Každý, kto sa dostáva do „blízkeho stretnutia“ s finančným trhom, musí čeliť enormnému množstvu informácií. Pravidelných a nepravidelných, číselných či slovných, dôležitých a nedôležitých, zdanlivo dôležitých a zdanlivo nedôležitých. Už sledovať to znamená obetovať veľa času, pričom, samozrejme, informáciu treba aj pochopiť, vyhodnotiť a hlavne dať ju do súvisu s inými, často protichodnými informáciami. Vyznať sa v tom je veľmi ťažké.

Za roky rokúce na finančnom trhu som extrahoval pre mňa niekoľko užitočných postrehov, ktoré mi umožňujú na finančnom trhu „žiť ľahšie“. Dovoľte mi, aby som sa s vami o ne podelil.

1. Nie všetky informácie treba sledovať

Ten, kto je od rána do večera na monitore a hltá jednu správu za druhou, aby „mal prehľad“, nemá žiadnu výhodu oproti tomu, ktorý si správy cielene vyberá a zvyšný čas venuje ich vyhodnoteniu a kontextu. Možno sledovať správy so zameraním na určitú geografickú oblasť, na určitú triedu aktív, na určité publikum.

Investor, ktorý chce mať základný prehľad o trhu, musí sledovať správy o USA, lebo táto krajina tvorí asi polovicu svetového finančného trhu a tá druhá od neho závisí.

Ďalej, takýto investor by mal sledovať hlavne správy o dlhopisoch a akciách, lebo tie spolu tvoria asi 80 – 90 % svetového finančného trhu. Aby získal objektívny obraz, zamerať sa má na konkrétne číselné a grafické výstupy dôveryhodných overených štatistických inštitúcií a portálov. Ak plánuje investovať na krátky čas, užitočné je pozrieť si populárne zdroje a populárnych analytikov, aby vedel, ako sa budú správať ostatní investori na trhu, keďže tí to sledujú.

2. Vlastný rozum nadovšetko

Autority na finančnom trhu má, samozrejme, zmysel sledovať, dá sa od nich dosť naučiť, napríklad od legendárneho Warrena Buffetta. Na druhej strane si treba uvedomiť, že hoci títo ľudia vyrástli na svojej dobrej práci, stále sú to ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa môžu mýliť a aj ich názory nie sú jednotné. Preto ich netreba preceňovať a dokonca, keď chcete byť na trhu dlhodobo úspešní, musíte ísť proti prúdu, ktorý je do určitej miery tvorený týmito ľuďmi. Preto si treba vytvoriť vlastný sebavedomý systém sledovania a posudzovania trhu.

3. Časová diverzita vie zmiasť

Pri sledovaní informácií je dobré si uvedomiť, že každý makroekonomický údaj, ďalej údaj o firme, človeku, komodite atď. sa viaže ku konkrétnemu času, ktorý môže byť absolútne čerstvý, ale pokojne aj rok starý. Napríklad vývoj zadlženosti štátov je zverejňovaný v apríli-máji po skončení roka, za ktorý je zverejňovaný. Prakticky tak údaje (aj) za január sledovaného roka získavame až s takmer jedenapolročným oneskorením. Podobne je to napríklad pri výročných správach firiem. Na druhej strane však napríklad údaje o cenách (inflácia) sa zbierajú zvyčajne prvých 20 dní v mesiaci a najneskôr o mesiac sú už publikované.

Čiže vždy máme k dispozícii mix síce čerstvo zverejnených, ale rôzne časovo odlišných údajov.

Preto si pri investičnom rozhodnutí musíme všetky údaje časovo zosúladiť a tie staršie brať s rezervou ako podklad na odhad trendu.

4. Historické maximá a minimá len z pohľadu minulosti, nie budúcnosti

Ak sa hodnota nejakého sledovaného aktíva dostane na najvyššiu úroveň vo svojej histórii, zvyčajne to vyvolá silné reakcie. Pre tých, ktorí už majú aktívum nakúpené, je to dôkaz, že konali správne, užívajú si „investičný triumf“ a prestávajú byť ostražití. Na druhej strane pre tých, ktorí aktívum ešte nakúpené nemajú, lebo čakajú na dobrú cenu, je historické maximum často stopkou a čakajú, kým cena aktíva klesne.

V skutočnosti však dosiahnutie historického maxima nemá vyvolať žiadnu reakciu. Áno, je pravda, že po dosiahnutí maxima cena aktíva zvyčajne na chvíľu klesne, lebo psychologicky odbudne kupujúcich, ale prostredie, v ktorom sa aktívum pohybuje, sa pod vplyvom dosiahnutia historického maxima nemení, a tak na ceste k novému historickému aktívu nestojí nič v ceste. Na zmenu trajektórie ceny aktív je potrebná buď zmena prostredia, alebo zmena kvality tohto aktíva, ale to nemá s dosiahnutím historického maxima nič spoločné.

