Automobilový priemysel je dlhé roky významným pilierom európskej ekonomiky. Podľa štatistickej ročenky Európskeho združenia automobilových producentov ACEA za rok 2011, priamo zamestnáva 2 milióny ľudí a nepriamo ďalších 10 miliónov. Vyše 200 európskych závodov produkuje štvrtinu svetovej produkcie a výraznou mierou prispieva ku kladnému saldu obchodnej bilancie Európy so zvyškom sveta. Starý kontinent sa podieľa až tromi pätinami na celkových svetových inováciách v automobilovom priemysle.
Za posledných 15 rokov (1997 – 2011) sa v krajinách dnešnej Európskej únie a Európskeho združenia pre voľný obchod (Nórsko, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko) ročne zaregistrovalo priemerne 15 mil. osobných automobilov, najviac v roku 1999 a najmenej v roku 2011. Pre porovnanie, podobný počet osobných automobilov sa predával aj v USA, avšak počet obyvateľov USA tvorí menej ako 2/3 Európy. Rozdiel medzi najsilnejším a najslabším rokom v sledovanom 15 ročnom období bol v Európe len 1.5 mil. automobilov, v USA až 7 miliónov. A napokon, kým európsky trh nástupom krízy stagnoval (stimulovaný aj tzv. šrotovným) a teraz klesá, americký prudko prepadol a teraz rastie.
Výrazné rozdiely sú aj medzi európskymi krajinami navzájom. Celkovo za posledných 15 rokov rástli registrácie nových osobných automobilov vo väčšine krajín, ale napríklad v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii, Rumunsku klesali. Hoci by sa mohlo zdať, že je za tým hospodársky prepad po roku 2008, nie je to celkom tak, krajiny sa v tomto rozlišujú. Ak zoberieme do úvahy najväčšie krajiny Európskej únie, tak potom registrácia automobilov rástla pred krízou (2003 – 2007) a aj v čase krízy (2008 – 2011) len vo Francúzsku. V Nemecku pred krízou klesala a v kríze rástla a v Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii klesala v obidvoch obdobiach. Predkrízová konjunktúra teda nemala jasný vplyv na zvýšenie registrácií, z čoho možno dedukovať, že ani prípadná ďalšia konjunktúra nebude mať vplyv na zvýšenie registrácií (v dlhodobom horizonte). Ak zoberieme do úvahy aj počet obyvateľov - celkový počet obyvateľov v Nemecku za 15 rokov klesol, ale v ostatných troch veľkých krajinách vzrástol. Ani tu nie je zjavná súvislosť medzi demografiou a automobilizáciou. Nárast počtu obyvateľov sa mohol podľa tohto týkať najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré nie sú pre automobilový priemysel významné – napríklad nízkopríjmové.
Celkovo zo všetkých sledovaných krajín v kríze (2008 – 2011) najviac vzrástol predaj nových automobilov v Rakúsku, Nórsku, Švédsku, Švajčiarsku a Holandsku (väčšina mimo eurozóny) a najviac klesol v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, Grécku a aj na Islande, v Írsku, Litve a Lotyšsku. Z veľkých krajín najviac v Španielsku. Kríza teda najmenej ovplyvnila tzv. bezpečné krajiny eurozóny - a najviac malé a stredo a východoeurópske krajiny. Vzhľadom na to, že bezpečné krajiny majú relatívne priaznivé vyhliadky rastu a stredo a východoeurópske krajiny majú malý podiel na celkových registráciách v Európe, oba tieto faktory vyznievajú z pohľadu budúcnosti pre automobilový priemysel vcelku pozitívne.
