V Číne dochádza k historickej zmene, ktorá bude mať dlhodobý vplyv na domáce aj globálne hospodárstvo. Podľa jej štatistického úradu sa celkový počet obyvateľov krajiny v roku 2022 znížil o 850-tisíc na 1,412 miliardy. To síce predstavuje len nepatrných šesť stotín percenta, no ide o prvý pokles od roku 1961, keď v krajine zúril veľký hladomor.

Nepríčetná politika Veľkého skoku vpred pod vedením komunistického vodcu Mao Ce-tunga bola v 50. rokoch minulého storočia zmesou sociálneho zbedačovania más, zlého riadenia a radikálnych zmien v poľnohospodárstve, ktoré dominovalo ekonomike krajiny. To v kombinácii s prírodnými katastrofami spôsobilo za tri roky smrť zhruba 30 miliónov Číňanov.

V najbližšom období sa situácia môže dokonca zhoršiť, a to výrazne rýchlejšie, ako sa očakávalo, keďže počet úmrtí prevyšuje počet narodených detí. Odkedy krajina upustila od svojej prísnej politiky nulovej tolerancie covidu, smrteľné prípady nákazy sa medzi obyvateľstvom rýchlo šíria a môžu viesť k miliónom obetí. No muselo by zomrieť o 14 miliónov Číňanov viac, ako sa ich narodí, aby sa ich počet scvrkol o jedno percento. A také čísla by sa komunistický režim snažil zakryť za každú cenu.

Nástrahy lunárneho nového roku

Po lunárnom novom roku však možno čelíme práve takejto novej situácii. Pre Číňanov je to najvýznamnejší sviatok v roku, ktorý sa tradične spája s presunom stoviek miliónov ľudí z preľudnených veľkomiest na východe krajiny do vidieckych sídel nekonečného čínskeho stredozemia. Po skúsenosti veľkomiest, ktoré nezvládali covidový nápor, je málo pravdepodobné, že si s tým poradia vidiecke úrady. Dôsledky môžu byť traumatizujúce.

Čína je už dlho kľúčovým zdrojom pracovnej sily a dopytu, ale pôrodnosť v krajine stále klesá, pretože páry odkladajú narodenie detí alebo sa rozhodnú ich nemať z ekonomických dôvodov. V minulom roku sa v Číne narodilo len 6,77 dieťaťa na tisíc obyvateľov, čo predstavuje pokles oproti roku 2021, keď sa narodilo 7,52 dieťaťa, a najnižšiu zaznamenanú pôrodnosť. A to aj napriek tomu, že čínski komunisti v roku 2015 zrušili politiku jedného dieťaťa a o šesť rokov neskôr zaviedli stimuly, ktoré podporujú ľudí, aby mali viac detí.

Nielen Čína je pod demografickým tlakom

Táto dlho očakávaná udalosť je výsledkom desaťročia trvajúceho poklesu čínskej pôrodnosti. V priebehu 21. storočia to bude mať za následok neustále klesajúci počet obyvateľov. Podľa súčasných odhadov OSN sa celkový počet obyvateľov Číny do roku 2050 zníži o 100 až 200 miliónov.

Demografická trajektória Číny nie je zďaleka taká nezvyčajná. Nasleduje cestu, ktorú vytýčil zvyšok východnej Ázie. Počet obyvateľov Japonska dosiahol vrchol v roku 2008 a odvtedy neustále klesá, pričom celkový počet obyvateľov v súčasnosti klesá približne o pol milióna ročne. Taiwan sa v roku 2020 preklopil do záporného rastu, Južná Kórea v roku 2021. Ak sa počet obyvateľov v krajine zmenšuje alebo rastie, nepredstavuje to samo osebe krízu. Oveľa dôležitejšou otázkou je skôr to, či štátne orgány dokážu účinne reagovať na výzvy, ktoré takéto trendy predstavujú. Existujú vážne otázky, či Peking túto úlohu zvládne.

