Vláda v Londýne zavedie nový prisťahovalecký systém, pričom najradikálnejším návrhom je zavedenie prísnych obmedzení dĺžky pobytu migrujúcich pracovníkov vo Veľkej Británii.

Je posledný januárový deň a oslavné ohňostroje nad Londýnom už všetky zhasli. Mirovi zazvoní budík vražedným hlukom, ale na tretí tón ho švihom ruky umlčí. Do práce vstáva veľmi skoro. Vyskočí z postele a prejde do kúpeľne, kde si umyje zuby a opláchne tvár. Zuby si čistí so zatvorenými očami, ale studená voda ho definitívne preberie z driemot. Vie, že musí do práce skoro, lebo bez neho to v reštaurácii nepôjde.

Keď vyjde z domu, je pol štvrtej ráno. Vonku je ešte tma a typická ostrovná hmla robí zo svetla v žiare nočných lámp svetelnú guľu, akoby ho hmla uväznila do klbka. Chvalabohu to Miro nemá z domu do práce ďaleko. Do reštaurácie v nákupnom centre londýnskej štvrte Bexleyheath to má ne- celý kilometer a pol a rýchly krok, ktorým v chlade kráča, jeho telo definitívne preberie zo spánku. Keď príde do reštaurácie, väčšina pomocných pracovných síl, ktoré v kuchyni má, je už tam. Rozpis práce ako šéfkuchár spravil už včera večer, takže ráno všetci vedia, čo majú robiť. Aj on to vedel, keď pred dvoma rokmi do reštaurácie nastupoval ako pomocník do kuchyne.

Brexit mu zo života pred dva a pol rokmi urobil peklo. Sľubná kariéra novinára, ktorý pravidelne chodil na tlačové konferencie štatistického úradu Jej Veličenstva aj guvernéra Bank of England, totiž náhle skončila tesne potom, čo si ľudia vo Veľkej Británii v referende zvolili odchod z Európskej únie. Tlačová agentúra, pre ktorú pracoval, po brexite stratila svojich klientov a bola nútená skončiť. Mirovi neostalo nič iné, ako začať svoj život nanovo od nuly.

V Londýne je už pätnásť rokov a novinárčina ho bavila najviac zo všetkých prác, ktoré tam mal. Písať články o vývoji britskej ekonomiky bola zaujímavejšia a výnosnejšia robota, ako robiť na stavbe či predávať zánovné knihy v antikvariáte. Základy investigatívnej žurnalistiky si do Londýna priniesol z Prahy, kde predtým niekoľko rokov pracoval pre americké rádio. Teraz však profituje z toho, že vyrastal na severe Slovenska, a ešte za komunizmu sa naučil hovoriť a rozumieť poľštine. Väčšinu pomocníkov v kuchyni totiž tvoria Poliaci a prisťahovalci zo strednej a východnej Európy.

Práca v kuchyni je ťažká, trvá celé hodiny a pláca je tak akurát na prežitie, aj keď posledného pol roka sa situácia začala meniť. Šéfovia reštaurácie pochopili, žes brexitom sa prílev lacnej pracovnej sily do Veľkej Británie spomalí, a zaviazať si existujúci personál znamená, že im musia pridať. Británia odchod z EÚ v noci oslavovala ako nový, slobodný začiatok. Miro však vie, že budúcnosť krajiny, v ktorej žije a aj tá jeho vlastná je neistá, minimálne nehodná bujarých osláv.

Imigrácia výrazne klesla

Podľa oficiálnych štatistík britskej vlády sa čistá migrácia meraná rozdielom všetkých imigrantov a emigrantov z Veľkej Británie pochádzajúcich z krajín EÚ pohybovala okolo 35-tisíc ľudí ročne. Po rozšírení EÚ došlo po roku 2004 k prudkému nárastu imigrantov do Británie. Migranti z EÚ prišli na ostrovy v dvoch vlnách. Prvá vlna migrácie dosiahla svoj vrchol v roku 2007, keď do krajiny prišlo zhruba 127-tisíc občanov EÚ. Počas finančnej krízy od roku 2008 do roku 2012 sa miera prisťahovalectva zmiernila, ale po roku 2013 došlo k druhému zvýšeniu čistej migrácie. Vrchol druhej vlny imigrácie bol v júni 2016, presne v čase konania referenda o členstve Veľkej Británie v EÚ, keď do krajiny prišlo až 190-tisíc nových prisťahovalcov. Odvtedy čistá migrácia z EÚ prudko klesla.