To isté platí aj naopak. Ak aktívum dosiahne historické minimum, nie je to v žiadnom prípade automatický nákupný signál, lebo dôvody, prečo cena klesá, môžu trvať naďalej. Preto, žiaľ, niekedy treba prijať aj bolestné rozhodnutie, kapitulovať a predať aktívum aj na minime.

Len dodávam, že si netreba pliesť historické maximum a minimum s cenou. Cenu treba posudzovať vždy.

5. Nie je maximum ako maximum

A ďalej, posudzovať cenu aktíva vo veľmi dlhom čase, povedzme za posledné desiatky rokov, má len veľmi obmedzený význam. Lebo tu vstupuje do celého hodnotenia aj časová hodnota peňazí, inflácia, ktorá cenu aktíva znehodnocuje.

Tak napríklad v máji tohto roka sa zlato vyšplhalo na 2 400 USD za trójsku uncu, čo bol rekord v histórii dostupných údajov. Ide však len o nominálny rekord. V skutočnosti, reálne, malo zlato najvyššiu cenu dňa 21. januára 1980 na úrovni 850 dolárov za uncu, čo je pri prepočte americkou spotrebiteľskou infláciou (lepšiu k dispozícii nemáme) dnešných zhruba 3 400 dolárov za uncu. A teda každý, kto pred vyše 40 rokmi investoval do zlata v dobrej viere, že ochráni svoj majetok, musí byť sklamaný. Po desiatkach rokov je stále v mínuse, a to približne o tretinu.

Alebo iný príklad. V marci tohto roka sa konečne podarilo japonskému akciovému indexu Nikkei 225 prekonať bradatý rekord z posledného dňa roku 1989 na úrovni 38 916 bodov, keď sa dostal až na vyše 40 000 bodov. Opäť však ide len o nominálne porovnanie, keď zoberieme japonskú infláciu, tak za tie roky je stále reálne index o štvrtinu nižšie.

Toto časové znehodnotenie platí všeobecne pre údaje v konkrétnych menách, povedzme pre cenu ropy, ale aj údaje od mien odvedené, napríklad akciové indexy. A treba dodať, že v hypotetickom prípade dlhodobého zhodnocovania peňazí, čiže deflácie, by mohla byť cena aktíva po čase reálne vyššia než jeho nominálna cena.

Časová hodnota peňazí nemá žiadny alebo má len malý nepriamy vplyv pri pomerných, relatívnych ukazovateľoch, kde sú časom ovplyvnené, či už rovnako, alebo približne, čitateľ a menovateľ. Hovoríme napríklad o pomere ceny akcií k ziskom (price to earnings, P/E), o verejnom dlhu na HDP alebo o menovom kurze. Tieto parametre môžeme sledovať aj veľmi dlhodobo a tu môžeme zisťovať historické maximá či minimá, ale, samozrejme, v náležitom kontexte.

6. Nominálny a reálny mišmaš

S týmto súvisí aj ďalší fenomén. Na posudzovanie ceny aktíva, udalosti, fundamentu atď. na finančnom trhu používame naraz mix nominálnych a reálnych (očistených o infláciu) ukazovateľov. S tým súvisia dva problémy.

Prvý spočíva v tom, že rovnako nazvané parametre v rôznych krajinách môžeme vnímať rovnako, a pritom sú rovnaké len zdanlivo, lebo jedny sú vyjadrené v nominálnych číslach a druhé v reálnych. Tak napríklad maloobchodný predaj v eurozóne sa bežne vyjadruje v reálnych číslach a medziročný rast znamená len zmenu objemu (volume) predaných tovarov. V USA sa však používajú nominálne čísla a medziročná zmena znamená zmenu hodnoty (value), a teda objemu a ceny predaných tovarov. A to je rozdiel, hlavne ak je inflácia vysoká. Preto nemožno len tak automaticky porovnávať maloobchodný predaj v eurozóne a v USA.

Po druhé, vo väčšine času a na hlavných trhoch je inflácia nízka, a tak nie je výrazný rozdiel medzi nominálnymi a reálnymi parametrami a tento rozdiel je aj stabilný. Preto sa nám darí získavať celkový obraz relatívne ľahko.

