Diskusiu o odovzdávaní majetku na ďalšie generácie začína po takmer tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie otvárať stále viac slovenských i českých podnikateľských rodín. Keďže vieme, že aj veľa z Vás, našich čitateľov, stojí pred podobnou dilemou, o rozhovor sme požiadali Michala Šubína, Head of Family Office zo spoločnosti RSM CZ SK.

Akým rizikám slovenské a české rodiny v procese prevodu majetku medzi generáciami čelia?

Áno, sme v období, keď si prví podnikateľskí pionieri, ktorí začali podnikať tesne po zmene režimu, začínajú klásť otázku, ako ďalej naložiť s rodinným majetkom, ktorému venovali celý život. Hneď na začiatku si treba priznať, že majetok vždy lákal a aj bude lákať okolie a platí pravidlo, že čím je majetok väčší, tým viac ľudí z okolia bude priťahovať. Žiaľ, ako to už býva, nie všetci prichádzajú s dobrými úmyslami.

Nepripravený alebo zle nastavený proces medzigeneračného presunu majetku preto priamo ohrozuje rodinu ako takú. Najhorším scenárom je náhly odchod rodičov zakladateľov firny, a následné dedičské konanie. Práve vtedy je rodinný majetok najzraniteľnejší, pretože do konania môžu vstupovať ďalšie strany s vlastnými záujmami a túto situáciu môžu využiť aj konkurenti na oslabenie pozícií dotknutej rodinnej firmy.

Môže sa stať, že účty a majetok rodiny sú zablokované aj mesiace. A v prípade, ak sa dedičia nevedia dohodnúť, tento čas sa môže výrazne predĺžiť. V krajnom prípade nasleduje predaj alebo dokonca až krach rodinnej firmy, pričom rodina môže prísť aj o ďalšie peniaze, najmä keď do detailu nevie, kde všade sú uložené

S akými ďalšími chybami sa v procese medzigeneračného presunu majetku stretávate?

Veľmi časté je, že rodičia – zakladatelia o svojom biznise s rodinou nehovoria. Svoje podnikanie si riešia sami, ostatným členom rodiny sa sem-tam nad nedeľnou polievkou zveria s nejakou zásadnou akvizíciou alebo predajom, ale detaily si nechávajú pre seba. Robia to s dobrým úmyslom – nechcú svojich najbližších zaťažovať problémami v podnikaní. Táto prax však z dlhodobého hľadiska nie je dobrá, komunikácia je totiž základným prejavom zodpovednosti za budúcnosť rodiny a ak chýba, tak hlava rodiny vytvára zásadný problém do budúcnosti.

Témy ako zisk, riziká alebo straty by teda mali byť v určitých intervaloch, minimálne raz ročne, patrične odprezentované aj pred „nástupníckou” generáciou, pričom odpočet by mal byť urobený naozaj až do „posledného riadku", teda vrátane úverov a iných foriem záväzkov. Vďaka tomu nastupujúca generácia presne vie ako na tom je. Nie je vhodné ak si myslí, že má viac ako v realite. Na druhej strane, tajnosti okolo skutočnej hodnoty majetku nie sú na mieste.

Celkovo vieme identifikovať asi tucet zásadných chýb s ktorými sa pravidelne stretávame. Príkladmi môžu byť uprednostnenie jedného dieťaťa pred druhým, nerovnomerné rozdelenie majetku napríklad v prospech syna pred dcérou, alebo "tajné" dary jednému z potomkov, Chybami sú zamestnávanie detí naoko, neadekvátne odmeňovanie a podobne. Pocity krivdy môžu v buducnosti po odchode zakladateľov vyústiť v hádky a dokonca až súdne spory medzi súrodencami, ktoré bezpečiu rodinného majetku rozhodne nepridajú.

Ako by teda mala fungovať správna príprava rodiny na prevzatie majetku ďalšou generáciou?

Štatisticky až 70 percent rodinných firiem neprežije prechod medzi prvou a druhou generáciou, ďalších 20 percent potom skončí pri prechode z druhej na tretiu generáciu. Dobre premyslená a zvládnutá stratégia medzigeneračného presunu majetku Vám nezaručí, že sa Vaše firmy tomuto scenáru vyhnú. Ale máte istotu, že ste preto urobili maximum.

Hneď na začiatku je potrebné definovať si cieľ. Tým je udržanie majetku pod kontrolou rodiny a jeho ochrana ako pred externým svetom, tak aj pred vnútornými faktormi, teda pred problémami, ktoré môžu prísť priamo zvnútra rodiny. Leitmotívom je teda vlastne ochrana rodiny ako takej, pretože pri tvorbe stratégie musíme zohľadniť všetky, aj latentné riziká.

Navyše, proces prípravy stratégie na medzigeneračný presun majetku zahŕňa nielen zmenu vlastníckej štruktúry rodinnej firmy (napríklad založenie zvereneckého fondu), ale aj vypracovanie súboru pravidiel, akéhosi manuálu, podľa ktorého bude rodina tento majetok v budúcnosti spravovať. Najdôležitejšie však je, aby s týmto všetkým boli všetci členovia rodiny stotožnení, a tieto pravidlá aj dodržiavali. Chce to aj istú zmenu mindsetu – kým doteraz sme boli súrodencami, po presune sa staneme aj obchodnými partnermi. Tomu by sme mali prispôsobiť aj komunikáciu a rodinný biznis neriešiť primárne „len tak povedľa” na obede, ale striktne dodržiavať isté formálne rámce, napríklad formou rodinnej rady, ktorá býva zvolaná v istých intervaloch, a ktorá prijíma zásadné rozhodnutia.