Medzi krajinami sú výrazné rozdiely aj vo volatilite predajov, tzn. v miere, v akej medziročne predaje rastú alebo klesajú. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to závisí od veľkosti trhu – čím väčší, tým nižšia volatilita (väčšie trhy sú ekonomicky menej volatiliné, domáca spotreba je tam stabilnejšia, lebo majú spravidla nižší podiel exportu a importu na HDP a sú tak odolnejšie voči externým šokom). Údaje za 15 rokov túto súvislosť ale nepotvrdzujú. Volatilitu ovplyvňuje, zdá sa, popri ďalších faktoroch, najmä úroveň automobilizácie v krajine (počtu vlastníkov, registrácií). Čím vyššia automobilizácia, tým nižšia volatilita. Dlhodobo najmenšie výkyvy v predajoch má Rakúsko, Taliansko, Luxemburg, Švajčiarsko a Veľká Británia. Naopak najvyššiu majú najmä krajiny strednej a východnej Európy, kde je počet automobilov na 1 000 obyvateľov podpriemerný.
Extrémne rozdiely medzi krajinami sú v registráciách osobných automobilov na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo najviac sa registruje v Luxembursku, s odstupom v Belgicku a nadpriemerne aj v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku a Veľkej Británii. Naopak najmenej v Bulharsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku. Slovensko patrí v registrácii osobných automobilov na 1 000 obyvateľov medzi podpriemerné krajiny. Keďže môže byť výsledok skreslený cezhraničnou registráciou kvôli daňovým či iným výhodám, porovnajme niekoľko krajín naraz. Potom napríklad priemerných 1 000 obyvateľov Beneluxu (obyčajný aritmetický priemer) registrovalo v roku 2011 takmer 20 krát viac automobilov ako 1 000 priemerných obyvateľov Bulharska a Rumunska.
Iný typ výsledku dostaneme, ak pri registrácii nových osobných automobilov na 1 000 obyvateľov zohľadníme aj ekonomickú vyspelosť krajiny (HDP na obyvateľa), a teda zohľadníme aj to, že bohatšie krajiny „si môžu dovoliť“ mať vyššie registrácie automobilov na 1 000 obyvateľov. Potom sa rozdiely medzi krajinami výrazne zmiernia. Na čele tohto rebríčka za rok 2011 je Belgicko, tzn. Belgičania si vzhľadom na svoju kúpyschopnosť dopriali najviac nových registrácií na 1 000 obyvateľov. Druhá pozícia je približne vyrovnaná a nachádza sa nej viacero štátov – Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Luxemburg a Slovinsko. Na opačnej strane rebríčka je Bulharsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Slovensko je výrazne podpriemerné. Dokonca aj Nóri si vzhľadom na stav svojej ekonomiky doprajú ďaleko menej automobilov ako priemerný Európan. Ak by sme opätovne porovnali Benelux na jednej strane a Bulharsko a Rumunsko na druhej strane, rozdiel sa z 20 násobku zmierni na 5 násobok. V niektorých krajinách hodnota tohto ukazovateľa v kríze v porovnaní s dlhodobým priemerom pomerne výrazne klesla, tzn. registrácia automobilov klesla viac ako celá ekonomika. Tu pri hospodárskom obrate možno očakávať rýchly rast registrácií. Takýmto prípadom je Taliansko.
Rozdiely sú aj v priemernej životnosti automobilov na jednotlivých trhoch. Aj tu by sa mohlo zdať, že v bohatších krajinách obyvatelia striedajú automobily častejšie, ale nie je to tak. Napríklad Fínsko a Švédsko (a aj Slovensko) patria medzi krajiny s nadpriemernou životnosťou (10 – 12 rokov), čo súvisí zrejme s celkovými spotrebiteľskými preferenciami v tej – ktorej krajine. Priemerná životnosť automobilu bola v EÚ v roku 2010 na úrovni 8.3 roka.
Na záver - stupeň automobilizácie je v každej krajine jedinečný a mení sa len veľmi pomaly. Recesia v Európe však tlačí znižovanie dopytu v niektorých krajinách. Najviac ohrozené je Belgicko, Slovinsko a Francúzsko. A hoci Taliansko už uskutočnilo významnú korekciu, stále registruje napríklad voči Španielsku nadpriemerne. A opačne - Slovensko, ale aj Island má potenciál zvýšiť registrácie nadpriemerným tempom. A ďalej, s poklesom registrácií sa v jednotlivých krajinách zvýši volatilita. To platí aj pre veľké ekonomiky.