Niektoré krajiny, väčšinou rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce, však majú spravidla vyššiu infláciu a hlavne sa ich inflácia raz prudko zväčšuje, raz prudko zmenšuje, čo zásadne mení informačnú hodnotu vzájomného vzťahu medzi nominálnymi a reálnymi ukazovateľmi. Ak si to investor neuvedomí, nedostane skutočný obraz o ekonomike, aktíve, fundamente atď.

A to platí aj o vyspelých ekonomikách v posledných rokoch, ktoré boli poznačené vysokou infláciou, informačný mišmaš zmiatol mnohých, neboli zvyknutí na také veľké rozdiely medzi nominálom a reálom. Tak napríklad nižší reálny rast HDP naznačoval v minulosti slabší rast tržieb podnikov, ale teraz sa to tak nedialo. Len tržby sa viažu k nominálnemu rastu HDP (ktorý v podstate nikto nesleduje) a pri takej vysokej inflácii bol nominálny rast HDP na rozdiel od reálneho rastu HDP veľmi vysoký a tržby podnikov – pre investorov prekvapujúco – tiež.

7. Nezabúdajme na menový kurz

Pri svojom uvažovaní často vynechávame vplyv menového kurzu. Uvažujeme o aktívach, ako keby boli v našej mene, a neuvedomujeme si, že v eurách sa môže cena aktíva vyvíjať úplne odlišne, ako ju sledujeme na grafe v lokálnej mene. Platí to hlavne pri menách, ktoré dlhodobo a veľmi oslabujú, hlavne pri rozvojových a rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách. Napríklad turecký akciový index Borsa Instanbul 100 vzrástol v tureckých lírach za posledných 10 rokov o takmer 1 300 %. Graf je to naozaj impozantný, ale ak ho prekonvertujeme do eur, celá impozantnosť sa stratí – vzrástol len o 10 %. To je menej ako napríklad európsky Stoxx 600 (v eurách), ktorý stúpol o 50 %.

Menový kurz vie zmiasť investora aj pri vyspelých krajinách, hoci, pravda, tam pohyby mien zvyčajne nebývajú veľké.

Ale napríklad ak by ste pred tromi rokmi zainvestovali do japonského indexu Nikkei 225 v lokálnej mene v jenoch, získali by ste teraz okolo 35 %. Investícia do amerického S&P 500 tiež pred tromi rokmi a tiež v lokálnej mene v dolároch by priniesla menej, len okolo 25 %. Ak by sme však obe investície zrealizovali v eurách, potom by sme na americkom indexe zarobili viac, až okolo 40 % oproti japonským 5 %.

Pri relatívnych parametroch, kde sú čitateľ aj menovateľ v rovnakej mene, napríklad pri spomínanom P/E alebo pri podiele verejného dlhu na HDP, nemá veľký význam sledovať kurz. Vo väčšine prípadov netreba sledovať menový kurz ani pri investícii na dlhé obdobie, lebo dôvodom je samotná investícia. Presnejšie, hlavne pri investovaní do štrukturálne podobných oblastí, napríklad v prípade investora z eurozóny do amerických akcií na dlhé obdobie, sa kurzom nemusíme vôbec zapodievať.

8. Rozhodnosť a silná psychika zarába

V každom momente máte poruke „300 dôvodov“, prečo do investície ísť, a rovnako dobrých „300 dôvodov“, prečo do investície nejsť. S malou dušičkou sa napokon rozhodnete investovať a zdá sa, že máte pokoj.

Ale ten si neužijete ani potom. Keď nástroj rastie a hlavne keď je na lokálnom a nebodaj historickom maxime – netreba to už predať? Ale teraz, keď tak zarába? Predám ho radšej zajtra, keď ešte trochu stúpne. Ale zajtra už začne klesať. No nič, počkám. Čakám a čakám, nástroj klesá a stres rastie. A keď je na minime, už to nevydržím a predám. A tak mi celkovo ostane menej peňazí, ako keby som vôbec neinvestoval.

Tak v prvom rade, so samotným investovaním ste chybu neurobili. Bez investičného rozhodnutia nie je síce žiadna strata, ale ani žiadna šanca na zisk. Takmer v každom momente sa dá investovať, samozrejme, tu je užitočné využívať chyby iných a počkať alebo, naopak, svoje investičné odhodlanie urýchliť.

Prvý prípad, a teda čakanie, je užitočné, keď je na trhu eufória, ktorá nie je podporená fundamentom. Neexistuje na to jednotný vzorec, ale povedzme, keď je price to earnings Coca Coly alebo inej necyklickej akcie či sektora na veľmi nadpriemerných úrovniach, povedzme vyše 30, treba sa zamyslieť, či nie je na celom trhu eufória. Alebo či sa pri akcii, ktorá vyrástla, náhodou už nestratil dôvod, prečo ju mám. A tak niekedy treba urobiť veľmi ťažké rozhodnutie – zbaviť sa aktíva vtedy, keď som s ním spokojný.

