Vedeli ste, že najstaršia nepretržite fungujúca mincovňa na svete je u nás v Kremnici? Mincami v nej vyrazenými platíme nielen my na Slovensku, ale aj v desiatkach krajín po celom svete. O jej histórii o plánoch do budúcnosti, ako aj o investičných príležitostiach, ktoré mince ponúkajú, sme sa rozprávali s Vlastimilom Kalincom, riaditeľom Mincovne Kremnica.

> Kremnická mincovňa funguje už takmer 700 rokov, čo z nej robí najstaršiu kontinuálne fungujúcu mincovňu na svete. Čo stálo pri jej zrode? Čomu vďačíme za to, že práve na Slovensku sa môžeme pýšiť takýmto unikátom?

Začiatky mincovne v Kremnici siahajú naozaj hlboko do minulosti, až na začiatok 14. storočia. Vtedy v Uhorsku vymrel rod Arpádovcov a na trón sa dostal kráľ Karol Róbert z Anjou. Okrem Uhorska už predtým vládol aj Neapolsku a Sicílii, ktoré podobne ako zvyšok dnešného Talianska boli na vrchole európskej civilizácie, keďže práve toto územie bolo rodiskom renesancie. Karol bol na svoju dobu pokrokový kráľ a do Uhorska priniesol finančnú a menovú reformu, čoho prirodzeným predpokladom bola nová mena. Dohodol sa preto so svojím švagrom Jánom Luxemburským, že spoločne porušia dovtedajší pápežov monopol na zlaté mince, čo bola na tú dobu naozaj nevídaná vec. Ján mu poslal svojich skúsených mincových majstrov z Kutnej Hory a z baníckej osady Kremnicsbánya urobil 17. 11. 1328 kráľovské mesto s právom raziť zlaté mince.

A prečo práve Kremnica? Na jej území sa už predtým nachádzali zlaté bane a zlato tu vyťažené malo pomerne vysokú rýdzosť. Dukáty, ktoré sa tu razili, mali navyše výbornú reputáciu po celej Európe ako „tvrdá mena“, pretože na rozdiel od iných mincí pri dukátoch našťastie panovníci nikdy nepristúpili k tomu, aby sa v nich znížil podiel zlata, ktoré tvorilo až takmer 99 percent ich hmotnosti. Boli k tomu prinútení až za vlády Jozefa II., ktorý chcel centralizovať Rakúsko-Uhorsko a rozhodol znížiť podiel zlata na úroveň viedenského dukátu.

> Sedem storočí je skutočne dlhý čas a história mincovne by vystačila aj na samostanú knihu. Aj napriek tomu nám stručne opíšte najvýznamnejšie míľniky, ktoré sa v dejinách tohto podniku udiali.

Niekoľko kníh o mincovni už skutočne napísaných bolo. Môže byť trochu subjektívne, čo niekto považuje za míľnik. Asi by sa dali rozdeliť do niekoľkých druhov.

Mincovňa bola vždy podnik zviazaný so štátom, takže politickými míľnikmi boli výmeny panovníckych rodov, rakúsko - uhorské vyrovnanie, vojny od husitských až po tie moderné, vznik a rozpad štátov až po vznik samostatného Slovenska. Toto  všetko mincovňu ovplyvňovalo viac ako iné výrobné podniky.

Za odvetvové míľniky možno považovať prechod od mincí z drahých kovov na takzvané fiat money, teda peniaze nekryté zlatom, ktorými platíme v súčasnosti. V čase sa menila aj technológia razby, v súčasnosti napríklad používame aj laser. Významným míľnikom z nedávnej minulosti bol prechod z európskym národných mien (aj slovenskej koruny) na nadnárodnú menu euro.

Podnikovými míľnikmi boli stavby jednotlivých závodov. Celkovo boli postavené tri. „Starý“, pôvodný, ktorý už nefunguje a v súčasnosti slúži ako obytný dom, „nový“, ktorý založil Žigmund Luxemburský v mestských hradbách okolo roku 1430 a bol lepšie chránený pred nájazdmi husitov, a „horný“, najnovší, ktorý vznikol v 70. rokoch počas minulého režimu.