Pre separatistické politické hnutia podporujúce brexit na čele s britskou stranou nezávislosti Nigela Faragea bola pred referendom hlavným argumentom propagandy hrozba pomyselného poľského inštalatéra, ktorý berie prácu domácim. Migračné štatistiky ich voľbu potvrdzujú. V roku 2018 žilo v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska 832-tisíc Poliakov, čo tvorí viac ako pätinu národností spomedzi všetkých prisťahovalcov z EÚ. Až po nich nasledovalo 392-tisíc Rumunov, 309-tisíc Nemcov a 253-tisíc Talianov.

Zastúpenie ľudí v reštaurácii sa s vládnymi štatistikami zhoduje len čiastočne. Z dvanástich ľudí v kuchyni sú len traja Briti. Okrem nich sú v tíme traja Poliaci, jeden Maďar, jedna Češka a ostatní sú Ázijci.

Mzdy v Británii rastú

Stály prílev novej pracovnej sily umožnil zamestnávateľom, najmä v sektore služieb, udržiavať tempo rastu miezd na relatívne nízkej úrovni. V reštauračnom sektore je mzda tradične nízka, pričom jej rast je obmedzený. V rokoch 2013 – 2015 sa priemerná mzda v britskom hospodárstve zvýšila o 1,5 percenta ročne, pričom mzdová dynamika za posledných dvanásť mesiacov dosahuje až 3,4 percenta ročne.

Tomu zodpovedá vývoj voľných pracovných miest na trhu. Odhadovaný počet voľných pracovných miest v Spojenom kráľovstve sa počas recesie v rokoch 2008 až 2009 prudko znížil. Od roku 2012 začal postupne stúpať, pričom rekordnú úroveň dosiahol v novembri 2018 až januári 2019, kedy počet voľných pracovných miest dosiahol 861-tisíc. Pre porovnanie, na začiatku roka 2013 to bolo pol milióna pracovných miest.

Najnovší odhad z januára 2020 ukazuje, že vo Veľkej Británii je stále 810-tisíc voľných pracovných miest, čo je o 50-tisíc menej ako pred rokom.

Od januára je Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska oficiálne mimo EÚ, ale do konca roka 2020 sa na krajinu vzťahuje prechodné obdobie, ktoré bude môcť britská vláda predĺžiť ešte o jeden rok. Očakáva sa, že potom vláda v Londýne zavedie nový prisťahovalecký systém. V bielej knihe uverejnenej v decembri 2018 vláda uviedla, že podľa nového systému by sa na občanov EÚ vzťahovali rovnaké imigračné požiadavky ako na občanov krajín mimo EÚ. To znamená, že by potrebovali povolenie na to, aby prišli do Spojeného kráľovstva za prácou, rodinou alebo na štúdium.

Administratívne sa vstup do Británie skomplikuje všetkým súčasným občanom EÚ, čo spôsobí zmeny na britskom trhu práce.

Zmeny migračnej politiky

Snáď najradikálnejším návrhom je zavedenie prísnych obmedzení dĺžky pobytu migrujúcich pracovníkov. Členstvo v EÚ jej občanom umožňovalo voľný pohyb do Veľkej Británie, pričom až polovica migrantov narodených v EÚ žijúcich vo Veľkej Británii mala právo svoj pobyt predĺžiť až na desať rokov.

Navrhovaný nový systém bude od všetkých občanov EÚ prichádzajúcich do Spojeného kráľovstva vyžadovať povolenie na prácu alebo štúdium. Tí, ktorí sa budú chcieť usadiť v Británii natrvalo, musia splniť potrebné príjmové limity a budú potrebovať pracovné víza.