Podobne to platí aj naopak. Keď je na trhu panika, cena aktíva klesá – časť investorov predáva preto, lebo sa zhoršujú budúce podmienky (to je v poriadku), ale časť investorov predáva len preto, lebo si myslia, že nemajú toľko informácií ako ostatní, a tak sa pripoja k zástupu predávajúcich. Dobrý investor však nestratí nervy a využije túto medzeru – slabú psychickú odolnosť a povedzme slabú kognitívnu schopnosť spoluinvestorov – a aktívum kúpi či dokúpi. Samozrejme, ak je presvedčený, že stále ide o dobré aktívum.

Pri kúpe aktív na dne urobíte spravidla menšiu chybu, než ako by ste ich nepredali na vrchole, už len kvôli tomu, že pri dne je nižšia báza a tým je pohyb aktíva (zisk) väčší, ako by bola strata pri pohybe ceny aktíva nadol.

Keďže celkovo a vždy ide o nikdy sa nekončiaci kontinuálny pravidelný proces zisťovania fundamentu a porovnávania ceny aktíva s ním, extrémna (vysoká alebo nízka) cena aktíva v rozhodovaní pomôže. Je to významné hlavne pri investíciách na kratšie obdobie.

9. Dnes to nie je normálne

Máme sklon hovoriť, že dnes niečo nie je normálne, a preto sa to musí zmeniť. Neuvedomujeme si, že zdanlivo nenormálne hodnoty niektorých ukazovateľov sú v skutočnosti dnes normálne a len my sme si neuvedomili, že sa prostredie, ktoré tieto ukazovatele ovplyvňuje, zmenilo.

Typickým príkladom boli úrokové sadzby vo vyspelých krajinách, ktoré boli dlhý čas na nule alebo blízko nuly, a veľa ľudí hovorilo, že to nie je normálne, že sa musia zvýšiť. Vôbec sa nezaoberali tým, či sa náhodou nezmenilo prostredie – či nám nestarne populácia a tak sa znižuje spotreba, či nám dlhodobo neklesá úroková krivka a pod. A keď sa sadzby v posledných rokoch zvýšili, brali to ako dôkaz svojich predchádzajúcich tvrdení.

Ale je to práve naopak. Sadzby sa nezvýšili preto, lebo nastala normálna situácia, ale práve kvôli tomu, že prišla nenormálna situácia – koronakríza, zatvorené predaje, odložená spotreba, napätie v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a následne extrémne silný dopyt spôsobený spomínanou odloženou spotrebou a extrémne silnou menovou a fiškálnou situáciou doplnený o vojnu na Ukrajine a s tým spojený rast cien energií. Predpokladám, že toto nikto nepredpokladal.

10. Prastaré analógie

Často sa stretávame s dlhodobým porovnaním a hľadáme analógie s dneškom. V 70. rokoch rástla cena ropy a bola stagflácia, a keďže aj dnes rastie cena ropy, tak aj dnes bude stagflácia. Lenže je teraz rovnaká situácia ako predtým? Je napríklad podiel služieb, ktoré nie sú až tak ovplyvnené ropou, rovnaký ako predtým? Alebo niektorým investorom v minulom roku robili vrásky na čele krachy amerických veľkobánk Silicon Valley Bank či Signature Bank, a tak sa báli nového Lehman Brothers. Ale naozaj sa bolo treba báť? Chápem, že je čudné, že aj veľká banka sa môže napriek kontrolným mechanizmom dostať do problémov. Na druhej strane, nepoučili sme sa, čo znamená nechať padnúť veľkú banku? Neveríme inštitúciám, že sa už poučili?

A tak teda sledovať analógie v minulosti je užitočné, veď ľudia a vzájomné väzby a interakcie sa menia len veľmi pomaly (ak vôbec) a v cykloch, ale vždy treba sledovať situácie v novom kontexte a celej svojej novej komplexite.

11. Intuícia neklame

A na záver, intuícia nemusí byť len na zlé veci. Niekde v podvedomí vám pomôže zosyntetizovať všetky poznatky a skúsenosti, ktoré ste za roky pôsobenia na finančnom trhu získali, a teda vám pomôže správne sa investične rozhodnúť.

Veľa šťastia :)!

Ing. Mgr. Richard Tóth, PhD.
hlavný ekonóm