milan je plukovník armády v činnej službe, má vysoký plat, vlastní byt, kde býva a ešte jeden, ktorý prenajíma. Komu z týchto dvoch radšej požičiate?

Aha, rozumiem, pôžička Janovi je oveľa riskantnejšia…

Presne tak a tento princíp platí bez ohľadu na to, či požičiavate fyzickej osobe, firme alebo štátu. Čiže mali by ste poznať finančnú situáciu dlžníka a rozumieť jej. Čím väčší má firma majetok (v pomere k dlhom) a čím vyššie a stabilnejšie príjmy, tým je pravdepodobnejšie, že bude bez problémov splácať svoje dlhy. Uznávam, že pre bežného človeka nie je jednoduché posúdiť kvalitu emitenta (emitent je ten, kto vydáva dlhopisy). Platí však, že ak nemám dostatok informácií, nerozumiem danej investícii, radšej by som nemal investovať.  Najhorší prístup je orientovať sa len podľa výnosu!

Ale počul som, že niektoré dlhopisy sú schválené Národnou bankou Slovenska- tie by mali byť bezpečnejšie, nie?

To je práve jeden zo základných omylov. Verejné emisie, teda také, ktoré sa ponúkajú veľkému množstvu  bežných investorov, musia mať schválený prospekt. Prospekt naozaj schvaľuje NBS (Národná banka Slovenska), ale NBS  len kontroluje, či prospekt obsahuje všetko, čo podľa zákona obsahovať má. NBS neposudzuje kvalitu emitenta, jeho schopnosť splácať svoje dlhy! A už vôbec neručí za ich splácanie. Je možné, že niekto sa stretol s takouto argumentáciou (“nemusíte sa ničoho báť, dlhopis schválila Národná banka”), ale potom išlo o vyslovené klamstvo.

Aha, to je veľmi dôležité, čo ste povedali, ale vraj je tam aspoň garancia z Garančného fondu investícií.

Garančný fond investícií chráni len určité riziká, napríklad riziko, že dlhopis bude predaný obchodníkom s cennými papiermi bez vedomia jeho majiteľa. V takom prípade sa stáva majetok nedostupným a klient má nárok na náhradu z Garančného fondu investícií (GFI). Ale v prípade, že emitent nie je schopný vyplácať výnosy z dlhopisu alebo dlžnú sumu, náhrada z Garančného fondu neprináleží. Opäť ide o zavádzanie, ak niekto tvrdí opak. GFI nikdy nechráni riziká vyplývajúce z poklesu trhovej ceny cenného papiera ani z kreditného rizika. A práve kreditné riziko je hlavným rizikom pri investovaní do dlhopisov: ľudovo povedané, je to riziko, že dlžník nebude schopný riadne a včas splácať výnosy alebo dlžnú sumu.

No dobre, ale potom ako si vybrať spoľahlivý dlhopis?

Ak si netrúfate analyzovať finančné výkazy, položte si niekoľko jednoduchých otázok: Bude tu táto firma aj o 10 rokov? Podniká vo viacerých odvetviach? Prežije aj krízu? Začína alebo už má nejakú históriu? Vydávala v minulosti dlhopisy a boli splácané bez problémov? Má dostatočné a stabilné príjmy na splácanie dlhopisov a úverov?

Vieme, že Vaša banka je lídrom na trhu korporátnych dlhopisov. Spĺňajú tieto dlhopisy kritériá spoľahlivosti?

Veľkú väčšinu dlhopisov pripravujeme pre firmy zo skupiny Penta. Táto skupina pôsobí na trhu viac ako 25 rokov, má diverzifikované portfólio projektov z rôznych odvetví. Čo je dôležité, pôsobí vo viacerých krajinách, takže aj keď sa zmení situácia (napríklad legislatíva) v jednej krajine, nemá to taký výrazný dopad na projekt ako celok. Napríklad DrMax pôsobí v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku, Srbsku, Taliansku… Navyše, najväčšie projekty skupiny, DrMax a Fortuna pôsobia v anticyklických odvetviach, čo znamená, že aj v čase recesie sú ich tržby a zisky oveľa stabilnejšie ako u firiem, ktoré pôsobia v cyklických odvetviach (napríklad výroba automobilov). Dôležitá je tiež finančná sila celej skupiny – ak by sa niektorému projektu nedarilo, vie mu pomôcť materská spoločnosť Penta Investments Limited Jersey. Jej vlastné imanie je približne dve miliardy EUR.

Skúste to vysvetliť tak, aby tomu rozumel bežný človek…

Je to pomerne jednoduché – trhová hodnota majetku skupiny Penta prevyšuje o dve miliardy EUR  hodnotu všetkých jej záväzkov, teda aj bankových úverov a dlhopisov. Opäť použijem príklad z osobných financií: hodnota bytu, úspor a iného majetku rodiny Adamčíkovcov je 210.000 EUR. Majú hypotekárny úver 150.000 EUR a žiadne iné úvery ani pôžičky. Takže majetok rodiny Adamčíkovcov je o 60.000 EUR vyšší ako hodnota jej záväzkov (teda toho, čo niekomu dlhuje). Čím je majetok väčší, v porovnaní so záväzkami, tým lepšie.

Ste pripravení aj na sprísňujúcu sa reguláciu? Vzhľadom na nárast objemu podnikových dlhopisov a upozornenie NBS na investície do podnikových dlhopisov sa dá očakávať…

Chceme ísť dokonca nad rámec nad toho, čo požadujú súčasné zákony. Samozrejme, ak klienta zavádzate, alebo mu vyslovene klamete, môžete rýchlejšie urobiť obchod. Ale takto sa nebuduje dlhodobý vzťah a sme presvedčení, že klienti napokon náš prístup ocenia. Základným pilierom je to, aby klient naozaj pochopil, čo je to korporátny dlhopis. Takže ak prvýkrát v živote kupuje takýto druh cenného papiera, tak mu vysvetlíme, že kúpu dlhopisu vlastne požičiava peniaze firme a za to mu patrí úrokový výnos, ktorý je vopred známy. Takáto investícia nikdy nie je chránená Fondom ochrany vkladov a Garančný fond nechráni pokles hodnoty dlhopisu, ani nevyplatenie výnosov alebo dlžnej sumy. Ak mu niečo také tvrdí sprostredkovateľ ponúkajúci iný dlhopis, tak klame a treba sa mu oblúkom vyhnúť. Takisto ho učíme, že pri dlhopisoch nie je rozumné orientovať sa podľa výnosu, tak ako sme o tom hovorili na začiatku tohto článku.

Autor: RNDr. Miron Zelina, CSc., člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku privátneho bankovníctva