Ďalší uhol dopadu na jednotlivé krajiny bude aj z pohľadu produkcie. Slovensko, Česko, Slovinsko a Nemecko vyrábajú v Európe najviac automobilov na obyvateľa. Zmena dopytu po automobiloch bude vplývať na priemysel týchto krajín relatívne najviac. A naopak, napríklad talianska produkcia na hlavu je oproti priemeru EÚ len tretinová. Taliansko je tak menej ohrozené prípadným kolapsom ako povedzme Francúzsko, ktoré je na úrovni priemeru. Ďalšie spomalenie dopytu v Európe by ovplyvnilo aj ďalšie trhy – napríklad Japonsko (najväčší importér osobných automobilov v Európe) či Turecko. Keďže práca má významný podiel na celkových nákladoch na produkciu automobilov, zasiahnuté by boli krajiny s nadpriemernou zamestnanosťou počtom a/alebo mzdami v automobilovom priemysle.
Na druhej strane, automobily majú síce vyššiu krátkodobú, ale nižšiu dlhodobú elasticitu dopytu. Jednoducho povedané, obyvatelia sú ochotní sa krátkodobo kúpy automobilu vzdať, ale v dlhom časovom horizonte automobil uprednostnia pred inými bežnými tovarmi. To platí aj pre prémiové automobily. A tak nielen rast, ale aj ekonomická stagnácia môže po prudkých poklesoch trh s automobilmi stabilizovať a vrátiť aspoň do mierneho rastu. A napokon, stres na trhu tlačí na inovácie v procesoch, v nákladoch. To tiež môže zlepšiť pozíciu automobilového sektora v budúcnosti.
Registrácie osobných automobilov v Európe |
| Absolútne | Na 1 000 obyvateľov |
| 2011 | Zmena (i) | 2011 | 2011 uprav. (ii) |
Belgicko |
572211 |
-11.3 |
52.0 |
44.1 |
Bulharsko |
18631 |
-2.0 |
41031 |
41065 |
Česká republika |
173595 |
40971 |
41076 |
41110 |
Dánsko |
169744 |
41154 |
41059 |
41023 |
Estónsko |
17070 |
40924 |
41102 |
19.0 |
Fínsko |
121171 |
-11.9 |
41051 |
41018 |
Francúzsko |
2204229 |
-13.3 |
33.9 |
41121 |
Grécko |
97680 |
-39.9 |
41068 |
41039 |
Holandsko |
555798 |
-8.7 |
33.4 |
41054 |
Írsko |
89904 |
-11.8 |
41109 |
41044 |
Island |
5038 |
56.6 |
41136 |
41013 |
Litva |
13234 |
-6.8 |
40972 |
36708 |
Lotyšsko |
10980 |
41123 |
40973 |
40917 |
Luxemburg |
49881 |
0.0 |
97.5 |
35.6 |
Maďarsko |
45094 |
40955 |
41033 |
41127 |
Nemecko |
3173634 |
-1.6 |
38.8 |
32.4 |
Nórsko |
138345 |
41153 |
40936 |
41166 |
Poľsko |
297937 |
41122 |
41097 |
41163 |
Portugalsko |
153404 |
-38.3 |
41043 |
41139 |
Rakúsko |
356145 |
-3.1 |
42.4 |
32.9 |
Rumunsko |
94619 |
-12.2 |
41003 |
36770 |
Slovensko |
68254 |
40973 |
41102 |
40985 |
Slovinsko |
60193 |
-16.7 |
41028 |
35.0 |
Španielsko |
808051 |
-11.9 |
41046 |
41107 |
Švajčiarsko |
316846 |
41125 |
40.3 |
41116 |
Švédsko |
304984 |
-9.9 |
32.4 |
41115 |
Taliansko |
1749074 |
-19.7 |
41180 |
41088 |
Veľká Británia |
1941253 |
36647 |
40939 |
41149 |
Spolu / Priemer |
13606999 |
-3.7 |
41084 |
21.0 |
(i) Zmena za prvých 10 mesiacov roka 2012 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.
(ii) Upravené o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily meny.