Nedávno ešte platili pri investovaní písané aj nepísané, ale hlavne rokmi overené pravidlá. Napríklad: ak rastú akciové indexy, tak ceny dlhopisov klesajú (výnosy rastú). Posilňovanie amerického dolára bolo sprevádzané rastom ceny zlata. A tak ďalej, a tak ďalej. Približne v tomto duchu bolo napísaných veľa knižiek od známych i neznámych autorov či investorov.

Ako je to dnes?
Minulý rok došlo, prioritne na základe netrhových vplyvov (krokmi a rozhodnutiami európskej centrálnej banky), k masívnemu poklesu dlhopisových výnosov (inverzne, k nárastu cien dlhopisov). To bolo napokon cieľom. Znížiť úrokové výnosy pri dlhopisoch, z ktorých sa ich emitenti financujú. História by našepkávala, že keď dlhopisové výnosy klesali (ceny dlhopisov rástli), tak akcie museli oslabiť. Omyl. Akcie podľa jednotlivých regiónov narástli o 15 - 30 %, čo je výrazne nadpriemerne. Dnes sú viaceré akciové indexy na maximách, t. j. vyššie, ako boli pred začiatkom krízy. A keď nie sú na maximách, tak sa k týmto historickým métam približujú. Zároveň sú takmer všetky „benchmarkové“ výnosy dlhopisov na historických minimách, dokonca niektoré nemecké dlhopisy dosahujú záporné výnosy. V situácii, keď sú akcie na maximách (veľmi zjednodušene povedané, už nemajú kam rásť) a dlhopisové výnosy na minimách (veľmi zjednodušene povedané, už nemajú kam klesať), tak čo robiť? Zahodiť tie odborné knižky, ktorých autori sú často držiteľmi Nobelovej ceny? Asi nie.

Kupovať komodity? Ktoré? Zlato? Cena zlata klesla v priebehu 3 dní o viac ako 10 %, cca o 200 USD (mimochodom, dolár neoslabil, ostal na rovnakej hodnote). Neslýchané. Vraj bezpečná investícia. Pri cene zlata je veľmi ťažké určiť cenu. Veľmi ju ovplyvňuje trh špekulantov. Kto vie povedať, aká je fair cena a na základe čoho? Akcie majú svoje P/E ratio (pomer ceny akcie k zisku spoločnosti). Rovnako tak majú dividendy, resp. dividendový výnos (hodnota dividendy k cene akcie). Čo však majú komodity? Dokonca pri zlate je aj otázna výška jeho nákladov na vyťaženie. Pri zlate sa nedá jednoznačne povedať ako pri rope, pri akej hodnote sa ho oplatí vyťažiť. Ťažko určiť, či sa jeho cena (aktuálne cca 1 400 USD) tvorí napr. takto: 500 USD sú náklady na jeho získanie a zostávajúcich 900 USD tvorí jeho („mystická“) hodnota. Tú zostávajúcu časť môžeme nazvať ako cena za uchovávanie hodnoty, cena za dôveru alebo nebodaj goodwill. Niekto by ten pomer zvýraznil, iný, naopak, vyvážil. Nepočul som však fundovaný názor, ktorý by mi zdôvodnil, prečo by nemalo zlato stáť 374 USD alebo, naopak, 3 158 USD.

Pri rope, ktorej trh je tvorený z cca 90 - 95 % špekulantmi a len 5 - 10 % obchodov sa zrealizuje s fyzickou dodávkou, sa môžeme ešte ako-tak oprieť o výšku nákladov, ktoré súvisia s jeho vyťažením. Tie sú, samozrejme, odlišné. Záleží, či sa vám darí vo výskume a, samozrejme, na tom, či je nálezisko na púšti pod pieskom, alebo v mori, či dokonca pod ľadom. V priemere však môžeme povedať (netrvám na tom), že náklady na ťažbu sú v hodnote 75 USD. Všetko nad túto cenu predstavuje pre ťažiara hrubý zisk. Potom si môžem povedať, že pod túto cenu sa ropu neoplatí ťažiť, a urobia všetko pre to, aby jeho cenu posunuli nahor (napr. cez OPEC).

Takže späť k otázke – čo dnes kupovať? Samozrejme, 100 respondentov, 100 rôznych názorov. Ja by som si odvážnejším investorom dovolil vnuknúť myšlienku investície do akcií spoločností, ktoré pravidelne a dlhodobo vyplácajú veľmi slušnú dividendu. Ideálne je táto myšlienka zhmotnená do nejakého konkrétneho ETF. Väčšinou ide o známe veľké spoločnosti („blue-chips“), ktorých dividendový výnos presahuje 5 % (telekomunikačné, energetické alebo potravinárske spoločnosti), pričom volatilita ich ceny sa pohybuje v rozumných reláciách. Pri tejto investícii si viem povedať, že a) dividendový výnos pri akciách je vyšší ako ten dlhopisový (u rovnakých emitentov); b) ak mi aj za 3 roky klesne cena tohto ETF o 15 %, tak cez vyplácanú dividendu si stratu eliminujem. Samozrejme, že sa môžem v predpokladoch mýliť. Ale o tom je finančný trh.