V týchto dňoch zverejnila Európska komisia návrh sadzieb dane z finančných transakcií. Za obchody s akciami a dlhopismi sa má platiť 0,1 %, za obchody s derivátmi 0,01 %. Na prvý pohľad sa to môže niekomu zdať málo, ale pozrime sa na to bližšie. Prvé, čo ma prekvapilo, je skutočnosť, že sa Slovensko k tejto „iniciatíve“ pripojilo. Domáci kapitálový trh prakticky neexistuje a tých, čo priamo investujú do akcií a dlhopisov, je ako šafranu. Na Slovensku prevláda sprostredkované investovanie do cenných papierov, cez podielové fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti a podobne. Počas posledných desiatich rokov len veľmi pomaly rástol počet odvážnych individuálnych investorov, ktorí však v posledných mesiacoch dostali niekoľko rán istoty: zvýšenie dane z príjmu pre lepšie zarábajúcich, zavedenie zdravotných odvodov aj z pasívnych príjmov (úrokové výnosy, dividendy) a podobné lahôdky. Daň z finančných transakcií je čerešničkou na torte alebo klincom do rakvy, ako chcete. Predstavte si, že si klient – fyzická osoba - kúpi ročný dlhopis s výnosom 1,5 % p. a. (v súčasnosti bežný, až nadpriemerný výnos pri konzervatívnom investovaní). Zaplatí poplatok obchodníkovi s cennými papiermi 0,2 %, daň z finančných transakcií 0,1 %, ostane mu 1,2 %, z toho ešte daň z príjmu, takže vo výsledku bude jeho efektívny výnos nižší než 1 % za rok. Bohužiaľ, ak si dlhopis nechá do splatnosti, nemôže si 0,3 % uplatniť ako daňový výdavok, ten možno uplatniť len v prípade predaja cenného papiera. To však nemá zmysel robiť, lebo by to znamenalo opäť zaplatiť 0,3 % (poplatok obchodníkovi s cennými papiermi a daň z transakcií).

Kapitálový trh je pre ekonomiku dôležitý, ale na to asi európski úradníci kašlú. Takisto je krátkozraké zavádzať daň z finančných transakcií, ak ju nezavedú všetky krajiny. Klienti budú vykonávať transakcie v krajinách, kde daň nebude zavedená. V dnešnom globalizovanom svete to predsa nie je žiadny problém.