> Čo je tajomstvom takmer 700-ročného úspechu mincovne? V čom porazila svojich konkurentov, z ktorých väčšina už dávno neexistuje?

Pri takej dlhej histórii to často býva aj otázka šťastia a nie toho, čo sa stalo, ale toho, čo sa nestalo. Zánik podnikov, ako je mincovňa, spôsobuje často nejaký externý faktor, nejaká udalosť. Ako príklad môžem uviesť situáciu po vzniku Československa. Maďari po rozpade Uhorska mincovňu kompletne vyrabovali, nestihli odviezť iba archív. So strojmi odišli do Budapešti aj mnohí pracovníci. Ministerstvo financií vtedajšieho Československa malo preto zámer mincovňu v Kremnici úplne zrušiť a novú vybudovať v Prahe.

Jej udržanie v Kremnici môžeme pripísať akémusi genius loci a know-how, ktoré sa tu doslova dedilo z generácie na generáciu.

Istý faktor možno pripísať aj lokácii mincovne – kým v zahraničí boli mincovne väčšinou umiestnené v metropolách v historických centrách na pozemkoch, ktoré sa postupne stávali čoraz lukratívnejšími, a teda mincovne, vo svojej podstate strojárske podniky, boli vytláčané na predmestia, my v Kremnici sme boli týchto tlakov ušetrení.

Našou konkurenčnou výhodou je predovšetkým reputácia. Samozrejme, najdôležitejším kritériom v medzinárodných tendroch býva cena, takže musíme neustále inovovať a pracovať na našej efektívnosti a produktivite.

> Aké mince sa v Kremnici razili v dávnej i nedávnej minulosti a aké mince razíte dnes?

V minulosti sa razili mince, ktorých hodnotu zabezpečoval obsah kovov. Razili sa teda zo zlata, striebra, z medi a rôznych mincových zliatin, ako sú rôzne mosadze, bronzy, meď, nikel. Dnes je toto charakteristické len pre zberateľské a investičné mince.

Obehové mince sa razia najmä z ocele, a to buď nehrdzavejúcej, alebo galvanicky pokovovanej.

Čo sa týka geografického rozloženia mincí, ktoré u nás razíme, podiel našich objednávok pre Národnú banku Slovenska tvorí asi 3 % obratu. Drvivá väčšina nášho biznisu pochádza teda zo zahraničných tendrov, počas našej novodobej histórie sa u nás vyrazili mince pre vyše 60 krajín od Latinskej Ameriky cez Afriku až po Áziu. „Našimi“ kremnickými mincami sa platilo alebo platí napríklad v Nepále, Kostarike, Paraguaji, Guatemale, Indii, na Kube, v Tunisku a mnohých ďalších krajinách. Neskromne si trúfnem citovať konkurentov, že za posledných 15 rokov patríme v medzinárodných tendroch medzi top 5 najúspešnejších mincovní spolu s mincovňami vo Fínsku, Poľsku, Holandsku alebo Francúzsku.

Naša mincovňa má vo svete cveng a do istej miery nás aj reprezentuje. Napríklad v Banco Central del Paraguay som dostal paradoxnú otázku: „Poznáme Mincovňu Kremnica od mnohých zahraničných kolegov, pretože dodávala mince do väčšiny krajín Latinskej Ameriky, ale, prosím vás, kde je to Slovensko?“

> Existujú štatistiky, koľko mincí sa odhadom v Kremnici vyrazilo od jej vzniku až doteraz?

Historické štatistiky sú k dispozícii najmä na zlaté dukáty, ale s denármi, grajciarmi a inými drobnými mincami z bežných farebných kovov je to už horšie. V osemnástom storočí mincovňu navyše postihol veľký požiar zlievarne pri ktorom bola časť dokumentov zničená.

Historicky zdokumentovaných máme doposiaľ vyše 30 miliárd mincí, odhadom až do 35 miliárd.

Razilo sa z kovov vyťažených v okolí Kremnice (Štiavnica, Bystrica), výnimkou bolo obdobie po objavení Ameriky, keď Španieli do Európy z Nového sveta začali dovážať obrovské objemy zlata, ktoré z kapacitných dôvodov nemali kde spracovať.

O skutočne zahraničnom obchode v mincovni môžeme hovoriť až po prvej svetovej vojne, keď na troskách Rakúsko  -Uhorska a Osmanskej ríše vzniklo mnoho nástupníckych štátov, ktoré potrebovali svoju menu. V Kremnici sa vtedy razili napríklad srbské a bulharské mince. Druhou vlnou zahraničných zákaziek bol pre mincovňu proces dekolonizácie „spriatelených“ afrických štátov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia (Guinea, Alžírsko, Tunisko).

> Čo všetko okrem mincí sa v kremnickej mincovni vyrába?

Väčšinu našej produkcie tvoria práve obehové mince pre bežný platobný styk. V menšej miere razíme aj zberateľské a pamätné mince, napríklad nedávno to boli mince pre Estónsko s motívom „sláva Ukrajine“.

V licencii tiež razíme investičné mince zo striebra aj zlata s rôznymi motívmi od historických až po zobrazenie motívov fauny a flóry. Pre štátne orgány vyrábame štátne vyznamenania, medaily, služobné odznaky. Výnimočne sme vyrobili štátne vyznamenania aj pre zahraničie, naposledy pre Poľsko, alebo dokonca aj špecializované náradie, napríklad razidlá, ale to naozaj len v mimoriadnych prípadoch.

Okrem mincí vyrábame výročné aj športové medaily, personalizované medaily, odznaky, magnetky, kravatové spony, USB medaily s flash pamäťou, vyznamenania alebo aj také špeciálne sezónne výrobky ako kovové kalendáre či pozlátené alebo postriebrené vianočné gule z mosadze.

Z nekovových produktov sa u nás v špeciálnych tlačiarňach vyrábajú aj kontrolné známky na tabakové a liehové výrobky, pokutové bloky, papierové obaly a plastové kapsuly na naše výrobky.

> Našich čitateľov Privatbanka Magazine budú určite zaujímať spomínané investičné mince a tehličky, ktoré v mincovni razíte. O čo je najväčší záujem?

Veľmi obľúbené sú zlaté zberateľské mince v nominálnej hodnote 100 €, vydávané Národnou bankou Slovenska. Zlato je známe nielen ako výborný uchovávateľ hodnoty pred infláciou, ale aj svojou vysokou likviditou. Naša mincovňa je práve tou inštitúciou, v ktorej si zakúpené investičné zlato môžete v prípade potreby vymeniť za finančnú hotovosť, a to za vopred známych podmienok, v závislosti od vývoja cien zlata na burze LBMA v Londýne. Navyše nákup investičného zlata je zo zákona oslobodený od DPH.

Okrem toho vyrábame aj takzvané royalty mince v licencii Ministerstva financií republiky Kongo a novozélandskej Niue Philatelic and Numismatic Company, ktoré majú takisto štatút investičných mincí.

V ponuke v našej predajni i e-shope nájdete aj investičné zlaté tehličky od firmy Argor-Heraeus a Rakúskej Mincovne.

> Mincovňu možno navštíviť aj osobne. Čo všetko je pripravené pre jej návštevníkov?

Návštevníci môžu okrem našej predajne navštíviť malú expozíciu, ktorá je zadarmo, a dve vyhliadkové trasy. Jedna je historická a záujemcovia sa popri historickom archíve dostanú do starej raziarne, kde budú môcť s komentovaným sprievodom obdivovať staré stroje a stredoveké techniky razby. Druhá trasa je zameraná na súčasnosť, návštevníci sa dostanú do novej budovy, kde budú môcť z vyvýšenej plošiny nahliadnuť na práve prebiehajúci proces výroby.

V mincovni máme 9 moderných rýchlobežných lisov, z ktorých každý je schopný vyrobiť až 750 mincí za minútu. Keď bežia všetky naplno, denne dokážeme novými mincami naplniť 18-stopový lodný kontajner. S istou dávkou nadsázky preto hovorím, že zvuk, ktorý u nás vo výrobe budete počuť, sa môže rovnať len hluku v kasínach v Las Vegas.

Myslíme aj na najmenších. V rámci malej expozície je pripravený kútik s materiálmi pre detských návštevníkov, ktoré im hravou formou priblížia produkty našej mincovne.

> Aké novinky chystáte nielen pre nadšencov numizmatiky do budúcnosti?

Chystáme výrobu investičného zlata pod názvom Kremnický zlatý, ktorou chceme nadviazať na bohatú tradíciu razby dukátov. Prvá emisia bude ešte ako royalty minca Niue, keďže máme zakúpenú ešte poslednú licenciu s kráľovnou Alžbetou. Ďalšie emisie v priebehu tohto roka však už budú realizované len s domácimi kremnickými motívmi.

Okrem tejto zaujímavosti pripravujeme tiež vydanie našej prvej bimetalovej royalty mince zo série Ľudové hudobné nástroje. Pokračovať budeme aj vo veľmi obľúbených royalty minciach v limitovaných edíciách Rituálne masky regiónov sveta a Príbehy Zeme. Z každej vyrobíme zvyčajne len 150 – 200 kusov a zo skúsenosti viem, že hneď po uvedení do predaja sú beznádejne vypredané. Ide teda o naozaj zberateľský kúsok, ktorý majiteľom prináša aj zaujímavé zhodnotenie – minulá séria stúpla na hodnote v priebehu pár mesiacov po razbe dokonca až trojnásobne.

Výhľadovo uvažujeme aj o projekte Sporenie do zlata, v rámci ktorého si klienti na mesačnej báze budú postupne kupovať istú gramáž zlata a po dovŕšení potrebnej hmotnosti predpísanej pre investičné mince im ich vyrazíme a pošleme.

> Na záver dovoľte zopár osobnejších otázok. Ako ste sa ocitli na poste generálneho riaditeľa mincovne? Spomínate si na svoje začiatky na tejto pozícii? A prezraďte nám, čo robíte, keď práve neriadite tento unikátny podnik.

Zúčastnil som sa na výberovom konaní vyhlásenom Ministerstvom financií SR. Úprimne, nečakal som, že ma vyberú, chcel som skôr získať skúsenosť, ako tieto tendre prebiehajú. V tendri som spomedzi šiestich kandidátov nakoniec uspel a od februára 2003 už dvadsať rokov pôsobím na poste riaditeľa mincovne.

Moje začiatky neboli ľahké, keď som nastupoval, mal som 36 rokov a všetci vo vedení boli o generáciu starší. Začínal som ako „ajťák“ v Podpolianskych strojárňach v Detve, kde, mimochodom, bývam doteraz. Potom som pracoval ako analytik v drevospracujúcom priemysle. Predtým som si na formality veľmi nepotrpel. V mincovni som si musel zvyknúť na istý stupeň formálnosti, predsa len, tento podnik reprezentujem, a napríklad som začal do práce nosiť oblek.

A môj voľný čas? Som obrovský nadšenec histórie, čo je asi zrejmé aj z tohto rozhovoru. Razím totiž teóriu, že lepšie je poučiť sa na chybách druhého ako na svojich vlastných.

Nejaký čas trávim na cestách. Vždy ich dokumentujem fotografiou alebo videom. A potom svoje videá z ciest strihám, titulkujem a pridávam k nim hudbu. Doteraz mám natočených asi 200 filmov, akýchsi amatérskych dokumentov.

Rád mám aj turistiku po okolí. Práve vtedy dostávam najlepšie nápady. Mojím cieľom je udržať našu mincovňu na špici a neustále prichádzať s inováciami. Verím, že sa mi to darí a že na Mincovňu Kremnica môžeme byť na Slovensku právom hrdí.