Kedy je teda vhodné začať s prípravami?

Každá rodina je špecifická, moja rada je však začať čo najskôr. Klientom na túto otázku vždy odpovedám tak trochu položartom – rodič môže pre ochranu majetku spraviť čokoľvek, a keď sa deti po jeho odchode rozhodnú to ignorovať, budú to ignorovať. Čím skôr proces začne, tým viac času bude mať na výchovu a budovanie vzťahu medzi druhou generáciou a majetkom.

Jedným z veľmi podstatných faktorov je priebežná výchova a budovanie vzťahu k majetku. Mať rešpekt voči jeho pôvodu a súčasne mať úctu k ostatným členom rodiny je jedným zo základných predpokladov úspechu.

Treba si uvedomiť, že prevod majetku na ďalšiu generáciu je naozaj veľmi komplexný účtovno-právno-daňový proces, do ktorého vstupuje množstvo faktorov, a tomu zodpovedá aj čas, ktorý mu je potrebné venovať. Z mojej skúsenosti by som počítal so zhruba rokom príprav. Počas svojej praxe som sa však stretol aj s prípadmi, kedy „do hry” vstúpil navyše aj majetok druhej generácie, a teda v podstate sme pripravovali štruktúru majetku už pre tretiu generáciu, hoci v tom čase ešte nebola ani plnoletá.

Čo robiť v prípadoch, keď deti nejavia o podnikanie v rodinných firmách záujem?

Nie je to až také neobvyklé, ako sa to môže niekomu zdať. Nikde totiž nie je napísané, že ak boli rodičia, povedzme, výborní konštruktéri, musia ich deti po nich tieto vlohy zdediť. Namiesto toho môžu v sebe objaviť vášeň pre šport, kultúru, alebo napríklad učiteľstvo. V žiadnom prípade to však neznamená, že by rodičia mali toto dieťa nejakým spôsobom diskvalifikovať a nebodaj mu uprieť možnosť byť bohatý.

V týchto prípadoch svojim klientom radím, aby bol message ich deťom pri odovzdávaní majetku taký, že tak, ako im oni teraz odovzdávajú majetok, chcú, aby ho raz aj oni odovzdali svojim deťom. Druhá generácia sa tak vlastne stáva správcom majetku v mene tej tretej. Budúci vlastníci majú minimalne jednu zásadnú povinnosť. A tou je schopnosť a záujem veci kontrolovať. Aj keď si na to najmú odborných poradcov.

Takto to fungovalo stáročia v šľachtických rodoch, takže „nevymýšľame koleso nanovo”. Je nám však jasné, že budujeme tradíciu, ktorá tu dlhé roky neexistovala, pretože nástup komunizmu u nás v tomto smere prerušil kontinuitu. V západnej Európe je už situácia v oblasti nástupníctva rodinného majetku úplne inde.

Aké rady by ste ešte na záver dali našim čitateľom? Spomeniete si na najkomplikovanejší prípad, ktorý ste riešili?

Žiadny projekt nepovažujem za jednoduchý, vždy do jeho prípravy a realizácie vstúpi mnoho okolností, často aj v podobe nejakých kostlivcov, o ktorých sa v rodinách nehovorilo. Náročným je napríklad proces transformácie podnikania SZČO do podoby obchodnej spoločnosti tak, aby to bolo pre rodinu po daňovej strane únosné. Rovnako je výzvou zapracovanie rôznej podoby trustových štruktúr, ktoré klienti vedia oceniť. Je to náročný proces, pričom mnoho klientov býva prekvapených jeho časovou a administratívnou náročnosťou.

A moja rada na záver?

Nič nepodceniť.

Možno sa to niekomu nebude čítať ľahko, ja sám verím v lásku, ale istá miera pragmatizmu v majetkových otázkach jednoducho musí byť. Preto vždy klientom „pre pokoj v rodine” radím sa zamyslieť nad závetom, nastavením bezpodielového vlastníctva manželov dnes a hlavne do budúcnosti. Sme priaznivcami pokrvnej postupnosti, pretože vieme, že s každým uzavretým manželstvom prichádza do rodiny nový faktor, ktorý môže mať isté očakávania.

Ako to už býva, očakávania rastú s polu s veľkosťou majetku. A tak, kým na začiatku po prevzatí od rodičov riadili firmu dvaja súrodenci, ktorí si rozumeli, keď po rokoch vstúpia do ich života ich partneri (a s nimi aj ich celá rodina a ich očakávania), situácia nebude harmonická. Teraz dúfam, že som neskončil príliš depresívne.

Autor: Michal Šubín, Head of Family Office spoločnosti RSM CZ SK

Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Oblasti správy majetku sa venuje viac ako 20 rokov. Päť rokov viedol rodinu luxemburských fondov, neskôr prešiel do Privatbanky, a.s., kde deväť rokov stál na čele odboru privátneho bankovníctva. V spoločnosti RSM CZ SK vedie Family Office a špecializuje sa na problematiku nástupníctva a správy rodinného majetku.

RSM CZ SK je poradenská spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poradenstvo v oblasti správy rodinného majetku, s kanceláriami v Prahe a v Bratislave. Jej aktivity ťažia z takmer 25-ročného pôsobenia na trhu. Je súčasťou globálnej šestky poradenských spoločností RSM International.