Je pravdepodobné, že po novom bude hranica minimálneho ročného príjmu nastavená rovnako, ako je to dnes pre občanov mimo členských krajín EÚ. To znamená, že príjmová hranica bude 30-tisíc libier ročne. Ľudia, ktorí nespĺňajú príslušnú hranicu príjmu, by stále mohli prísť do Británie a pracovať tu, ale iba na jeden až dva roky.

Zástancovia prísnej politiky dočasnej migrácie chcú, aby britská vláda uspokojila dopyt po pracovníkoch zo strany zamestnávateľov a zároveň sa vyhla záväzkom vyplývajúcim z prevzatia zodpovednosti za dlhodobé vyhliadky týchto ľudí na integráciu do britskej spoločnosti.

To však nie je všetko. Okrem migrácie je vo Veľkej Británii pomerne veľká skupina ľudí, ktorých status nie je legálne vyriešený. Jedná sa predovšetkým o deti imigrantov bez legálneho statusu, vrátane ich detí, o ktorých sa mylne domnievajú, že britské občianstvo im bolo pridelené automaticky – tým, že sa narodili v Británii. Spolu je to 900-tisíc detí.

V hre je tiež migračný status ďalších 150-tisíc občanov prichádzajúcich z krajín EÚ od roku 2004, ktorí požiadali o britské občianstvo, ale dodnes im nebolo pridelené, a ďalších 150-tisíc ľudí, ktorí v Británii žijú viac ako 30 rokov. V týchto prípadoch je pravdepodobné, že sa jedná len o administratívny proces, ktorý po brexite prebehne plynule.

Vyhliadky britskej ekonomiky

PRozvod je vždy stratou pre oboch partnerov. To platí aj o vzťahu Veľkej Británie a EÚ. Brexitom sa Európska únia aj Británia oslabia politicky, hospodársky i kultúrne, a to bez ohľadu na to, aká je pozícia oboch strán pri vyjednávaní. Británia môže do júla požiadať o predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého platia podmienky vzájomných vzťahov v rovnakom režime, ako počas jej členstva v únii. Inak sa vydá od prvého januára budúceho roka na vlastnú cestu.

Aj keď je britská ekonomika relatívne samostatná, s vysokým podielom služieb na HDP, obchodne je s EÚ previazaná veľmi intenzívne. Takmer polovica britského exportu smeruje do krajín EÚ, pričom väčšiu časť tvoria tovary a menšiu časť služby.

Spoločenstvo krajín EÚ opúšťa Británia rozdelená a politicky nestabilná. Posledné voľby síce vyhrala vládna konzervatívna strana na čele s premiérom Borisom Johnsonom, no predstava, že si jej ultra konzervatívne krídlo udrží trvalý vplyv na domácej politickej scéne, je pre mnohých Britov neprijateľná. Slovenský šéfkuchár
Miro v tom má jasno. Podľa neho sa opäť vynorí snaha Škótov o vlastnú politickú nezávislosť, ktorú len tesne odmietli v referende v roku 2014.

Jeho škótsky kolega Neil ho v tom v kuchyni denno-denne utvrdzuje. Obaja vedia, že svet, najmä ten britský, rastie vďaka interakcii s vonkajšími vplyvmi. Svojim hosťom ponúkajú každú stredu japonské jedlo s mysterióznym názvom Nikujaga. Na jedálnom lístku patrí medzi najdrahšie, ale medzi zákazníkmi je veľmi obľúbené. Keď sa ho pýtam, čo to vlastne je, odpovie bez okolkov. Je to vlastne hovädzí guláš, len sa to volá inak. Majstrom miestnej kuchyne sa stal Miro preto, lebo vie, že u nás aj v Japonsku je najdôležitejšie, aby vám neprihorela cibuľa. Ostatné je vecou ingrediencií a chuti.

Autor: Mário Blaščák, externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch