Koronavírus je s nami len pár mesiacov, ale jeho vplyv je extrémne silný. Sociálne kontakty sa obmedzili, niekde až na úroveň zákazu vychádzania. Obchody, továrne i prevádzky služieb zostali na niekoľko mesiacov zatvorené.

Bežný život sa veľmi rýchlo, šokovo a zároveň veľmi výrazne zmenil, a to v mnohých oblastiach života. A mnohé z nich ovplyvnil možno aj trvalo. Podľa niektorých názorov koronavírus od základov zmení naše životy a podľa iných ide len o drobnú epizódu, na ktorú si o pár rokov ani nespomenieme. Teraz sa pokúsme nájsť najpravdepodobnejšiu cestu. Zamerajme sa len na ekonomické dôsledky koronavírusu.

Ekonomické dôsledky

V prvom rade si musíme uvedomiť, že pánom situácie je koronavírus. Ak bude jeho výskyt v populácii klesať, budú klesať aj opatrenia proti jeho šíreniu. Ekonomická situácia bude jednoduchšia a politiky vlád a centrálnych bánk sa budú môcť sústrediť priamo na odstraňovanie dôsledkov. Ale ak bude vírus v populácii pretrvávať, karanténne opatrenia budú musieť zostať, a navyše sa môžu aj opätovne stupňovať.

Keďže ide o nový, agresívny a veľmi nákazlivý typ koronavírusu, opatrnosť je úplne na mieste. Najväčšou hrozbou sú masové športové, kultúrne a politické podujatia, kde sa spájajú dva rizikové faktory. Jednak sa tu koncentruje veľká skupina populácie, a jednak sú tieto podujatia často spojené s veľkými emóciami, počas ktorých účastníci vylučujú do okolia nadpriemerné množstvo kvapôčok. Je veľmi pravdepodobné, že tieto akcie budú otvorené ako posledné, a ešte nejaký čas objemovo limitované.

Vírus sa pravdepodobne menej šíri v lete, ale na jeseň a v zime sa podmienky na jeho šírenie opätovne zlepšia. Preto nie je nereálny nástup druhej vlny, čo by bolo spojené s opätovným sprísnením karanténnych opatrení. Dôsledky na ekonomiku a finančný trh by boli katastrofálne.

Nateraz ale počítajme s tým, že najhoršie už máme za sebou, a postupne sa budú ekonomiky otvárať a podmienky na podnikanie zlepšovať. Vrátime sa do starých koľají alebo sa vytvorí úplne nový ekonomický systém?

Zmena života či návrat k pôvodnému?

Vychádzajme z podstaty koronavírusovej infekcie. V podstate ide o chorobu – negatívnu a nežiadúcu udalosť v našich životoch. Nie je výsledkom evolúcie ani ľudského rozhodnutia, ale niečím, čo chceme mať čo najrýchlejšie za sebou. Názory, ktoré vidia v korone aj dobré vlastnosti, a ktoré vidia príležitosť sa zmeniť k lepšiemu, sú podľa môjho názoru veľmi naivné. Jediný systém, ktorý chceme, je ten, ktorý vznikol v slobodných podmienkach, na základe našej vlastnej vôle, bez vonkajších obmedzení, a to nie je doba karantény, ale doba pred karanténou. Ekonomická situácia i stavy a trendy pred karanténnymi opatreniami vznikli na slobodnom trhu, a preto sa k nim budeme chcieť čo najrýchlejšie vrátiť. Je dokonca možné, že naopak, budeme chcieť dohnať zameškané, a teda spotreba tých tovarov a služieb, ktoré sme spotrebovali práve pred krízou, ešte vzrastie (napríklad v súlade s teóriou celoživotnej spotreby). To je základný predpoklad.

Ďalším predpokladom je, že budeme pokračovať v dlhodobých trendoch. Veľké pretrvávajúce spoločenské zmeny nie sú produktom krátkodobej udalosti, nech je akokoľvek významná a intenzívna. Tá ich len moderuje či urýchľuje. Hlavným faktorom dlhodobého trendu je demografia a technologický pokrok, a to sú naozaj bežci na dlhé trate. Koronavírus by tu s nami musel byť veľmi dlho, aby sa mal šancu medzi tieto faktory zaradiť.

Avšak, koronakríza predsa len naštartuje niektoré procesy, ktoré boli „zarobené“ už predtým, alebo ich aspoň urýchli. Ak sa napríklad niektoré firmy „ostýchali“ navrhnúť svojim zamestnancom home office a investovať do ich digitálnej konektivity, teraz mali príležitosť. Časť služieb sa teda pravdepodobne takto transformuje, ale, úprimne, nie je pravdepodobné, že to bude v masovom meradle. Opäť, nie je to prirodzený proces, ale proces vynútený okolnosťami. Vo všeobecnosti ľudia potrebujú psychicky oddeliť jednotlivé časti dňa. Zároveň, priama fyzická konektivita jednotlivých tímov je často efektívnejšia než conference call cez obrazovku. Preto budú tieto zmeny len obmedzené. Môže byť nižší dopyt po kancelárskych priestoroch či po fyzickej doprave, ale pôjde len o veľmi malú zmenu.

Ekonomické dopady

Veľmi dôležitým parametrom súčasnej krízy je to, že predstavuje finančný náklad. Kvôli zatvoreným továrňam, prevádzkam i predajniam prichádzajú firmy a drobní podnikatelia o tržby, zamestnanci často o časť miezd, prepustení zamestnanci o celý pracovný príjem. Verejná správa prichádza o dane, navyše kompenzuje stratené príjmy firmám a zamestnancom, a má teda vyššie výdavky. Pritom nejde len o povedzme niekoľkomesačný finančný výpadok, ale o celú nevyprodukovanú, stratenú produktivitu práce a kapitálu, ktorá vzniká tým, že ekonomické subjekty nepracujú na úrovni maximálnej možnej produktivity, sú pod tzv. potenciálnym produktom.

Strata teda nevzniká len počas karanténnych opatrení, ale pretrváva aj po ich skončení. A to dlho, veľmi dlho. Táto strata v konečnom dôsledku padá na domácnosti a jednotlivcov, pretože oni sú vždy „konečným užívateľom výhod aj nevýhod“. V budúcnosti budú domácnosti konfrontované s dvomi druhmi nákladov – jednak s dlhom, ktorý budú musieť na daniach a odvodoch zaplatiť verejnej správe za to, že cez koronakrízu nahrádzala ich stratený príjem a udržiavala ich spotrebu umelo vyššie, a jednak aj s nákladom nižšej produktivity počas a po skončení hlavnej fázy koronakrízy.

Na druhej strane, sociálna izolácia nie je stopercentným mrhaním. Mnohí podnikatelia i zamestnanci využili darovaný čas na vzdelávanie, zlepšenie stratégie v podnikaní, na hľadanie nových, efektívnejších distribučných ciest a pod. Jednoducho, pripravili si pôdu na zvýšenie svojich tržieb a ziskov v budúcnosti. Takýmto spôsobom vlastne nahradili a v budúcnosti aj nahradia aktuálne straty.

Krivky na finančnom trhu

Ekonomické dopady celej koronakrízy sú s postupujúcim časom o niečo jasnejšie. Scenár rýchleho ekonomického oživenia, takzvaný „V – scenár“, je veľmi nepravdepodobný. Príliš veľa ľudí prišlo o prácu, príliš veľa dodávateľsko-odberateľských vzťahov bolo narušených. Návrat k predchádzajúcej výkonnosti bude pozvoľný a pomalý. Oživenie bude mať skôr tvar písmena „U“, alebo dokonca „súhlasnej fajky“ (ako logo firmy Nike). To znamená, že v tomto roku sa vyspelé ekonomiky zmenšia povedzme o 5 – 10 %, potom hlavne budúci rok časť prepadu doženú, a ďalších niekoľko rokov môžu rásť mierne rýchlejšie ako by rástli, ak by koronakríza nebola.

Krivky na finančnom trhu sa nemusia nevyhnutne zhodovať s tvarom krivky ekonomického oživenia. Jednoducho, investori sú ochotní aspoň určitý čas strpieť, že ich aktuálna cena dlhopisov alebo akcií nezodpovedá aktuálnemu makroekonomickému vývoju, ak veria, že tento vývoj v budúcnosti naplní ich očakávania. Okrem toho na finančnom trhu veľmi významnú úlohu zohrávajú psychologické faktory – eufória, panika, strach zo zmeškaného vlaku a pod. A tak napríklad napriek stále zlým makroekonomickým dátam môže mať krivka oživenia akciového trhu pokojne tvar písmena „V“.

Samozrejme, ak akcie prestrelia, to znamená ak sú nad úrovňou strednodobého trendu očisteného (zníženého) o dôsledky koronakrízy, potom treba zvážiť, či v takejto investícii zotrvať. Už len napríklad kvôli tomu, že prílišný rast akciového trhu znižuje expanzívnosť centrálnej banky (klesá objem nakupovaných cenných papierov) či opatrnosť vlády (môžu sa znovuobjaviť hrozby zavedenia ciel a pod.). Prudký pokles akciového trhu by momentálne pravdepodobne nastal iba v tom prípade, ak by prišla druhá vlna epidémie spojená s opätovnými karanténnymi opatreniami.

Ďalšie dôsledky

Celkovo si musíme uvedomiť, že nás čaká relatívne zvýšenie dlhovej záťaže na takmer všetkých „frontoch“. Štátom sa kvôli nižším daniam a vyšším výdavkom zvýšia samotné dlhy v absolútnej hodnote. Keďže im aj klesne HDP, relatívna zadlženosť ako podiel dlhu na HDP enormne vzrastie. Firmám klesnú tržby, zisky, cash flow. Relatívne dlhové parametre voči majetku, EBITDA a pod. sa zhoršia. Mnohé firmy dokonca zbankrotujú.

Niektorým domácnostiam sa znížia disponibilné príjmy, ich relatívna zadlženosť sa zvýši. Základným dôsledkom koronakrízy bude všeobecné zvýšenie dlhovej záťaže. Navyše, vzhľadom na to, že ešte dlho budú ekonomické subjekty pracovať pod svojím potenciálom, nie je ani predpoklad, že sa jej rýchlo zbavia. Prostredie ultranízkych úrokových sadzieb bude dlhodobé. Významným faktorom bude nárast kreditného rizika, ktoré bude modifikovať výnosy korporátnych dlhopisov.

Nízke výnosy na dlhopisoch a vysoká volatilita korporátneho dlhu budú odkláňať dlhopisových investorov na akciový trh, ktorý bude ponúkať síce nižší výnos voči bezkoronakrízovému potenciálu, ale stále bude vyšší ako na dlhopisovom trhu. Totižto, bez funkčných firiem niet daňových príjmov, ani „spokojných“ zamestnaných občanov – voličov, ani rastu disponibilného príjmu, a už vôbec celkového hospodárskeho rastu.

Vlády a centrálne banky si to zjavne uvedomujú a akciovému trhu pomáhajú a budú pomáhať, ak to bude potrebné. Investor, ktorý svoje peniaze vloží do veľkých akciových indexov na dynamických trhoch, prípadne do tých firiem, ktoré vyklesali najviac, vo viere, že v „novom pokoronakrízovom svete“ už nebudú mať budúcnosť, alebo do tých firiem a sektorov, ktoré sú súčasťou dlhodobého trendu, nezaplače.

Autor: Richard Tóth, hlavný ekonóm