Dôvody poklesu obyvateľov Číny

Po prvé, Peking pomaly upravuje existujúce politiky, aby reagoval na rýchle starnutie Číny. Zoberme si napríklad dôchodky. Už viac ako desať rokov čínski predstavitelia pravidelne hovoria o potrebe zvýšiť oficiálny vek odchodu do dôchodku z neudržateľne nízkej úrovne stanovenej v polovici 20. storočia. V súčasnosti pre ženy stále platí vek odchodu do dôchodku na úrovni 55 rokov a pre ženy robotníčky dokonca len 50 rokov. Oficiálny vek odchodu do dôchodku pre mužov je 60 rokov, no finančné tlaky na systém sa zvyšujú. Peking sa však opakovane vyhýba verejnej opozícii zo strany mestských elít, ktoré najviac profitujú z existujúcej politiky, a nepodnikol žiadne zmysluplné reformy. Súčasná centrálna politika sa opäť obmedzuje na neurčité gestá smerom k zvýšeniu veku odchodu do dôchodku do roku 2025.

Po druhé, nie je jasné, či Peking bude schopný alebo ochotný vytvoriť nové rámce, ktoré by reagovali na vznikajúce potreby. Kľúčovým príkladom je práca a migrácia. Inde vo východnej Ázii boli prílevy zahraničných pracovných síl kľúčovou súčasťou reakcií štátov a spoločností na rýchle starnutie obyvateľstva. Za posledných tridsať rokov sa v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane percentuálny podiel zahraničných obyvateľov neustále zvyšoval až na 2-4 percentá z celkového počtu obyvateľov. Veľkú časť z toho tvoria prílevy migrujúcich pracovníkov – často na krátkodobé zmluvy bez možnosti získania občianstva – na vyplnenie hospodárskych medzier, ktoré sa uvoľnili alebo vytvorili v dôsledku demografických zmien. Napríklad na Taiwane v súčasnosti pracuje približne 800 000 migrujúcich pracovníkov – predovšetkým z juhovýchodnej Ázie, ktorí plnia kľúčové úlohy v stavebníctve, priemysle a v oblasti starostlivosti o starších ľudí.

V Číne sa počet migrujúcich pracovníkov z vidieka do miest, ktorí v období reforiem podporovali desaťročia rýchleho hospodárskeho rastu, znižuje. A čínska populácia domácich migrujúcich pracovníkov tiež rýchlo starne – priemerný vek bol v roku 2021 42 rokov v porovnaní s 34 rokmi v roku 2008. Keďže do Číny prakticky neprúdi žiadna pracovná sila, zostáva nejasné, kto, ak vôbec niekto, sa objaví, aby zaplnil toto prázdne miesto.

Roboti a technológie

Mnohí argumentujú tým, že pri rastúcej produktivite práce zaplnia prázdne miesta v pracovnom procese roboti a technológie. No ak sa rozhliadneme po okolitých krajinách východnej Ázie, ani tam roboti a technologický pokrok neumožnili ani oveľa bohatším krajinám vyhnúť sa závislosti od medzinárodných tokov pracovnej sily. Prečo by mala byť Čína iná?

Napokon, samotní pekinskí lídri by mohli svojou krátkozrakou politikou ešte viac poškodiť demografické vyhliadky Číny. Peking neustále smeruje k plnému prijatiu pronatalitných politík, aby zmiernil problémy spojené s poklesom počtu obyvateľov. Keďže sa však stranícka politika pod vedením prezidenta Si Ťin- -pchinga uberá nielen smerom k čoraz tvrdšej autoritárskej vláde, ale aj k vláde so silne patriarchálnym podtónom, existuje vážne riziko, že novoobjavený záujem Pekingu o zvýšenie pôrodnosti a sobášnosti vyústi do represívnych a zle navrhnutých štátnych politík, ktoré vážne poškodia práva čínskych žien, podkopú rodové vzťahy a ešte viac znížia mieru pôrodnosti.

To, ako Peking na tieto výzvy zareaguje alebo nezareaguje, bude oveľa lepším barometrom toho, či sa demografické zmeny v Číne skutočne vyvinú do krízy, než štatistický pokles populácie, ktorý bude pravidelne zaznamenávať v nasledujúcich desaťročiach.

