Niektorí politici sa snažia vzbudiť dojem, že sa dlhová kríza skončila. Ďalší volajú po zmiernení šetrenia: vraj zabíja ekonomický rast, teraz na to nie je vhodný čas (lebo je vysoká nezamestnanosť) a podobne.

Ale o akom šetrení tu vlastne hovoríme? Veď prvým cieľom, ktorý je obsiahnutý v Pakte rastu a stability, je „stlačenie“ deficitu pod 3 % HDP. To znamená, že aj po „šetrení” bude mať väčšina krajín eurozóny deficitné rozpočty. Keďže nikto nepredpokladá prudký rast HDP, pravdepodobne sa ešte niekoľko rokov bude zvyšovať pomer verejného dlhu a HDP! A v tejto situácii viacerí volajú po odklade zníženia schodku pod 3 % HDP až v roku 2015. Pokladám to za mimoriadne nebezpečné. Rozumný politik (to je krásny oxymoron!) by predsa mal rátať s realistickým alebo dokonca pesimistickým scenárom vývoja hospodárstva a nespoliehať sa na rast, ktorý všetko vyrieši. Spomínate si, koľko kvartálov sa už hovorí o tom, že príde oživenie v eurozóne? Stále nič a prognózy sa posúvajú. Ak povolíme v tomto roku niekomu deficit 4,5 % HDP, tak reálne ho aj tak nedosiahne (politici vedia sľúbiť, horšie je to s reálnymi výsledkami) a bude povedzme 5,2 %. Potom trhy znervóznejú, výnosy dlhopisov vzrastú a prefinancovať (a udržať) deficit bude čoraz ťažšie. Môže sa roztočiť špirála, keď horšie výsledky krajiny budú znamenať vyšší požadovaný výnos na dlhopisoch, to zase spôsobí nedodržanie rozpočtových cieľov, následne sa nervozita investorov prehĺbi a tak ďalej, a tak ďalej.

Pokladám preto za kľúčové vyhrnúť si rukávy a začať naozaj vážne konsolidovať. Nepochybujem, že vo všetkých krajinách sú obrovské rezervy na strane neefektívnych výdavkov (minule som čítal o hoteli, ktorý bol financovaný z eurofondov, ale potom sa zistilo, že už niet financií na postavenie príjazdovej cesty) a podobne aj na strane príjmov (viď úniky DPH na Slovensku). Preto odkazujem pánovi Hollandovi (prečítajte si veľmi trefný blog Richarda Tótha „Problémom Francúzska nie je nedostatočná spotreba, práve naopak“) a podobným, aby sa na vec pozreli trošku inak: míňajte všetko, všetko, čo sa vám podarí vybrať na daniach, všetky príjmy štátneho rozpočtu miňte do posledného centa. Logicky to však znamená vyrovnaný rozpočet. Ak sa vám  zdá táto logika absurdná, mne sa vidí absurdné tvrdiť, ako bolestivo šetríme, keď minieme o 4 % HDP viac, ako sú naše príjmy. Čitateľ si vyberie, ktoré tvrdenie má väčšiu logiku.