Akciové trhy od začiatku tohto roka prechádzajú výrazným turbulentným obdobím. Príčinu poklesu môžeme hľadať spomedzi viacerých známych i menej známych udalostí, ktoré ovplyvnili ceny akcií, dlhopisov i komodít.

Krátke zhrnutie: hlavný americký akciový benchmark S&P 500 začal rok na hodnote 4,770 bodu a počas prvých mesiacov klesol ku 3,900 bodu (-18,2 %). K 20. júnu je hodnota 3,675 bodu, čo je pokles takmer 23 % voči hodnote z 1. januára tohto roka.

Nemecký index DAX si za rovnaké obdobie prešiel korekciou z úrovne 15,885 až na 13,100 bodu, čo je pokles o necelých 20 %. K 20. júnu je na úrovni 13,265 bodu, čo je o 16 % menej ako v úvode roka.

Zlato a platina sa od 1. 1. 2022 takmer nepohli, ropa (WTI aj Brent) je drahšia o 53 %, plyn o 77 %. O 33 % zdraželo obilie. Euro voči doláru oslabilo o 7,20 %. (Hodnoty i percentá sú na potreby sprehľadnenia zaokrúhľované).

Vo všeobecnosti sa teda dá hovoriť o korekcii na akciových trhoch (čo je jav, keď akciový index klesne o viac ako 10 % z lokálneho maxima). Bežná korekcia nevyvolaná nejakou nečakanou udalosťou je pre finančný trh normálna, bežná a viac -menej aj žiaduca. No prvé mesiace tohto roka priniesli aj niekoľko nečakaných udalostí (čiernych labutí = čo sú udalosti neočakávané, málo pravdepodobné, ale predsa je šanca, že sa vyskytnú – presne ako čierna labuť v prírode). Rovnako môžeme potvrdiť, že investori nemajú radi neistotu, pretože sa s ňou spája riziko, ktoré sa nedá kvantifikovať. A teda počas úvodu tohto roka sa objavili obe udalosti – aj čierna labuť v podobe vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine, ktorý trvá už vyše 100 dní (k 20. 6. 2022), a neistotou môžeme nazvať aj dianie okolo menovej politiky centrálnych bánk, ktoré v boji s infláciou menia doterajšie nastavenia svojej politiky.

FED

Americká centrálna banka FED oznámila uťahovanie menovej politiky. Hlavným dôvodom je rastúca cenová hladina (inflácia), ktorá v USA dosahuje rekordné úrovne nad 8,6 % v máji medziročne. Preto sa šéf FED-u Jerome Powell rozhodol spustiť programy sťahujúce likviditu z obehu, aby znížil spotrebiteľský dopyt, zdražil financovanie a tým zabránil ďalšiemu rastu inflácie. K najdôležitejším nástrojom patrí rozpúšťanie súvahy banky (FED nebude viac do svojej súvahy nakupovať dlhopisy ani iné aktíva) a zvyšovanie úrokových sadzieb, ktorými banka takisto sťahuje likviditu z obehu (pri vyšších sadzbách rastú aj sadzby na hypotekárnych alebo korporátnych úveroch, ľudia i firmy si menej požičiavajú, lebo peniaze sa stávajú drahšími).

Nasledujúci graf znázorňuje vývoj sadzieb v USA (bordovou) a vývoj hlavného benchmarku – indexu S&P 500 (sivou).

Jedným z dôvodov súčasného poklesu akciových indexov je preto aj zvyšovanie sadzieb v USA. FED k tomu pristúpil najmä po tom, ako inflácia dosiahla rekordné úrovne a stratila charakter dočasnosti. Pri raste úrokových sadzieb sa rast akciových indexov spomalí, pozastaví alebo akcie začnú klesať. Napríklad počas vypuknutia pandémie pred 2 rokmi začal FED prudko znižovať sadzby (na 0,25 %), čo pomohlo trhom spamätať sa, a akciové trhy začali neskôr opäť rásť a rástli aj počas obdobia nízkych úrokových sadzieb (apríl 2020 až december 2021). Koniec roka a začiatok nového priniesli špekulácie, či náhodou FED nezačne zvyšovať sadzby, a už od tohto okamihu začínali investori započítavať „plánované“ (nebolo to jednoznačne povedané) zvyšovanie sadzieb aj do cien aktív. No a posledné zvýšenie do pásma 1,50 – 1,75 % investorov presvedčilo, že to FED s uťahovaním menovej politiky myslí vážne. Do konca roka by sa sadzby mali pohybovať na úrovni 2,75 – 3,00 %. Počas obdobia nízkych úrokových sadzieb (0,25%) americké akcie vzrástli o viac ako 100 %, ale to je spôsobené aj zotavovaním ekonomiky po pandémii.

ECB

V eurozóne bola počas tohto obdobia situácia iná, sadzby boli dlhodobo na „nule“. Akcie klesali najmä počas pandémie a výraznejšie aj po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. ECB nie je jednotná v názoroch a mení ich so zmenou makroekonomických ukazovateľov. Jej šéfka Christine Lagardová najskôr infláciu považovala za krátkodobý problém, neskôr uznala, že pôjde o dlhšie trvajúci jav. Momentálne cenová hladina rástla v máji tempom 8,10 % medziročne (najmä vplyvom cien energií a potravín), čo je vyše štvornásobok od inflačného cieľa centrálnej banky – 2 %. O zvyšovaní sadzieb donedávna hovorili predstavitelia ECB v inotajoch a toto je jeden z dôvodov, prečo akciové trhy klesli – investori nemajú radi neistotu. Špekuluje sa a je viac-menej isté, že k zvýšeniu sadzieb dôjde už v lete. Do konca roka by sa hlavná úroková sadzba mala dostať z 0 % na 0,50 % (očakávajú sa dve zvýšenia do konca roka). Z grafu a zo vzťahu medzi indexom DAX a sadzbami v eurozóne sa nejaká korelácia nedá priamo vyčítať. Prostredie nízkych úrokov v teoretickej rovine však akciám „nahráva“. Prudké zvyšovanie sadzieb v eurozóne preto, zdá sa, nie je celkom na mieste. Je pravdepodobné, že bude menej výrazné ako v USA. Situácia oproti USA je iná najmä v tom, že inflácia v eurozóne je spôsobená najmä externými faktormi (potraviny, energie), na ktoré však ECB nemá páky. Cena ropy totiž neklesne pre vysoké úroky. Cenová nerovnováha je spôsobená skôr nedostatkom ponuky a nie v dôsledku nadmerného dopytu (ako v USA).

Dá sa povedať, že akcie „majú dôvod na pokles“. Treba však povedať, že žiaden z týchto problémov by nemal spôsobiť „nekonečný“ pokles akciových trhov. Situácia sa napokon zastabilizuje, akcie sa vrátia na svoje historické rekordy. A prekonajú ich. A s nimi len ten investor, ktorý odolá pokušeniu predávať v čase, keď iní nakupujú...

Autor: Ing. Marián Pisarčík, portfólio manažér