Nová superveľmoc na obzore

Hoci čínska vláda zaviedla daňové úľavy, dotácie na bývanie a dlhšiu materskú dovolenku, náklady na vzdelanie dosahujú nebeské výšiny, čo spôsobilo, že krajina má jednu z najnižších mier pôrodnosti na svete. Zmena štruktúry obyvateľstva z väčšinovo vidieckeho na mestské k trendu vymierania Číny len prispela.

Demografický vývoj vyvoláva otázku, či Čína nezostarne skôr, ako stihne zbohatnúť.

Hospodárstvo krajiny draka v roku 2022 stúplo o tri percentá, čo je len o trochu dynamickejší rast v porovnaní s prvým covidovým rokom 2020, keď HDP stúplo len o 2,2 percenta. Stále je to len o trochu viac ako polovica 5,5-percentného rastového cieľa na tento rok.

Organizácia Spojených národov predpokladá, že v roku 2023 Čína stratí status najľudnatejšej krajiny sveta v prospech Indie, ktorej populácia stále rastie.

V krátkodobom horizonte India ťaží z prístupu k ruskej rope, ktorú nakupuje so zľavou. To naštartovalo jej rýchly rast s relatívne nižšou infláciou ako v iných krajinách.

V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že India bude mať najväčší počet obyvateľov v produktívnom veku, čo ju predurčuje na to, aby sa stala svetovým výrobným centrom. Už dnes viacerí analytici Indii predpovedajú budúcnosť motora globálneho rastu a na zvýšenie výkonnosti portfólia odporúčajú nakupovať akcie veľkých aj stredne veľkých indických firiem.

Kedy sa predpokladá, že India predbehne Čínu v počte obyvateľov?

Ak sa pozrieme na minulé predpovede načasovania toho, kedy India predbehne Čínu v počte obyvateľov, väčšina predpovedí bola v minulosti nesprávna.

V roku 2007 čínski odborníci predpovedali, že počet obyvateľov krajiny dosiahne v roku 2033 vrchol na úrovni zhruba 1,5 miliardy obyvateľov. Pred pandémiou sa OSN domnievala, že k výmene na pozícii najľudnatejšej krajiny sveta dôjde až v roku 2027. No keď OSN minulý rok zverejnila aktualizované prognózy, posunula predpokladaný dátum na rok 2023. Dôvodom boli aktualizované trendy, keďže Čína počas pandémie zaznamenala prudký pokles počtu novonarodených detí. Domácnosti odkladali narodenie detí v dôsledku ekonomickej neistoty a pre masívne kontroly súvisiace s pandémiou Covidu-19.

Zverejnené dáta čínskeho štatistického úradu tieto očakávané trendy len potvrdili, lebo naozaj došlo v roku 2022 k poklesu počtu novonarodených detí na najnižšiu zaznamenanú úroveň, pričom úmrtnosť mierne stúpla.

Aký je počet obyvateľov Indie?

India nemala oficiálne sčítanie obyvateľstva od roku 2011, keď uviedla počet obyvateľov 1,2 miliardy. Sčítanie bolo naplánované na rok 2021, ale úrady v Dillí ho niekoľkokrát odložili s odvolaním sa na pandémiu.

Oficiálne úrady v Dillí Indii neprognózujú taký vysoký nárast populácie, aký odhaduje Organizácia Spojených národov. Správa Národnej komisie pre obyvateľstvo krajiny z roku 2020 predpokladá v marci 2022 počet obyvateľov na úrovni 1,376 miliardy a v marci 2023 na úrovni 1,388 miliardy. Na základe týchto odhadov by India predbehla súčasnú populáciu Číny až v roku 2026.

Oficiálne indické odhady sú však pravdepodobne podhodnotené, pretože chudobné a vidiecke domácnosti v Indii často neregistrujú narodené deti, čo skresľuje údaje používané na odhad počtu obyvateľov.

