Podľa posledných zverejnení klesol vlani slovenský reálny HDP o 4,7 %. V porovnaní s krajinami eurozóny ide len o mierne horší výsledok. Medziročná spotrebiteľská inflácia, v októbri a novembri 2009 na 0, 4 %, bola absolútne najnižšia v histórii Slovenska a na konci roka stúpla len mierne na medziročných 0,5 %. Medziročná jadrová inflácia (bez regulovaných cien a vplyvu nepriamych daní) bola v októbri na historickom minime -0,8 % a na konci roku na -0,2 %. Spotrebiteľské ceny merané prostredníctvom harmonizovaného indexu sa v decembri 2009 oproti decembru 2008 nemenili. Maastrichtské kritérium bolo v decembri 0,55 % a Slovensko ho len tesne neplnilo, keď referenčná hodnota bola na 0, 93 % (tu je otázne, či by z hodnotenia neboli vylúčené krajiny s dezinfláciou). Na Slovensku sa v roku 2009 najviac, o 7,1 %, zvýšili ceny v zdravotníctve a o 6,6 % ceny alkoholu a tabaku. Najviac, o 5,1 %, klesli ceny potravín (tie zastupujú približne 20 % spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti) a nábytku, o 3,8 %. Ceny bývania a energií, s podielom približne 25 % najväčšej položky spotrebného koša, vzrástli v roku 2009 o 3 %. V roku 2009 sa výrazne oslabil aj trh práce. Zamestnanosť na Slovensku klesla v minulom roku prvýkrát od roku 2004. Pokles o 2,4 % bol len o málo nižší ako najvyšší zaznamenaný medziročný pokles zamestnanosti na Slovensku v roku 1999 na úrovni -2,5 %.

V najbližšej budúcnosti očakávame mierny nárast spotrebiteľskej inflácie. Ceny potravín by mali medziročne vzrásť, naopak ceny bývania a energií by mali v tomto roku rásť len pomaly. Zvýšenie ceny ropy v 1 Q 2010 sa v cenách prejaví až ku koncu roka 2010. V strednodobom horizonte neočakávame výrazný nárast inflácie, keď hlavným faktorom by mal byť slabší trh práce a časové oneskorenie z postupného oživovania zahraničného dopytu. Rizikom je rast cien energií, avšak prudký rast cien by jednak exponenciálne vyhnal bublinu, ktorá by musela v krátkom

čase prasknúť a jednak v tomto monopolizovanom odvetví si nikto neželá, aby prudký nárast cien energií zadusil postupné oživovanie svetovej ekonomiky.

Trh práce by mal oživovať pomaly. Oživenie však automaticky negeneruje okamžitý rast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti, pretože firmy potrebujú vidieť stabilne sa zvyšujúci odbyt ich produkcie. A tak sa počiatočné oživenie spravidla začína zvyšovaním stavu zásob, rastom čistého exportu, potom nasleduje rast investícií

a aj spotreba domácností. Zlepšovanie na trhu práce býva jedným z posledných

segmentov na trhu, ktorý oživuje. Vo všeobecnosti, slovenská exportne orientovaná ekonomika čaká najmä na oživenie významných spotrebiteľských trhov, napríklad USA, následne na rast exportu na tieto trhy z európskych krajín, napríklad Nemecka

a až následne nasleduje rast exportu Slovenska na trhy európskych krajín. Stabilný rast priemyselných objednávok a následný stabilný rast priemyselnej produkcie potom vyvoláva rast zamestnanosti v slovenských exportných firmách a až potom v sub-dodávateľských firmách. Pokles zamestnanosti je tak v podmienkach Slovenska

dlhou cestou. Zatiaľ nevidíme priestor na okamžité zlepšovanie trhu práce. Oživenie na spotrebiteľských trhoch je zatiaľ ťahané verejnou spotrebou Celkovo tak v tomto roku očakávame mierne oživenie slovenskej ekonomiky, ťahané oživením zahraničného dopytu. Od roku 2011 by mali začať výraznejšie rásť aj ostatné zložky HDP. Návrat k „starým dobrým časom“ s dvojciferným rastom však neočakávame.