Rozdiel medzi Indiou a Čínou sa ešte zväčší po tom, ako si tieto dve krajiny oficiálne vymenia miesta v rebríčku populácie. OSN odhaduje, že počet obyvateľov Indie sa do roku 2050 zvýši na 1,668 miliardy. Počet obyvateľov Číny sa dovtedy zníži na 1,317 miliardy. Rozptyl do roku 2100 je ešte väčší, pričom India bude mať v tom čase dvojnásobne vyšší počet obyvateľov ako Čína (viď graf).

Ekonomické dôsledky demografických zmien

Hoci ekonomické dôsledky dlhodobo klesajúceho počtu obyvateľov sú zväčša negatívne, na bezprostredné odhady vývoja na finančných trhoch je demografia príliš neistý ukazovateľ. Hoci je jasné, že dlhodobo je klesajúci počet obyvateľov negatívnym faktorom minimálne z pohľadu jedného z troch základných výrobných faktorov – práce –, odchýlky predpovedí od reality intenzitu vplyvu tohto faktora znižujú.

Čína trpí štrukturálnymi ekonomickými problémami v sektore nehnuteľností, ale dlhodobo prebytkový bežný účet platobnej bilancie krajiny nafúkol rezervy tak, že si môže dovoliť intervencie a udržiavanie statusu quo bez výraznejších hrozieb na stabilitu krajiny.

Populačná explózia v Indii však automaticky neznamená, že krajina prevezme rolu svetového ekonomického lídra.

Dôvody súvisia aj so štruktúrou. Indická populácia je o desať rokov mladšia ako tá v Číne. Osobitnou demografickou výzvou, ktorá je rozšírená v celej Indii, ale sústreďuje sa najmä v chudobnejších severných štátoch, je „nárast mladých“. Priemerný vek Indov je 29 rokov a krajina zápasí s obrovským ambicióznym a čoraz nepokojnejším počtom mladých ľudí, z ktorých väčšina nemá kvalifikáciu a pre ktorých nie je dostatok škôl, univerzít, vzdelávacích programov a predovšetkým dostatok voľných pracovných miest. V celej Indii je nezamestnanosť mladých ľudí 23 percent a iba každý štvrtý absolvent je zamestnaný. Hoci gramotnosť žien rastie, iba štvrtina žien v Indii sa zapája do pracovného procesu.

V štáte Uttarpradéš, kde je priemerný vek 20 rokov, je viac ako 3,4 milióna mladých ľudí bez práce. Začiatkom minulého roka vypukli v Biháre nepokoje po tom, čo sa o 35-tisíc pracovných miest v indických železniciach uchádzalo viac ako dvanásť miliónov ľudí.

India má kapacitu na využitie potenciálu mladej populácie, ale ak chce využiť jej výhody, musí hneď investovať do vzdelávania a zdravia dospievajúcich. Inak by sa demografická dividenda mohla zmeniť na demografickú katastrofu.

Politický problém rastúcej populácie v Indii

Rozdelenie na sever a juh v Indii politizuje obyvateľstvo v Indii. V severnom štáte Uttarpradéš, kde vládne tvrdý predstaviteľ hinduistickej nacionalistickej strany, sa vysoký počet obyvateľov využil na odôvodnenie vypracovania návrhu zákona o kontrole populácie, v ktorom sa navrhujú donucovacie metódy na zabezpečenie dvoch detí na pár.

Niektorí považujú návrh zákona za útok hinduistických nacionalistov na moslimov, ktorý podporuje rozšírený, ale nepresný mýtus, že počet moslimov rýchlo prevyšuje počet hinduistov. Moslimovia tvoria len 14 percent obyvateľstva, kým hinduisti 80 percent.

Volanie po zákonoch regulujúcich populačnú explóziu v Indii však centrálna vláda v Dillí odmieta. A dôvodom je príklad Číny, ktorá kontrolovala pôrodnosť viac ako tri desaťročia a má na krku populačnú krízu a sedem z desiatich Číňanov starne. To by malo byť dôležitým poučením pre každého, kto hovorí o donucovacích prostriedkoch a kontrole demografie. Z výhody sa rýchlo môže stať nevýhoda.

Mário Blaščák: Autor článku je externý prispievateľ a komentátor diania na finančných trhoch